Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/243

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


consegné
208


che ‘ng grang tesoro, tengn’la da duttg’ ascognuda, e unicament’r im mang a mi om ila consignaraste a so ritorno. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:24 (Badia); b) m’ëis mantigní cina al momënt olach’ i pó consegné mi fi ti brac de so pere m’ais mantignì cina al moment ullacch’ i po consignè mi fì t’ i bracc’ de so pere DeclaraJM, SantaGenofefa1878:95 (Badia).

consegné (gad., fod., LD) ↦ consegné.

consegnèr (fas.) ↦ consegné.

conseguenza Ⓔ it. conseguenza 6 1878 conseguenzes f. pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:89)
gad. conseguënza Badia conseguënza grd. cunseguënza fas. conseguenza fod. conseguenza amp. conseguenza LD conseguenza
s.f. Ⓜ conseguenzes
ciò che deriva direttamente o indirettamente, che è ricavabile da certe premesse (gad. A 1879; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; DLS 2002, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ conseguenza Ⓓ Folge ◇ a) Pescimes conseguënzes de n ri sënn. Tl sënn ne fá y ne dí mai val’, ch’al sará por solit mal fat y mal dit, y t’aras da te pentí Pessimes conseguenzes deng rì senn. T’l senn nè fà e nè dì mai val, ch’el sarà pur solito mal fatt e mal ditt, e t’ arràs da te pentì DeclaraJM, SantaGenofefa1878:89 (Badia).

conseguenza (fas., fod., amp., LD) ↦ conseguenza.

conseguënza (gad., Badia) ↦ conseguenza.

consei Ⓔ CŌNSILIUM (EWD 2, 259) 6 1833 consëi (DeRüM, OhAmico1833-1995:256)
gad. consëi mar. consëi Badia consëi grd. cunsëi fas. consei fod. consei LD consei MdR consëi
s.m. Ⓜ conseis
1 suggerimento, esortazione, avvertimento e sim. che si dà a qualcuno per aiutarlo in qualcosa (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ consiglio Ⓓ Ratschlag, Rat ◇ a) Iö te prëie, ne fà nia sënza le consëi de le dotur Jeu te prëÿe, ne fà nìa sënza le consëi de le Dottur DeRüM, OhAmico1833-1995:256 (MdR); b) Chël bun vësco venerabl me dará bun consëi, porcí ch’al é pratiché assá da baié cun le spirit en pesc. Chel bung vesco venerabile m’darà bung consei, purcicch’ el è prattighè assà da baiè collo spirito in pesc’. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:112 (Badia)
2 organo o ente collegiale con funzioni varie (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1923; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ consiglio Ⓓ Vorstand, Ausschuss, Rat
dé consei (gad. V/P 1998; DLS 2002, grd. L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ consigliare Ⓓ einen Rat erteilen ◇ a) No de jaghé l or, bënscì la virtù te dei cunsëi, / Che la virtù porta or, no chësc o chëla, prëst posses udëi. No de s̄aghé l’òr, bëŋsì la virtù të dè jë cuŋsëi, / Chë la virtù pòrta òr, no chëst o chëlla, prëst pòsses udëi. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); b) Chël bun vësco venerabl me dará bun consëi Chel bung vesco venerabile m’darà bung consei DeclaraJM, SantaGenofefa1878:112 (Badia)
consilio.

consei (fas., fod., LD) ↦ consei.

consëi (gad., mar., Badia, MdR) ↦ consei.

conservà (col., amp.) ↦ conservé.

conservar (bra., moe.) ↦ conservé.

conservé Ⓔ it. conservare ‹ CŌNSERVĀRE (EWD 2, 260) 6 1833 conservete (DeRüM, Libri1833-1995:285)
gad. conservé Badia conservè grd. cunservé fas. conservèr caz. conservèr bra. conservar moe. conservar fod. conservé col. conservà amp. conservà LD conservé MdR conservé
v.tr. Ⓜ conserveia
tenere una cosa in modo che duri a lungo, rimanga in essere e in efficienza (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. A 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ conservare, mantenere Ⓓ erhalten, aufbewahren ◇ a) Prëii ch’Idî nes le conserves / Y de le perde al nes straverdes Prai ch’Iddi n’es El conserve / E d’Al perdë al n’es straverde PescostaC, SonëtCoratBadia1852:2 (Badia); b) Oh, oh bela, sion ben galantomegn te Fascia, chest l’é demò per conservèr na recordanza Oh, Oh bella, sion ben gallantomin te Fassa, chist le demó per conserver una ricordanza IoriG, InjignàLet1860*-2013:402 (caz.); c) Oh conserved’ la gherlanda, Signur Primiziant, / Fin che Idî al gran cunt Ves chërda pa inant! Oh conservéd’ la gherlanda, Signur Primiziant, / Fing che Iddie al grang cunt Ves cárda pa inant! PescostaC, MëssaPescosta1879:5 (Badia)
se conservé 1 (gad. A 1879; DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ conservarsi Ⓓ sich halten, gesund bleiben ◇ a) State bëin e conservete in bona sanité. State bëiǹ e conservete iǹ bonna sanité. DeRüM, Libri1833-1995:285 (MdR) 2 (gad. DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ conservarsi, mantenersi Ⓓ sich erhalten ◇ b) Canch’ara i ciarâ a chi gran crëps, che rinserâ la val, che s’ â conservé di mile agn Cang ch’ella i ciarā a chi grangn’ crepp, che ringsèrrā la val, ch’s’ ā conservè di mille angn DeclaraJM, SantaGenofefa1878:41 (Badia).

conservé (gad., fod., LD, MdR) ↦ conservé.

conservè (Badia) ↦ conservé.

conservèr (fas., caz.) ↦ conservé.

considerà (col., amp.) ↦ conscidré.

considerazion (fod., amp.) ↦ conscidrazion.

consideré (fod.) ↦ conscidré.

consié Ⓔ CŌNSILIĀRE (EWD 2, 260) 6 1833 m’ha acconsié (DeRüM, OhAmico1833-1995:256)
gad. aconsié mar. aconsié Badia consié grd. cunsië fas. conseèr bra. consear fod. consié col. consilié LD consié MdR aconsié
v.tr. Ⓜ consieia
dare suggerimenti, esortazioni, avvertimenti e sim. a qualcuno per aiutarlo in qualcosa (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ consigliare Ⓓ empfehlen, beraten ◇ a) Chësta doman m’à aconsié zacà de me fà sanlascè. Questa domaǹ m’ha acconsié zaccà de me fa sanglascè. DeRüM, OhAmico1833-1995:256 (MdR).

consié (Badia, fod., LD) ↦ consié.

consigné (Badia, fod.) ↦ consegné.

consilgio (col.) ↦ consilio.

consilié (col.) ↦ consié.

consilio Ⓔ it. consiglio 6 1845 konsìglio (BrunelG, MusciatSalin1845:6)
Badia consilio fas. consilio bra. consilio col. consilgio amp. consilio
s.m. Ⓜ consili