Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/133

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


bon
98


bon de fei de meo DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:11 (amp.); h) Do chisc le bun Guelfo, ch’ê apëna bun d’aspeté tan dî Dō chisc’ ‘l bung Guelfo, ch’ē appena bung d’aspettè tan dī DeclaraJM, SantaGenofefa1878:99 (Badia) ◆

fé vegnì bogn scherz. (amp.) Ⓘ utilizzare in maniera appropriata Ⓓ angemessen verwenden ◇ a) E ministre i é de Dio / chesta sorte de birboi? / che i m’i lasce a mi parbìo / ió sci i fejo vienì boi E ministre i é de Dio / chésta sòrte de birboi? / che i mi lasce a mì parbìo / io sci i fejo vienì boi. DegasperF, CodaBadiote1860-2013:471 (amp.) ◆ se

la dé bona (gad. V/P 1998, grd. F 2002, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, MdR) Ⓘ godersela Ⓓ es sich gut gehen lassen ◇ a) Dant ia se la dêven bona, e mascima con chëstes ëles podôven fà ći ch’an orova. Dantìa se la deveǹ bonna, e masŝima con questes ëlles podòveǹ fà çhi ch’an orova. DeRüM, CossesNöies1833-1995:278 (MdR); b) te veighe ben, che se mossëva fè ncuoi n gran past, e se la dé bona te veighe ben, che se mossava fe’ ncuoi en gran past, e se la dè bona DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:262 (fod.) ◆ sieste tant bon (MdR) Ⓘ fammi il piacere Ⓓ sei so gut ◇ a) Incandenò sce te fejes na lizitaziun, sieste tant bun a me scrì, che sc’ i à dlaorela, vëgni. Inquandenò ŝe te feŝes ‘na licitaziuǹ, sieste tant buǹ a me scri, che ŝ’ j’ha de l’orella, vëgni. DeRüM, LëtraCataloghLibri1833-1995:286 (MdR).

bon (grd., fas., caz., bra., moe., fod., col., amp., LD) ↦

bon.

bondanza (fas., col.) ↦ abondanza.

bondánza (fod.) ↦ abondanza.

bondernà (col.) ↦ bonderné.

bondernar (bra.) ↦ bonderné.

bonderné Ⓔ dtir. wåndεrn (EWD 1, 317) 6 1878 bundernà p.p. m.pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:104)
gad. bonderné mar. bonderné Badia bondernè grd. bunderjé fas. bondernèr caz. sblondernèr bra. bondernar fod. bonderné col. bondernà LD bonderné
v.intr. Ⓜ bonderneia
andare a zonzo, bighellonare (gad. Lardschneider 1933; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ girovagare Ⓓ umherstreifen ◇ a) ma solamënter i parënc le podô savëi, y ê spo bonderná ca y lá ma solament’r i parentg’ ‘l pudō savei, e ē spo bundernà ca e la DeclaraJM, SantaGenofefa1878:104 (Badia).

bonderné (gad., mar., fod., LD) ↦ bonderné.

bondernè (Badia) ↦ bonderné.

bondernèr (fas.) ↦ bonderné.

bonfresch Ⓔ comp. di bun + fresch 6 1852 bung frasc (PescostaC, SonëtCoratBadia1852:2)
gad. bunfrësch Badia bunfrësch
agg. Ⓜ bonfresć, bonfrescia, bonfresces
che non ha malattie, infermità, disturbi, che gode buona salute fisica e psichica (gad.) Ⓘ sano Ⓓ gesund ◇ a) Scebëgn ch’al á tan lauré / Na te gran cöra a manajé / Fôl impó incö dër gaiert / Y bunfrësch adora y tert. Sëbaing ch’Al ha tang laurè / Na te gran cüra a manasè / Folle inpo incö dar gaiert / E bung frasc adora e tert. PescostaC, SonëtCoratBadia1852:2 (Badia) ☟ fresch.

