Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/914

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


seguro
879


1879; A 1895; Ma 1950; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ sicuro Ⓓ sicher, sicher ◇ a) i á conzedü n post sigü cuntra l’aspetaziun de Golo i à conzedù ‘ng post sigù cuntra l’aspettaziung d’Golo DeclaraJM, SantaGenofefa1878:36 (Badia)
3 che non dà motivo di sospetto, dubbio e simile (gad. A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, grd. Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. DA 1973; DLS 2002; DILF 2013, fod. T 1934; Pz 1989; Ms 2005, amp. Q/K/F 1985; C 1986) Ⓘ sicuro, fidato Ⓓ verlässlich ◇ a) ‘L é de pescima natura / Come i gate, in general / Chesta bestia r’é segura / Co se trata, de fei mal. Le de pessima natura / Come i gatte, in generàl / Chesta bestia re segura / Co se tratta, de fei mal. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:37 (amp.); b) Draco […] s’â tut l’impëgn d’i fá rové la lëtra inascusc a Sigfrid por n om sigü ch’ê pronto a jí impara. Draco […] s’ ā tut l’impegno d’i fa r’vè la lettra inascusc’ a Sigfrid pur ‘ng om sigū ch’ē pronto a jì impara. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:12 (Badia)
4 riferito a persona, che non corre alcun pericolo o rischio (gad. B 1763; A 1879; A 1895; V/P 1998, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. A 1879; Pz 1989; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1985; C 1986) Ⓘ sicuro Ⓓ sicher ◇ a) Sce i sanc ne n’ie segures, / Canche l va drë ala dures, / Ve ulëis mo fidé, / Mi mutons, de maridé?! Se i Sants’h, ne n’ie segùres, / Can ch’êl và drêt alla dùres, / Ve uleise mo fidè, / Mi mutòns, de maridè?! PlonerM, VedlMut1828-1997:349 (grd.); b) Genofefa s’é trata col bambin te chëra caverna, olach’ ara ê almanco sigüda dala plöia y dal vënt Genofefa s’ è tratta col bambing te chella caverna, ullacch’ ella ē almanco siguda dalla plouia e dal vent DeclaraJM, SantaGenofefa1878:33 (Badia)
avv.
1 certamente, indubbiamente, senza dubbio (gad. B 1763; A 1879; Ma 1950; P/P 1966, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp., MdR) Ⓘ sicuramente, certo Ⓓ sicher, gewiss ◇ a) Dëssi pa propi t’ la dé? - / Bën segur! dì tu, se sà! / Po per chësc v’ei damandà. Dëssi pa propi t’la de? - / Bën segur! di tu, sesa! / Po per këst v’ei demandà. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:60 (grd.); b) Oh sigü, sigü, por imparè a ćiantè mëssen prümadetüt avëi na bona vusc O sigü, sigü, por imparè a çhiantè mëss’ǹ prüma de tüt avëi ‘na bonna vuŝ DeRüM, ImparèMüjica1833-1995:237 (MdR); c) Se i sent segur nfin / Via n fonz de Davedin Se i sent segur infiŋ / Via in fonz de Davediŋ PescostaC, OrghenPlie1843-2013:428 (fod.); d) I ve pararà dal vosc tampin / L mat, l rost, e l vin, / I ve n darà cater o sie / Segur da ciaf a pie. I ve parara dal voš tampìn / L mat, l rost, e l vin, / I vë n darà kater o sìe / Segur da čaf a pie. BrunelG, MusciatSalin1845:11 (bra.); e) oh no zerto, no seguro / no t’in pos voré de pì! oh no zerto, no seguro / no t’ in pos voré de pì! DegasperF, ARaMeNoiza1860*-1975:109 (amp.); f) sciöche Gejú en Crusc, ch’á sigü compasciun de mia anima sceoucche Gesù in Crusc’, ch’à sigù compaſsiung d’mia anima. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:24 (Badia); g) Iuere se n fajova marueia y à dit: "L ne n’ie plu stat degun te cësa; chi à pa mpià la lum?" Y Greatl à dit: "A ma, chi auter che l pere! segur iel ruà ntant dala zità a cësa". iúerę sę ŋ fa̤žǫ́a̤ ma̤rúeia̤ i a dit: "l nęn íe pu šta’ dęgúŋ tę txá̤za̤; ki a pa̤ mpiá la̤ luŋ?" i grę́atl a̤ dit: "a ma̤, ki áutę́r k’ l pę́rę! sęgúr íe-l ruá ntant da̤ la̤ tsitá a̤ txá̤za̤". RifesserJB, Surëdl1879:107 (grd.)
2 usato come equivalente di ‘davvero’, ‘proprio’, per sottolineare un’affermazione o in funzione asseverativa (gad. P/P 1966; V/P 1998, fas. DILF 2013, MdR) Ⓘ veramente Ⓓ wirklich ◇ a) B. Chël serà pa bëin ël. / A. Sigü, ch’ël é. B. Quël serà pa bëiǹ ël. / A. Sigü, ch’ël é. DeRüM, BunDéBerbaTone1833-1995:259 (MdR); b) Chëst castighe n’à sigü nia de deletó Quest castighe n’ha sigü nia de delettó DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:267 (MdR)
ester segur (gad., grd., fas., fod., amp., MdR) Ⓘ essere sicuro, avere la certezza Ⓓ sicher sein, die Sicherheit haben ◇ a) Sce Die me fajëssa chësta grazia, dij l amalà, se autan viers n amich, fossi segur de ne murì mei. Sche Diœ me faschæssa kæsta grazia, disch l’ammalà, se autang viers ung amic, fossi segùr dœe ne murì mèi. PlonerM, Erzählung5GRD1807:48 (grd.); b) Inte chëst cajo pòn ester sigüsc, che Domenedie aiüta Inte quëst caŝo pon estr sigüŝ, che Domenedie ajüta DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:269 (MdR); c) Sö dal ost da Corvara él sigü de le ciaté. Sö dal Ost da Corvara él sigü d’l’ ciatè. PescostaC, BracunCoz1853-1994:225 (Badia); d) Sce Dio mo fajess cösta grazia, dij l’amaré, te chël ch’al s’oj vers n compagn, fossi sogü de ne morí mai. Ŝe Dio mo facéss quèsta grazia, diŝ l’amarè, ’te quèl ch’ël s’og’ vers ’ŋ compagn, fossi segù de nè morì mai. PlonerM, Erzählung5MAR1856:26 (mar.); e) Oh, se ‘l Signor me fajesse sta grazia, dijea ‘l marà, voltà ves un amigo, sarae seguro de ne morì mai. O se ‘l Signor me facesse sta grazia, diceva ‘l mará, voltá ves un amigo, sarae seguro de ne morí mai. PlonerM, Erzählung5AMP1856:27 (amp.); f) Se Dio me fajëssa chësta grazia, disc l amalé, te chël che l s’ousc (da l’autra parte) vers n compagn, mi saria segur de ne morì mei. Se Dio me faŝëssa quësta grazia, diŝ l’amalé, te quël ch’el s’oug’ (dall’ autra parte) vers un compagn, mi saria segur de ne morí mei. PlonerM, Erzählung5FOD1856:27 (fod.); g) coscita i se les rencure, che les no ge vegne mencèdes." "Se son segur de chel, dapò stae ben apede vo." košita i se le rencure, ke les no ğe vegne menčedes". "Se son segur de kel, dapò stae ben apede vo." BrunelG, Cianbolpin1866:5 (caz.) ◆ se ve-

