Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/976

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


stangia
941


DILF 2013, fod. A 1879; G 1923; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ stalla Ⓓ Stall ◇ a) B. (dò che i é te stala) No la fossa burta ma la é n pech pìcola. B. (dô chiö tö stalla) No la fossô burta mô la ö un pöc picola. ZacchiaGB, DescorsFascegn1858*:3 (bra.); b) Jide; à po l pere metù pro, y mazëde l plu bel vadel, ch’on te stala S̄ide; hà pò ‘l père mettu prò, y mazzëde ‘l plu böll vadöll, ch’oŋ te stàlla VianUA, FiProdigo1864:192 (grd.); c) E i daa a ci sié / E a ci oto fiorine, / Drio ra raza che ‘l é, / O inze stala di prime. E i dava a cí sié / E a cí otto fiorine, / Drio ra razza che l’é, / O inze stalla di prime. Anonim, Monumento1873:2 (amp.); d) A so solit, dopo ch’i mituns â odü Genofefa, le fi y Golo, orôi ciamó odëi la cerva, a chëra, che le conte i â fat injigné na bela stala. A so solito, dopo ch’i mittungs ava udū Genofefa, ‘l fì e Golo, oroi ciamò udei la cerfa, a chella, che ‘l conte i ā fatt injignè na bella stalla. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:126 (Badia).

stala (gad., mar., Badia, grd., fas., bra., fod., amp., LD) ↦ stala.

stampa Ⓔ it. stampa (EWD 6, 404) 6 1878 stampa (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:III)
gad. stampa Badia stampa grd. stampa fas. stampa fod. stámpa LD stampa
s.f. Ⓜ stampes
tecnica di riproduzione in più esemplari, su carta o altro materiale, di testi scritti, disegni o fotografie, a partire da una matrice e mediante procedimenti diversi (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ stampa Ⓓ Druck ◇ a) Chësc é le pröm liber blot ladin rové ala stampa. Chesc’ è ‘l prum liber blott lading r’vè alla stampa. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:III (Badia)
dé a la stampa (gad.) Ⓘ pubblicare Ⓓ veröffentlichen ◇ a) Siur Bacher á dé ala stampa atri bi libri en bel talian saurí da intëne Sior Bacher a dè alla stampa atri bi libri in bell taliang saurì da intenne DeclaraJM, SantaGenofefa1878:IV (Badia).

stampa (gad., Badia, grd., fas., LD) ↦ stampa.

stampà (col.) ↦ stampé.

stámpa (fod.) ↦ stampa.

stampar (bra.) ↦ stampé.

stampé Ⓔ it. stampare ‹  germ. * stampôn (EWD 6, 403) 6 1873 stampá (Anonim, Monumento1873:1)
gad. stampé mar. stampé Badia stampè grd. stampé fas. stampèr bra. stampar fod. stampé col. stampà amp. stanpà LD stampé
v.tr. Ⓜ stampa
riprodurre a stampa (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ stampare Ⓓ drucken ◇ a) A pensà de scrie algo, / Apò de fei anche stanpà, / ‘L é stà un pensier da temerario A pensá de scrive algo, / Appó de fei anche stampá, / L’é stá un pensié da temerario Anonim, Monumento1873:1 (amp.)
p.p. come agg. Ⓜ stampés, stampeda, stampedes
1 riprodotto, composto e generalmente anche pubblicato, a stampa (gad., amp.) Ⓘ stampato Ⓓ gedruckt ◇ a) Éi vorù dave un aconto, / Ma stanpà el lieśeré. Ei vorrú dave un acconto, / Ma stampá el liezeré. Anonim, Monumento1873:4 (amp.); b) I tëgni d’i fá n plajëi cun nia püch ütl a mi bugn patrioc cuindi a i presenté chiló la bela y edificanta storia de S. Genofefa stampada en ladin. I tegne d’i fa ‘ng plajei cung nia puc ut’l a mi bongn’ patriotti quindi a i presentè chilò la bella ed edificante storia de S. Genofefa stampada in lading. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:IV (Badia)
2 fig. profondamente impresso, scolpito (gad.) Ⓘ stampato fig.Ⓓ eingeprägt fig. ◇ a) y les parores de tüa uma te restes stampades tl cör. e les parores d’tua uma t’ reste stampades t’l cour. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:72 (Badia).

stampé (gad., mar., grd., fod., LD) ↦ stampé.

stampè (Badia) ↦ stampé.

stampèr (fas.) ↦ stampé.

stampion Ⓔ deriv. da padan./ven. stamp(o), cfr. frl. stampanon ‘uomo mal formato’ (GsellMM) 6 1872 stampiòi pl. (DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:12)
amp. stanpion
s.m. Ⓜ stampions
persona dura di comprendonio, ottusa (amp. Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ stupido Ⓓ Dummkopf ◇ a) Che viene ca, ch’i se preśente, / I stanpioi che disc coscì / Che viene ca ste maldicentes… / E al contrario i dovrà dì. Che iene cà, chi se presente, / I stampioi che disc così / Che iene cà ste maldicentes… / E al contrario i dovrà di. DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:12 (amp.); b) Chiste i fesc, al incontrario / Dei stanpioi, che pì non é Chiste i fesc, all’ incontrario / Dei stampiòi, che pi non ne Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:20 (amp.).

stanch Ⓔ *STANCUS (EWD 6, 404) 6 1763 stanck ‘fessus’ (Bartolomei1763-1976:101)
gad. stanch mar. stanch Badia stanch grd. stanch fas. stanch LD stanch MdR stanch
agg. Ⓜ stanc, stancia, stances
privo di forze, di energia, a causa di un affaticamento fisico o mentale (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ stanco Ⓓ müde ◇ a) E de plü ël me fej mè (mal) a le spiné, ël me dô i osc, in soma i sun stanch de stè inte chëst let. E de plü ël me féŝ mä (mal) a le spinné, ël me dó i oŝ, iǹ somma i suǹ stanc de stè inte quest lett. DeRüM, Poste BëinDormì1833-1995:256 (MdR); b) Al á odü l’Orco daimpró da cortina / ch’al i parô impröma le ciaval dl Fujina. / Mo chël ne fôl ch’al fô a Bornech, / stanch y pëigher sciöche n gran sgnech! Al á odü l’Orco damprò da cortina / ch’al i parô imprüma l’ćiaval dl Fojina. / Ma chël ne fovel ch’al foa a Bornech, / stanch y pëigher sciöco n gran sgnech! PescostaC, OrcoIocl1858-1994:231 (Badia); c) spo stancia s’éra ponüda söl let de müstl ia por tera spo stancia s’ella punuda soul lett de must’l ia pur terra DeclaraJM, SantaGenofefa1878:36 (Badia).

stanch (gad., mar., Badia, grd., fas., LD, MdR) ↦

stanch.

standegun (grd.) ↦ stanghedun.

stanga (col., amp.) ↦ stangia.

stanghedun (grd.) ↦ stangodun.

stangia Ⓔ ahd. stanga (Gsell 1993b:186) 6 1879 stangies pl. (PescostaC, MëssaPescosta1879:4)
gad. stangia Badia stangia grd. stangia fas. stengia fod. stángia col. stanga amp. stanga, stanja LD stangia
s.f. Ⓜ stanges
1 qualsiasi asta di legno o di metallo (gad. A 1879; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; G 1923; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; G 1923; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ stanga, pertica Ⓓ Stange ◇ a)