Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/132

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


bon
97


raJM, SantaGenofefa1878:126 (Badia)
8 che convince, che persuade a credere o a fare qualcosa, valido, accettabile (grd., fod., amp.) Ⓘ plausibile, convincente Ⓓ triftig, überzeugend ◇ a) chësta fossa na bona gauja per speré, che Idie ejaude si preghiera kæsta fossa una bona gauscha pœr speré, kœ Idìœ eschaude si preghiœra PlonerM, Erzählung5GRD1807:48 (grd.); b) e ‘l i responde che chesto sarae un bon motivo da sperà, che ‘l Signor eśoudisce ra so preghiera. e ‘l i responde che questo sarave un bon motivo da sperá, che ‘l Signor esaudisce ra só preghiera. PlonerM, Erzählung5AMP1856:26 (amp.); c) Grazie a Dio la jent nosta à n bon criterio e n puo de sentimento cristiano Grazie a Dio la jent nossa ha un bon criterio e un po’ de sentimento cristiano AgostiniM, Dialogo1870*-2013:432 (col.)
9 semplice, bonario, mite (gad., grd. F 2002, fas. R 1914/99; DILF 2013, fod., MdR) Ⓘ buono Ⓓ gutmütig ◇ a) Ma chëst te dighe / ben mio pico bon Tomesc Mo chas te dige / ben mio picco bon Thomes PezzeiJF, TTolpei1805-2010:192 (fod.); b) No, no! Mie bone creature. Valgó troaré ben valch da marena. Nò, nò, mie bone creature. Valgò torare [troaré] beng valc da marena. GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.); c) O mia bona mëda M., jìssen pö demà ite e ponesse bel dlungia berba J. Oh, mia bonna mäda M., ĝisseǹ peu demà ite e ponesse bel dlungia bärba J. DeRüM, MütMaridé1833-1995:280 (MdR); d) O mi bun gramac, chël ch’an n’impara da jogn, ne sàn pa inće da vedli ne. O mi buǹ grammaćh, quël ch’aǹ n’impara da ĵogn, ne sa’ǹ pa inçhié da vedli ne. DeRüM, BunDéBerbaTone1833-1995:259 (MdR); e) I tëgni d’i fá n plajëi cun nia püch ütl a mi bugn patrioc I tegne d’i fa ‘ng plajei cung nia puc ut’l a mi bongn’ patriotti DeclaraJM, SantaGenofefa1878:IV (Badia)
10 florido, forte, sano (fas. Mz 1976, MdR) Ⓘ buono Ⓓ gut ◇ a) State bëin e conservete sëmper in bona sanité. State bëiǹ e conservete sëmpr in bonna sanité. DeRüM, Grosc1833-1995:287 (MdR)
11 con valore rafforzativo (fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ molto Ⓓ sehr ◇ a) La Val de Fascia é in chest cont bona pureta. La val dö Fassa ö in cöst cont bonô buröto. ZacchiaGB, FamilieNobile1858*:1 (bra.)
s.m.f. Ⓜ bogn, bona, bones
persona umana e sensibile nei rapporti col prossimo (grd., amp., MdR) Ⓘ buono Ⓓ guter Mensch ◇ a) Ësse giapà, bën 100 per una; / Ma scusà - ne m’à deguna. / Mé na bona ei zercà: / Ma na tela n’ei giapà. Œês giapà, bên 100 per ùna; / Ma scusà - nê m’a deguna. / Me n’a bona ei cercà: / Ma na tella n’ei giappa. PlonerM, VedlMut1828-1997:345 (grd.); b) Avrëis bëin rajun, e ël en serà de bugn, mo inće nia püć de ri, che dezipa despò i bugn. Avrëis bëiǹ raĝiuǹ, e ël eǹ serà de bugn, mó inçhié nia püçh de ri, che decipa despò i bugn. DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:264 (MdR); c) E ‘l é zerto Chel dessora / Che ‘l aiuta senpre i boi È le zerto chel desòra / Chel’ aiuta sempre i boi Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:19 (amp.)
s.m. sg.
ciò che è buono, utile, gradevole (grd. F 2002, fas. R 1914/99; DILF 2013, MdR) Ⓘ buono Ⓓ Gute ◇ a) le bun e le rie é in vigne lüch moscedè le buǹ e le rie é iǹ vigne lüc moscedè DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:264 (MdR)
avv.
1 perbene, a modo (sia concreto che astratto) (gad. P/P 1966, fas., MdR) Ⓘ bene Ⓓ gut ◇ a) La mare ve fasc ben papacei, e pizagoi o ciajoncìe bon da smauz La mare ve fasch beng papatsche, e pitzagoi o tschiasuntschie bong da smauz GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (fas.); b) Al n é co baia bun / Por trá ma val’ de bocia Al né co baja bung / Por tra ma val dö botgia AgreiterT, ConLizonza1838-1967:134 (mar.); c) Ciamó na ota, mantëgnete prossa, y döt jará bun Ciamò naota, mantegnete prossa, e dutt jarà bung DeclaraJM, SantaGenofefa1878:4 (Badia)
2 con valore rafforzativo (fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ molto Ⓓ sehr ◇ a) l’à lascià jù al più pìcol mago. Chest l’é jit bon en ju ma prest l’à scomenzà a zigar la lassà schu al più picol mago. Chöst lö schit bon un schu mô pröst la scomenza a zigàr ZacchiaGB, Filamuscia1858*:8 (bra.)
interiez.
espressione di conferma (fas. DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005) Ⓘ bene dunque Ⓓ gut also ◇ a) El Segnor. Stajede ben. / Le creature. Bon, bon. El Segnor. Staschede beng. / Le creature. Bong, bogn. GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.)
a la bona (gad. P/P 1966; DLS 2002, grd. F 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ semplice fig., sobrio Ⓓ bescheiden, schlicht ◇ a) Sessache, l’à responet Renzo: N let ala bona voi, bèsta che i lenzei sie de lesciva nec Sesáche, la responet Renzo: Un let alla bona voi, besta che i lenzei sia de lesciva netcs IoriG, InjignàLet1860*-2013:402 (caz.); b) Spose, ancuoi coscì a ra bona / Cuatro verse sentirè Spose, anquoi cosi ara bona / Quattro verse sentirè DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:11 (amp.) ◆ bon

