Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/808

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


provinzia
773


Un’ outra ota, presto ancora / De fei meo se proaron! Un’ outra òta, presto ancora / de fei meo, se proarŏn! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.).

prové (fod., LD) ↦ prové.

provè (MdR) ↦ porvè.

provede Ⓔ it. provvedere ‹ PRŌVIDĒRE (EWD 5, 404) 6 1833 provedü p.p. m.sg. (DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:261)
gad. provede mar. proeder Badia provede grd. provede fas. provede fod. provede, provedei col. provede amp. proede MdR provede
v.tr. Ⓜ proveid, provedon, provedù
fornire, dotare di ciò che occorre (gad. P/P 1966; V/P 1998, grd. L 1933; Ma 1953, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986, MdR) Ⓘ provvedere Ⓓ versorgen ◇ a) Mineste che Domenedie n’alse menè degun desplajëi a de te’ jënt, despò ch’ël i à na ota provedü de tütes les comoditês e delizies de chësta vita? Mineste che Domenedie n’alse mené deguǹ deŝplasëi a de tä ĝënt, despò ch’ël i ha ‘na óta provedü de tüttes les comodités e delizies de questa vita? DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:261 (MdR); b) Prima ne mancia la strada per la comunicazion col Tirol da podè provede l nezessario da chela banda senza dazio. Prima ne manĉia la strada per la comunicazion col Tirolo da podè provvede ‘l nezessario da chella banda senza dazio. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.); c) Zënzater sëise Os, che provedëis de spëisa i corfs ince d’invern sö por chisc crëps Zenz’ at’r seiſe Os, che provvedeis d’ſpeiſa i corv incie d’ingver sou pur chisc’ crepp DeclaraJM, SantaGenofefa1878:33 (Badia); d) Deach’ i pici ne n’é bugn da se trá le vire, él i vedli, ch’i proved Dea ch’i piccei nen è bongn’ de sè tra ‘l vire, elle i vedli, ch’i provved DeclaraJM, SantaGenofefa1878:51 (Badia)
v.intr. Ⓜ proveid, provedon, provedù
curarsi, occuparsi di qualcosa e badare che non gli manchi nulla (gad. P/P 1966, grd. L 1933; Ma 1953, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986) Ⓘ provvedere Ⓓ sorgen, vorsorgen ◇ a) Ne n’á Idî ordiné ia döt bëgn demorvëia. Ne provedel cun amur a dötes sües creatöres Nen à Iddì ordinè ia dutt bengn’ d’morvouia. Nè provved’l cung amur a duttes sūs creatures DeclaraJM, SantaGenofefa1878:51 (Badia); b) "T’as rajun" dijera: i ó confidé en Dî, Ël provedará. "T’ as rejung" disc’la: i ŏ confidè in Dì, El provvederà. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:55 (Badia).

provede (gad., Badia, grd., fas., fod., col., MdR) ↦ pro-

vede.

provedei (fod.) ↦ provede.

provegní (gad.) ↦ provegnì.

provegnì Ⓔ it. provenire 6 1873 provegnú p.p. m.sg. (Anonim, Monumento1873:3)
gad. provegní fod. provegnì amp. provegnì
v.intr. Ⓜ provegn, provegnon, provegnù
derivare, avere origine o causa (amp.) Ⓘ provenire Ⓓ kommen
p.p. come agg. Ⓜ provegnù, provegnus, provegnuda, provegnudes
che si è aggiunto (amp.) Ⓘ provenuto Ⓓ hinzugefügt ◇ a) Chesto ‘l ea un debito / Che ‘l aea col comun, / Provegnù in seguito / Al so malcostume. Chesto l’ea un debito / Che ‘l avea col Comune, / Provegnú in seguito / Al só mal costume. Anonim, Monumento1873:3 (amp.).

provegnì (fod., amp.) ↦ provegnì.

proverb (gad., grd.) ↦ proverbe.

