Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/717

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


paré
682


malatia, cuntinua l cumpere, ve parëis bën, che no sëis mo tan vedl. Chësta màlattia, continua ‘l cumpère, vë parëis bëŋ, che no sëis mò tàŋ vödl. VianUA, JanAmalà1864:200 (grd.)
2 esercitare pressione su qualcuno o qualcosa affinché si muova, si sposti in una certa direzione (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, grd., fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986) Ⓘ spingere, cacciare, menare Ⓓ jagen, treiben ◇ a) I ve pararà dal vosc tampin / L mat, l rost, e l vin, / I ve n darà cater o sie / Segur da ciaf a pie. I ve parara dal voš tampìn / L mat, l rost, e l vin, / I vë n darà kater o sìe / Segur da čaf a pie. BrunelG, MusciatSalin1845:11 (bra.); b) no t’ès brea de te cruzièr per la feides, che gé mane fora mia mascèra e chela les pèra dutes ja Cianacei no t’es brea de te cruzier per la feides, ke ğe mane fora mia mašera e kela les pera dutes ʒ̉a Čanačei BrunelG, Cianbolpin1866:5 (caz.)
v.intr. Ⓜ para
cercare di impedire (grd.) Ⓘ contrastare Ⓓ behindern ◇ a) Ulësse mefun me maridé. / Oh, diral, śën n’ei assé. / - Ulëis’a forsci gor paré? / Ie ne sé, diral, co fé. Ulësse mefe me maridè. / O, diral, ʃën n’ei assè. / - Ulëisa forshi gor parè? / Ie ne se, diral, ko fe. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:59 (grd.)
paré fora (gad. DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ cacciare fuori, espellere, fare uscire Ⓓ hinausjagen, hinaustreiben ◇ a) Mo se l Pech aessa sentù, co la pala / L ge paraa ben fora la bala. Mo se l Pek aésa sentu, ko la pala / L je paráa ben fora la bala. BrunelG, MusciatSalin1845:10 (bra.); b) Parai fora che i s’ in vade, / Nos badiote no in voron… Parài fora che i s’ in vade, / Nos badiote no in voron… DegasperF, CodaBadiote1860-2013:471 (amp.) ◆ se la paré via (gad., grd.) Ⓘ sfogare Ⓓ austoben, freien Lauf lassen ◇ a) vignönn co â val’ mëia, se la parâ ia zonza s’al lascé conëscer o (zonza) vergogna vignun che ǫva vàl möja, se la parǫva ia zǫnza sel lassè conęsser o (zǫnza) vergogna PescostaC, DecameronIXMAR1875:650 (mar.); b) vignun ch’â val’ möia s’ la parâ ia zënza se lascé a conësce o vergogna vignun ch’ava val moja, s’ la parava ia zåinza s’ lassè a conasse o vergogna PescostaC, DecameronIXCor1875:653 (Badia); c) uniun ch’ova vel’ mueia se la parova via cun i fé n mpermel o dejunëur ugnun ch’o̱a vel muęia s’ la paro̱a via cui fè un impęrmel o̬ dežunęur RifesserJB, DecameronIXGRD1875:654 (grd.) ◆ se paré 1 (gad. A 1879; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ difendersi Ⓓ sich wehren ◇ a) Perete ! Dì: Sce t’es piesc y mans / Scenó ne jì plu a mutans. Perete! di: Sh’ t’ es piesh i mans. / She no ne ʃhi plu a mutans. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:57 (grd.); b) por chëla che nos nes sentiun capazi, sce ne déssen nes parè o recusé de l’azetè con animo e resolutëza por quëlla che nos nes sentiuǹ capaci, ŝe ne desseǹ nes parè o recusé de l’accettè coǹ animo e resolutëzza DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:269 (MdR); c) I à bëin dagnora dit: pàrete crusc, pàrete crusc!, mo la crusc ne s’ à mefo parè ëla, dunca m’i ài tut iö. J’ha bëiǹ dagnóra dit: pàrete cruŝ, pàrete cruŝ!, mó la cruŝ ne s’ ha meffo parè ëlla, dunca m’i hai tut jeu. DeRüM, VizBëire1833-1995:274 (MdR); d) Al mör, mo tla bega al ne sënt ch’al é mort, / mo scraia y comana y se para tres fort. Al mör, mo tla bega al ne sëint ch’al é mort, / mo scraia y comana y se para tres fort. PescostaC, BracunCoz1853-1994:226 (Badia) 2 (MdR) Ⓘ rinunciare Ⓓ verzichten ◇ a) infinamai chisc proi ne pò se parè de mëte sö ćize cosses nöies infinamai quiŝ prói ne pò se parè de mëtte seu çhiz[e] cosses neujes DeRüM, CossesNöies1833-1995:278 (MdR) ◆ se paré via l temp (gad. DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ far trascorrere il tempo Ⓓ sich die Zeit vertreiben ◇ a) Inlaota me podessi paré ia le tëmp de gusto y cun istruziun Illaota mè pudessi parè ia ‘l temp d’gusto e cung istruziung DeclaraJM, SantaGenofefa1878:39 (Badia).

