Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/901

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


sconé
866


claraJM, SantaGenofefa1878:92 (Badia).

sconé (gad., mar., LD) ↦ sconé.

sconè (Badia) ↦ sconé.

sconer (fas., caz., bra.) ↦ ascone.

scongiuré (Badia) ↦ sconjuré.

sconjurar (bra.) ↦ sconjuré.

sconjuré Ⓔ it. scongiurare 6 1878 scongiura 3 (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:27)
gad. sconjuré Badia scongiuré grd. scunjeré fas. sconjurèr bra. sconjurar fod. sconjuré
v.tr. Ⓜ sconjura
pregare insistentemente e ardentemente qualcuno di fare o non fare qualcosa; implorare, supplicare (gad., grd. Ma 1953; F 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DILF 2013, fod. Ms 2005) Ⓘ scongiurare Ⓓ beschwören ◇ a) Genofefa ne zed ciamó, mo sighita a perié y sconjuré Genofefa ne’ zed’ ciamò, mo seghita a priè e scongiuré DeclaraJM, SantaGenofefa1878:27 (Badia); b) mo i te sconjuri, díme: pói speré pordonn? mo i tè scongiure, dimme: poi sperè p’rdon? DeclaraJM, SantaGenofefa1878:93 (Badia).

sconjuré (gad., fod.) ↦ sconjuré.

sconjurèr (fas.) ↦ sconjuré.

scopo Ⓔ it. scopo 6 1873 scopo (Anonim, Monumento1873:1)
amp. scopo
s.m. Ⓜ scopi
risultato a cui si tende, ciò che costituisce il fine, il motivo di una certa azione, di un certo modo di procedere (amp.) Ⓘ scopo Ⓓ Zweck ◇ a) Apò i me conpatirà, / Co i vede ‘l scopo che ‘l non ea: / Che de fei ben e de śoà. Appó i me compatirá, / Co’ i vede ‘l scopo ch’el no n’ea: / Che de fei ben e de zová. Anonim, Monumento1873:1 (amp.) ☝ fin1.

scopo (amp.) ↦ scopo.

scora (gad., mar., amp.) ↦ scola.

score (gad., Badia, fod.) ↦ scode.

scorié (gad., mar., MdR) ↦ scurié.

scornà (col., amp.) ↦ scorné.

scornar (bra., moe.) ↦ scorné.

scorné Ⓔ deriv. da lat. CORNU (cfr. EWD 2, 271) 6 1875 scornè (DeclaraJM, MëssaFreinademez1875:1)
gad. scorné mar. scorné Badia scornè grd. scurné fas. scornèr bra. scornar moe. scornar fod. scorné col. scornà amp. scornà
v.tr. Ⓜ scorna
privare delle corna, rompere un corno o entrambe le corna a un animale (gad. A 1879; Ma 1950, grd. A 1879, fas. A 1879; R 1914/99, fod. A 1879, amp. A 1879; C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ scornare Ⓓ die Hörner abschlagen ◇ a) Che n’invidiëia le sazerdot? / Bel incö s’él gnü tla man, / A n sëgn, a n pice mote / Chël Bel Dî, a scorné le malan Chè n’invidia ‘l Sazerdote? / Bell’ ingcoù S’ ell’ gnu t’ la mang, / Ang sengn’, ang picce mote / Chelbeldì, a scornè ‘l malang DeclaraJM, MëssaFreinademez1875:1 (Badia).

scorné (gad., mar., fod.) ↦ scorné.

scornè (Badia) ↦ scorné.

scornèr (fas.) ↦ scorné.

scorśe (amp.) ↦ desgorje.

scortada (gad.) ↦ scurteda.

scörté (mar.) ↦ scurté.

scoscodà (amp.) ↦ scoscodé.

scoscodé Ⓔ ? (connesso con soscedé ?) 6 1873 scόscόdà p.p. m.sg. (Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27)
amp. scoscodà
v.tr. Ⓜ scoscodeia
ispezionare minuziosamente un luogo, rimuovendo oggetti e mettendolo sottosopra, per cercare qualcosa; frugare (amp. Mj 1929; C 1986) Ⓘ rovistare Ⓓ durchstöbern
se scoscodé (amp.) Ⓘ risvegliarsi, scuotersi Ⓓ aufwachen, sich schütteln ◇ a) El vespei, el s’à scoscodà, / Vostro dan, no lamentae / Se ra vespes ve becarà! El vespèi, el sa scόscόdà, / Vostro dàn, no lamentàe / Se ra vespès, ve beccarà! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.).

scotà (col., amp.) ↦ scoté.

scotà (col., amp.) ↦ scouté.

scotar (bra., moe.) ↦ scoté.

scoté Ⓔ *EXCOCTĀRE (EWD 6, 153) 6 1878 scottà (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:26)
gad. scoté mar. scoté Badia scotè grd. scuté fas. scotèr bra. scotar moe. scotar fod. scoté col. scotà amp. scotà LD scoté
v.intr. Ⓜ scota
dare la sensazione di una puntura, pizzicando o irritando, specie delle ortiche (gad. P/P 1966; V/P 1998) Ⓘ pungere Ⓓ brennen, beißen ◇ a) le cil somené de stëres, la löna jô a florí, vënt frëit che scotâ, döt zënza bel chît ‘l ceìl somnè de sterres, la luna jē a florì, vent freit che scottà, dutt zeinza bell chīt DeclaraJM, SantaGenofefa1878:26 (Badia).

scoté (gad., mar., fod., LD) ↦ scoté.

scotè (Badia) ↦ scoté.

scotèr (fas.) ↦ scoté.

scouté Ⓔ AUSCULTĀRE (EWD 1, 156; http://www.atilf.fr/DERom/entree/as’kUlt-a-) 6 1805 scoute (PezzeiJF, TTolpei1805-2010:191)
gad. scuté mar. ascuté Badia scutè grd. scuté fas. scutèr caz. scutèr bra. scutar moe. scoitar fod. scouté col. scotà amp. scotà LD scuté
v.tr. Ⓜ scouta, scuton, scouté
udire con attenzione, stare a udire (gad. A 1879; Ma 1950; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; Ma 1953; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ascoltare Ⓓ zuhören ◇ a) te vigniras a dì mëssa e a perdiché / e podei scouté le confescion te vigniras a dir massa e a perdiche / e podei scoute le confession PezzeiJF, TTolpei1805-2010:191 (fod.); b) Mo se ades volede grignar / Meteve a sentir e scutar Mo se adés volede grignár / Meteve a sentìr e skutár BrunelG, MusciatSalin1845:6 (bra.); c) Jent dal cher / Scutà che che l Piovan ve disc, / Dal fantolin al velge grisc / Scutalo duc, perché - se mer! Xent dal choer / Scutà che che ‘l Piovang ve dis, / Dal fantoling al velge gris / Scutalo dutg, perché - se moer! BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:250 (bra.); d) Emben se tu te ves jir, scouta. Chiò te dae chist anel Nben se tu te ves ʒ̉ir scouta, kiò te dae kist anel BrunelG, Cianbolpin1866:7 (caz.)
v.intr. Ⓜ scouta
non parlare, stare zitto; serbare il silenzio su ciò che si sa, astenersi dal parlarne (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DLS 2002, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879, LD DLS 2002) Ⓘ tacere Ⓓ schweigen ◇ a) I sucrëc no cunfidé auter ch’ai cumpanies stimei / Y sce tu dejidres, che ëi scute, ora ne i dì mei. J sucrëtg no confidè aùter, ch’ai cumpagnes stimëi / Y ŝë tu des̄idres, chë ëi scote, òra n’ëi dì mëi. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); b) L’om col zavalí, ch’â cina sëgn tres scuté, se sfrëia ia na legherma y dij: L’om col zavalì, ch’ā cina ſengn’ très scutè, sè sfreia ia na legrima e disc’: DeclaraJM, SantaGenofefa1878:28 (Badia); c) Chësta cunteja lungia â indeblí l’amarada a na fosa, ch’ara ê sforzada a scuté y palsé por n bun pez Chesta conteſa lungia ā indeblì l’amarada a na fōſa, ch’ella ē sforzada a scutè e palsè pur ‘ng bung pězz