Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/134

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


boscheda
99


fas. bordo bra. bordo
s.m. Ⓜ bordi
in capi di vestiario o di biancheria, il lembo estremo ripiegato per rinforzo, per rifinitura o per ornamento (fas.) Ⓘ orlo Ⓓ Saum ◇ a) A bai i spen l’òr e l’arjent / Per volge, pìndoi e corai / Peze da sen, bordi e gramiai: / Coscì l piovan no l’é content. A bai i spen l’or e l’arxent / Per volge, pindoi e corai / Petze da seng, bordi e gramiai: / Cossì ‘l Piovang no l’è content. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:254 (bra.).

bordo (fas., bra.) ↦ bordo.

bordon (amp.) ↦ berdon.

bordun (gad., mar.) ↦ berdon.

boré (bra.) ↦ borei.

borei Ⓔ deriv. di * bora ‘brace’ (cfr. frl. bore) con suffisso da determinare (GsellMM) 6 1763 boraei ‘pruna’ (Bartolomei1763-1976:71)
gad. borëi mar. borëi Badia borëi grd. burëi fas. borei bra. boré LD borei
s.m. Ⓜ boreis
fuoco senza fiamma che resta da legna o carbone bruciati (gad. B 1763; A 1879; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; G 1923; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, LD DLS 2002) Ⓘ brace Ⓓ Glut ◇ a) sü edli fosc sćiavá sot lominâ sciöche borëis da füch. sū oudli fosc’ sciavà soutt luminā sceoucche bureis da fuc DeclaraJM, SantaGenofefa1878:123 (Badia).

borei (fas., LD) ↦ borei.

borëi (gad., mar., Badia) ↦ borei.

boria Ⓔ it. boria ‹ BOREAS (EWD 1, 323) 6 1858 boria (PescostaC, OrcoIocl1858-1994:235)
gad. boria Badia boria fas. boria fod. boria
s.f. sg.
ostentata presunzione di sé (gad. P/P 1966, fas. R 1914/99, fod. Pe 1973; P/M 1985; Ms 2005) Ⓘ superbia Ⓓ Hochmut, Stolz ◇ a) Y os jënt, ch’ëis odü chësta storia, / ponsede a os instësc y ne n’ede tanta boria! Y os jë[i]nt, ch’ês odü chësta storia, / pensede a os stësc y ne n’[a]éd’ tanta boria! PescostaC, OrcoIocl1858-1994:235 (Badia).

boria (gad., Badia, fas., fod.) ↦ boria.

Borjé 6 1858 Borjé (PescostaC, BonesEghes1858-1994:229)
gad. Borjé Badia Borjé
topon.
località nei pressi di colfosco nel comune di corvara (gad.) Ⓘ Borjé Ⓓ Borjé ◇ a) Y sce sëis impedrí de valch vers, a Borjé / él na fontana! Ma jide a ciarcé! Y sce sëis impedrí de valch vers, a Borjé / él na fontana! Mâ jide a ćiarćé! PescostaC, BonesEghes1858-1994:229 (Badia).

Borjé (gad., Badia) ↦ Borjé.

borjé (gad., mar.) ↦ brujé.

borjú (gad., mar., Badia) ↦ brujour.

Bornech 6 1632 (Citté di) Bornech (Proclama1632-1991:161)
gad. Bornech Badia Bornech grd. Burnech fas. Bornech fod. Bornech amp. Brunech LD Bornech
topon.
capoluogo della val pusteria (gad. DLS 2002, grd. F 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ Brunico Ⓓ Bruneck ◇ a) Mo chël ne fôl ch’al fô a Bornech, stanch y pëigher sciöche n gran sgnech! Ma chël ne fovel ch’al foa a Bornech, stanch y pëigher sciöco n gran sgnech! PescostaC, OrcoIocl1858-1994:231 (Badia).

Bornech (gad., Badia, fas., fod., LD) ↦ Bornech.

borsa (fas., amp.) ↦ boursa.

bort (mar.) ↦ burt.