bonora Ⓔ BONA HŌRA (GsellMM) 6 1763 bonora ‘diluculo’ (Bartolomei1763-1976:71)
gad. bonora fas. bonora caz. bonora fod. bonora amp. bonora
avv.
di mattino, di buon’ora (fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002) Ⓘ presto Ⓓ früh ◇ a) Canche l’é stat indoman bonora i se à partì e via. Kan ke l e stat indoman bonora i se a parti e via. BrunelG, Cianbolpin1866:18 (caz.)
a duta bonora (fas. R 1914/99; Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ di buon mattino Ⓓ frühmorgens ◇ a) Na dì a duta bonora la ge à injignà ite na bela tascia de roba e la l’à compagnà fora scin foransom scèla. Na di a duta bonora la ğe à inʒ̉egna te na bela taša de roba e la l a kompagnà fora šin fora insom šela. BrunelG, Cianbolpin1866:7 (caz.) ◆ da

bonora (fas. Mz 1976, fod. Pz 1989, amp. Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002) Ⓘ di buon mattino Ⓓ frühmorgens ◇ a) Se vede da bonora a sera / Che ’es se canbia de ziera. Se vede da bonora a sera / Che es se cambia de ziera. Anonim, TosesCortina1873-1938:30 (amp.).

bonora (gad., fas., caz., fod., amp.) ↦ bonora.

bonorí (Badia) ↦ bonorif.

bonorif Ⓔ deriv. di bonora + if ‹ ĪVUS (EWD 1, 372 6 1878 bonorìa f. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:48)
gad. bunorí mar. bunorí Badia bonorí grd. bunerif fas. bonorif fod. bonorif amp. bonorìo LD bonorif
agg. Ⓜ bonorifs, bonoriva, bonorives
che avviene di buon mattino (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, grd. L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986) Ⓘ mattiniero Ⓓ frühmorgendlich ◇ a) L’atra nöt do vëgnel na bona plöia bunorida, ch’â invigoré les plantes, y Schmerzenreich salta adalerch plëgn de gaudio L’atra noutt dō vegnel na bona plouia bonorìa, ch’ā invigorè les piantes, e Schmerzenreich salta adarlerc plengn’ d’gaudio DeclaraJM, SantaGenofefa1878:48 (Badia).

bonorif (fas., fod., LD) ↦ bonorif.

bonorìo (amp.) ↦ bonorif.

bontà (grd., fas., bra., col., amp.) ↦ bonté.

bonté Ⓔ it. bontà (Lardschneider 1933:36) 6 1833 bontè (DeRüM, PrëieSföiPapire1833-1995:253)
gad. bunté mar. bunté Badia bontè grd. bontà, buntà fas. bontà bra. bontà fod. bonté col. bontà amp. bontà LD bonté MdR bontè
s.f. sg.
la presenza di doti o qualità che incontrino l’approvazione dal punto di vista morale o sul piano della funzionalità o del gusto (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ bontà Ⓓ Güte ◇ a) Vos ëis tröpa bontè con me. Vos ëis treuppa bontè coǹ mè. DeRüM, PrëieSföiPapire1833-1995:253 (MdR); b) Sior Professor no volesse nia auter che assade la bontà de vegnir da Pasca, o canche l’é fenì la scola cu me per dotrei dis Siòr Professòr no volösö niô auter chö assadö la bontà dö venir do Pasco, o chan chö lö fenì la scolô cumè per dotrei dis ZacchiaGB, SiorProfessor1858*:1 (bra.); c) Una comiscion i à creà, / Parché ra śisse a vede / E de podé giudicà / Su ra bontà de sta spese. Una Commission i a creá, / Parché a zise a vede / E de podé giudicá / Sura bontá de sta spese. Anonim, Monumento1873:1 (amp.); d) An mëssa incö pité da ligrëza / Dant ala bunté y divina granëza. Ang mássa incö pittè da ligrázza / Dant alla bontè e divina grannázza. PescostaC, MëssaPescosta1879:5 (Badia); e) Degun bën ne vën per azidënt, vën dala bontà de Die. dęgúŋ ba̤ŋ nę va̤ŋ pę̆r a̤tsidá̤nt, va̤ŋ da̤ la̤ bontá dę díe. RifesserJB, Tëune1879:108 (grd.).

bonté (fod., LD) ↦ bonté.

bontè (Badia, MdR) ↦ bonté.

bor (attributivo) (mar.) ↦ bort.

borasca (bra., moe., fod.) ↦ burasca.

bordo Ⓔ it. bordo 6 1856 bordi pl. (BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:254)