proverbe Ⓔ it. proverbio ‹ PRŌVERBIUM (EWD 5, 404) 6 1844 provèrbio (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:112)
gad. proverb Badia proverbio grd. proverb fas. proverbech, proverbie amp. proverbio LD proverbe
s.m. Ⓜ proverbi
breve motto, di larga diffusione e antica tradizione, che esprime, in forma stringata e incisiva, un pensiero o una norma desunti dall’esperienza (gad. P/P 1966; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, amp., LD DLS 2002) Ⓘ proverbio Ⓓ Sprichwort ◇ a) El no n à ra deboleza / d’ingrandisse e slaatà; / ‘l é ‘l proverbio, che "grandeza / r’é sorela d’umiltà". El non a ra debolez̄a / d’ingrandise e slaatà; / l’e ‘l provèrbio, che "grandez̄a / r’ e sorèla d’umiltà". DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:112 (amp.).

proverbe (LD) ↦ proverbe.

proverbech (fas.) ↦ proverbe.

proverbie (fas.) ↦ proverbech.

proverbio (Badia, amp.) ↦ proverbe.

providenza Ⓔ it. provvdenza (EWD 5, 405) 6 1833 providënza (DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:268)
gad. providënza mar. providënza Badia providënza grd. pruvidënza fas. providenza fod. providenza col. providenza amp. providenza LD providenza MdR providënza
s.f. sg.
sapienza con cui dio provvede alle cose del mondo (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ provvidenza Ⓓ Vorsehung ◇ a) inte vigne stato che la providënza de Die tost o tert i ćiama inte vigne stato che la providënza de Die tost o tärd i çhiama DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:268 (MdR); b) Ci voleo? La providenza à destinà così. Ĉi voleo? La provvidenza ha destinà così. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.); c) mo chësc fistide, che drucâ düc, s’ê prësc mudé te na oraziun de fiduzia en Dî y süa amabla providënza mo chesc’ fastide, che druccā duttg’, s ē presc’ mudè tena oraziung de fiduzia in Dio e sua amabil provvidenza DeclaraJM, SantaGenofefa1878:5 (Badia)
divina providenza (gad.) Ⓘ divina provvidenza Ⓓ göttliche Vorsehung ◇ a) Tüa consolaziun, ch’al sará smorjelé dales leghermes de tüa uma, y fat abastan dala divina providënza. Tua consolaziung, ch’el sarà smorjelè dalles legrimes de tua uma, e fatt abbastang dalla divina provvidenza. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:18 (Badia).

providenza (fas., fod., col., amp., LD) ↦ providenza.

providënza (gad., mar., Badia, MdR) ↦ providenza.

provinzia Ⓔ nordit. provinçia ‹ PRŌVINCIA (EWD 5, 405) 6 1833 provinzies pl. (DeRüM, PelegrinRoma1833-1995:275)
gad. provinzia mar. provinzia Badia provinzia grd. provinzia fas. provinzia fod. provinzia amp. provinzia LD provinzia MdR provinzia
s.f. Ⓜ provinzies
circoscrizione amministrativa del territorio di molti stati (gad. A 1879; Ma 1950; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ provincia Ⓓ Provinz ◇ a) N dé ch’ël fô inte l’ospedal di pelegrins, vëgnel n Cardinal a odëi chisc pelegrins ch’ê ilò da diverses provinzies. ‘Ǹ dé ch’ël fô inte l’ospedäl di pelegriǹs, vëgnl ‘ǹ Cardinal a odëi quìŝ pelegriǹs ch’ê illò da diverses provincies. DeRüM, PelegrinRoma1833-1995:275 (MdR); b) al mi fedel capo de ciasa ái confidé tüa porsona, la custodia dl ciastel y le govern de mia provinzia al mi fedel capodeciaſa ai confidè tua persona, la custodia d’l ciastell, e ‘l governo de mia provinzia DeclaraJM, SantaGenofefa1878:9 (Badia).