Bortol (fas.) ↦ Biertul.

borvé (gad.) ↦ broé.

bos Ⓔ deverb. di bossé (Lardschneider 1933:36) 6 1866 bos (BrunelG, Cianbolpin1866:8)
grd. bos fas. bos caz. bos bra. bos moe. bos
s.m. Ⓜ bosc
manifestazione d’affetto che consiste nel toccare con le labbra qualcuno o qualcosa (grd. A 1879; L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013) Ⓘ bacio Ⓓ Kuss
dé n bos (grd. L 1933; F 2002; DLS 2002, fas.) Ⓘ dare un bacio Ⓓ einen Kuss geben ◇ a) alò i se à tocià la man e i se à dat n bos e el l’é se n jit alò i se a točà la man e i se à dat un bos e el l e sen ʒ̉it BrunelG, Cianbolpin1866:8 (caz.).

bos (grd., fas., caz., bra., moe.) ↦ bos.

boscaa (fas.) ↦ boscaia.

boscada (gad., Badia) ↦ boscheda.

boscaia Ⓔ it. boscaglia (EWD 1, 324) 6 1878 boscaia (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:29)
gad. boscaia mar. boscaia Badia boscaia fas. boscaa fod. boscaia col. boscalgia LD boscaia
s.f. Ⓜ boscaies
macchia d’alberi di varie specie, intricata e selvaggia (gad. P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ boscaglia Ⓓ Dickicht ◇ a) por nosta segurté fajundela dé joramënt, de n’arbandoné mai chësta boscaia pur nosta sugurtè fasceund’ la dè jorament, d’n’ arbandonè mai chesta boscaia DeclaraJM, SantaGenofefa1878:29 (Badia); b) Solitara, sciöche n romita passa Genofefa sü dis t’ amez a chëres boscaies. Solitaria, sceoucche ‘ng romita passa Genofefa sū dis t’ a mezz a chelles boscaies. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:37 (Badia).

boscaia (gad., mar., Badia, fod., LD) ↦ boscaia.

boscalgia (col.) ↦ boscaia.

bosch Ⓔ germ. * bosk (EWD 1, 324) 6 1710 Bosch (Proclama1710-1991:167)
gad. bosch mar. bosch Badia bosch grd. bosch fas. bosch caz. bosch bra. bosch fod. bosch amp. bosco LD bosch
s.m. Ⓜ bosć
grande estensione di terreno coperta di alberi (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; G 1923; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; G 1923; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ foresta, bosco Ⓓ Wald ◇ a) Fora l bosch del Latemar stajea un om, che canche jìa a sear destacaa semper i termins Fôrô l’bosc del Lattemar staschöô un ôm, chö can chö schio a sear döstacaa semper i termins ZacchiaGB, MärchenSagen1858*:3 (bra.); b) Che volede pa fèr co me, che son n pere om soul che va fora per n bosch zenza saer olache l rua? Ke volede po fèr kon me, ke son un pere om soul, ke va fora per un bosk ʒenʒa saer olà ke l rua. BrunelG, Cianbolpin1866:12 (caz.); c) Cina ch’i ará vita, n’arbandonarái mai chësc bosch Cina ch’i arrà vita, n’arbandonarai mai chesc’ bosc DeclaraJM, SantaGenofefa1878:27 (Badia); d) Al é sté bun por me, vire te chisc bosć El è ste bung pur mè, vire te chisc’ bosc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:93 (Badia); e) Si via l à menà tres n bosch spës. si vía̤ l a męná tręz m bǫšk špa̤s. RifesserJB, Plueia1879:107 (grd.).

bosch (gad., mar., Badia, grd., fas., caz., bra., fod., LD) ↦ bosch.

boscheda Ⓔ deriv. di bosch 6 1878 boscades (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:97)
gad. boscada Badia boscada
s.f. Ⓜ boschedes
vasta macchia di arbusti (gad.) Ⓘ boscaglia Ⓓ Dick-