dei segurs (gad.) Ⓘ sentirsi sicuri Ⓓ sich sicher fühlen ◇ a) Spo cuntâi, ch’ai â fat n pelegrinaje te chël paisc, y atira do chël fat, porcí ch’ai ne s’odô sigüsc dla vita dal maester de ciasa Spo cuntai, ch’ei ā fatt ‘ng pellegrinaggio te chel paisc’, e attira dō chel fatt, pur cicch’ ei nè s’ udō sigusc’ d’la vita dal maestr de ciaſa DeclaraJM, SantaGenofefa1878:103 (Badia).

segur (grd., fas., caz., bra., fod., col., LD) ↦ segur.

segura Ⓔ mozione di segur 6 1833 Sigüda (DeRüM, InciamòInteLet1833-1995:247)
gad. sigüda mar. sogüda grd. segura fas. segura fod. segura amp. segura MdR sigüda
avv.
certamente, senza dubbio, indubbiamente (fod. P/M 1985; Ms 2005, MdR) Ⓘ sicuramente, certo Ⓓ sicher, gewiss ◇ a) Ëise pa inće vos joié? / Sigüda, che i à inće iö joié. Ëise pa inçhié vos ĵoÿé? / Sigüda, ch’j’ha inçh’ jeu ĵoÿé. DeRüM, InciamòInteLet1833-1995:247 (MdR)
jì a la segura (grd. F 2002, amp.) Ⓘ andare sul sicuro Ⓓ sicher gehen ◇ a) Voi śì ben a ra segura, / che, se i vó se vendicà / de sta strofa, a ra pì dura / i po béteme a poussà. Voi zi ben ara segura, / che, se i vo se vendicà / de sta stròfa, ara pi dura / i po bèteme a pousà. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:110 (amp.).

segura (grd., fas., fod., amp.) ↦ segura.

seguro (amp.) ↦ segur.