da nia (gad., grd. F 2002, fas. DA 1973; Mz 1976, fod. P/M 1985; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002) Ⓘ incapace Ⓓ unfähig ◇ a) mo al i é sté dit da zacá, ch’ara fajess la fadia debann, porcí ch’al ê de na vita tan flacia, y tan bun da nia ma al i è stę dit da zaccà, ch’alla fašẹssa la fadia de ban, porćì ch’al è dẹ na vita tan flaća, e tan bun da nia PescostaC, DecameronIXBAD1875:652 (Badia) ◆ con

les bones (gad. P/P 1966, grd. F 2002, fas. DILF 2013, fod. P/M 1985; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986, MdR) Ⓘ con le buone Ⓓ freundlich ◇ a) A la fin dîjela tüt con les bones: Vè, mi om! Tö ne t’ en intënes tö de ćiavai. A la fin diŝla tüt con les bonnes: Vè, mi óm! Teu ne t’ eǹ intënes teu de çhiavai. DeRüM, MercadantCiavai1833-1995:273 (MdR); a) Prëia per nëus San Benedët, / Acioche vivonse bën y drët Preja per nëus San Benedët, / Acioke vivonse bën i drët PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:56 (grd.); b) chël che se lalda dant y do, y a üsc edli fej comparí döt bun y dërt, chël é osc nemich chel che sè lalda dant e dò, e a ousc’ oudli fesc’ comparì dutt bung e dert, chel è osc’ nemico DeclaraJM, SantaGenofefa1878:80 (Badia) ◆ ester bon de (gad. V/P 1998, grd. G 1923; L 1933; F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986) Ⓘ essere capace di Ⓓ fähig sein, imstande sein ◇ a) Oh, nlouta sci te saras bon / de dì mëssa, e perdiché O in laota si te saras bon / de di Massa, e perdiche PezzeiJF, TTolpei1805-2010:191 (fod.); b) É n iede ulù purvé, / Sce t’ies bon da me giapé. E n jëde ulù pruvè, / She t’ies bon da me giapè. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); c) Ah! mangare fosson boi / De fei senpre chel ch’El disc! Ah! mangare fosson boi / De fei sempre chel ch’El disc’! ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); d) Fajege pur festa al paster nef! / Mo pensà mo che che l’à dit! / Tegnìlo a ment, fajé polit, / fossade bogn; e jì a la pieif. Faxee pur festa al paster nef! / Mo penssà mo che che l’ha dit! / Tegnilo a ment, faxè polit, / Fossade bogn; e xi alla pief. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:246 (bra.); e) No son plu bon de jì su, dij Jan No soŋ plu boŋ de s̄i su, diŝ S̄àŋ VianUA, JanAmalà1864:199 (grd.); f) De lurèr son bon e paura no n’é. De lurer son bon e paura no n’è. BrunelG, Cianbolpin1866:13 (caz.); g) Un pitor, cie mai cardeo…! / De fei verse no ‘l é bon, / No ‘l é bon de fei de meo Un pittor, cie mai cardeo…! / De fei verse no l’è bon, / No le