paré (gad., mar., S. Martin, grd., fod., LD, MdR) ↦ paré.

paré (bra., moe., amp.) ↦ parei1.

paré (col., amp.) ↦ parei2.

parè (Badia) ↦ paré.

parecé Ⓔ nordit. pareciàr ‹ *APPARICULĀRE (EWD 5, 172) 6 1763 paraciè ‘paro’; paraschè ‘aquiro’ (Bartolomei1763-1976:)
gad. parecé Badia parecé fod. paricé col. parecé amp. parecià, paricià MdR parecé
v.tr. Ⓜ parecia
predisporre qualcosa in modo che sia pronto all’uso (gad. B 1763; P/P 1966, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002) Ⓘ apparecchiare, predisporre, preparare Ⓓ erstellen, vorbereiten ◇ a) Daspò che l é sté paricé la marëna, i à metù mán a mangé, e i se l à dé bona. Daspò che l’è ste pareciè la maranna, i à metù man a mangiè, e i se l’ha dè bona. DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.); b) Presto, presto parecià / Chera cameres pì beles / I cuartiere da fità. Presto, presto parecià / Chera cameres pi belles / I quartiere da fittà. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:31 (amp.) ☝

enjigné
ester parecé (fod. DLS 2002, amp. DLS 2002, MdR) Ⓘ essere pronto, essere preparato Ⓓ bereit sein ◇ a) Tüt é parećé, sentunse pro mësa. Tüt é pareçhié, sentunse prò mësa. DeRüM, TütParecé1833-1995:254 (MdR).

parecé (gad., Badia, col., MdR) ↦ parecé.

parecià (amp.) ↦ parecé.

parei1 Ⓔ PARIĒS (EWD 5, 174) 6 1763 parèi ‘paries’ (Bartolomei1763-1976:91)
gad. parëi mar. parëi Badia parëi grd. parëi fas. parei bra. paré moe. paré fod. parei amp. paré LD parei MdR parëi
s.m. Ⓜ pareis
1 elemento verticale spec. di un edificio, con prevalente funzione di separare i diversi ambienti sia tra di loro sia verso l’esterno (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; G 1923; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; G 1923; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ parete Ⓓ Wand ◇ a) N’ëise nia odü berba Jan Casper da Ćiaminades valgó stan incërch chisc parëis a sorëdl? N’ëise nìa odü bärba Ĵean Caspr da Çhiaminades valgó staǹ inćërc quiŝ parëis a sorëdl? DeRüM, CasperCiaminades1833-1995:280 (MdR); b) O se see un talaran / a firà sun chel paré, / sta canzon da zarlatan / ra ciapaa pì conzié. O se sève un talaràn / a firà sun chel paré, / sta canz̄ón da z̄arlatàn / ra ciapava pi conz̄ié. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:118 (amp.); c) Verscio Pera i se n va da desperé / Coran sche n poie su n paré. Veršo Perra i se ‘n va da desparè / Koráng ske n polje su n parè. BrunelG, MusciatSalin1845:7 (bra.); d) dai parëis dl ander pingolâl dlaciuns sciöche dal vider dlacé de na finestra dai pareis d’l and’r pingolāle d’lacceungs sceocche dal vid’r d’lacciè dena finestra DeclaraJM, SantaGenofefa1878:61 (Badia)
2 fianco roccioso e ripido, quasi verticale, di un monte (gad. DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod.