Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/131

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


bon
96


piu bong / De chel che no e Sepon PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:269 (bra.); h) i ge cogn enjignèr un bon bech e ge dèr tant che l posse viver i ğe kon nʒ̉ignér un bon bëk e ğe der tant ke l pose viver BrunelG, Cianbolpin1866:1 (caz.); i) Dio sà, se ió l podesse far, bolintiera te la donasse, perché coscì bon portador tu te es. Dio sa, se iò̬ ‘l po̱dössę far, vo̬lentięra tęla do̬nasse, perché co̬šì bon partador tu te es. RifesserJB, DecameronIXBRA1875:649 (bra.)
3 pregevole per valore estetico, perizia tecnica, qualità produttiva (grd. F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986) Ⓘ buono Ⓓ gut ◇ a) portà chiò sobit dal vestir l più bel guant che aon, n bon pé de ciuzé portà clò subit dal vestir el plu bel goànt, che aòng, ung bong pé de ciuzzé SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:246 (caz.); b) Porteie debot l plu bel guánt che nos on, n bon per de ciauzei Porteie debòt el plu bel goant che nos òng, ‘n bom pèr de ciauzei DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.)
4 gradevole ai sensi (gad. P/P 1966; V/P 1998, grd. L 1933; F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986, MdR) Ⓘ buono Ⓓ gut ◇ a) mascima le bun vin ne dezipa mai nia ël masŝima le buǹ viǹ ne decipa mai nia ël DeRüM, BevundeBozaVin1833-1995:243 (MdR); b) dime non évelo un doer de fei un bon disnà e de stà alegre, perché s’à ciatà sto to fardel san e salvo dime non èvelo un dover de fei un bon disnà e de sta allegre, perchè s’ ha ciatà sto to fradel san e salvo ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.); c) Y eco che la marënda fova vënta, pra chëla che ie pa cumparì ënghe de bona fanziëutes fates ala tudëscia. Ed ecco che la mërenda fòa vënta, prà chëlla chë jè pa cumpari anche de bòna fanzioutes fattes alla tudeŝa. VianUA, DoiUemes1864:198 (grd.); d) ‘L é el sbroà, e boi bocoi / ‘L é ra carne, i asc, e el sa! Le el sbróà, e boi bocói / Le ra carne, i àsc, e el sà! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:20 (amp.); e) Al n mangia, y se pëta cola man söl piet: "O cotan bones! poi ciamó n cöie?" El ‘ng mangia, e s’ petta colla mang soul piěte: "O cutang bones! poi ciamò ‘ng couie?" DeclaraJM, SantaGenofefa1878:47 (Badia); f) Spo ál ince comané, ch’an cundüjes iló adalerch besties da soma, d’abiné lëgna da fá n bun füch te n piz süt sot a n crëp Spo àle incie comanè, ch’ang cungduje illò adarlerc besties da soma, d’abinè legna da fa ‘ng bung fuc teng pizz sūtt soutt ang crepp DeclaraJM, SantaGenofefa1878:99 (Badia)
5 favorevole e propizio (gad., grd. F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986, MdR) Ⓘ buono Ⓓ glücklich, angenehm, gut ◇ a) cun bon bon ann cū bon wan- an WolkensteinO, Bogdeprimi1445*-1979:106 (grd.); c) Bon viac segnor. Ma vegnide pa amò Bong viatsch Segnor! Ma vegnide pa a mò GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.); b) Tant tert? Messëis avëi avü bona compagnia. Tant tärd? Messëis avëi avü bona compagnia. DeRüM, SignuresSorus1833-1995:236 (MdR); d) Finalmënter chëla, che toma sula bona tiera ie chëi, che la scota su cun bon cuer Finalmënter chëlla, chë toma sulla bòna tièrra jèl chëi, chë la scota su con boŋ cuer VianUA, SumënzaSëna1864:195 (grd.); e) Sce l di ie bon oder no, ve l diré ie sta sëira S̄e ‘l di jè boŋ oder no, vël dirè jö sta sëira VianUA, JanTone1864:198 (grd.); f) L lën alauta, bënché grant y gros, vën suvënz dal vënt sbatù, / Ntan ch’ala bassa chieta y cun bona pesc sta la siena L lëŋ all’ auta, bëŋchë grand y gross, vëŋ suënz dal vent sbattù, / ’Ntaŋch’ alla bassa chiötta y con bòna pes̄ stà la siëna PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); g) Duc se dà gën bon tëmp, ma tën amënt, che chësc te fej dann Dutg së dà gëŋ boŋ tëmp, ma tëŋ a mënt, chë ches̄ të feŝ dann PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); h) Na ota en söla doman ára fat n bun sonn, saurí y en pesc Naota in soulla dumang àla fatt ‘ng bung son, saurì e in pesc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:71 (Badia)
6 che possiede umanità, sensibilità d’animo, capacità di affetti (gad., grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pz 1989; Ms 2005, amp., MdR) Ⓘ buono Ⓓ gut ◇ a) cun bon amor cū bonavnor WolkensteinO, Bogdeprimi1445*-1979:106 (grd.); b) Và pur, dà l ejempio / che te dà chël tuo bon pere Va pur da l’esempio / che ti da chal tuo buon pere PezzeiJF, TTolpei1805-2010:192 (fod.); c) Gejù, che cunsulëis la bona dones che bredla, ie ve prëie cun gran devozion Giesu, che cunseleis la bonna donnes che bredla, je ve’ preje cun gran devocion RungaudieP, LaStacions1813-1878:90 (grd.); d) Mi caro bon amich, / Orghenist de San Durich! / Ie te dëss gratulé. Mi karo bon amik, / Orghenist de San Durik! / Ie te dës gratulè. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); e) N bon vedl, na bon’ana. N bon vedl, na bon’ ana. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); f) Mi caro y bun Sepl da Mirbun Mie care, ë bung Sepl da Miribung’ PezzeiJF, GMiribung1819-2010:199 (Badia); g) Eviva i bugn amici e les bones e valëntes amiches! Evviva i bugn amici e les bonnes e valëntes amiches! DeRüM, TütParecé1833-1995:255 (MdR); h) Tö, mia bona Loisele, / Te ciafaras na oma nea. Tō mia bona Loisölö / To tschafaras na oma nea. AgreiterT, ConLizonza1838-1967:132 (mar.); i) Le pere respogn a so fi, mi bun fi, tö t’es dagnora chiló cun me El père rispògn a so fì, mi bung fì, teù t’ es dagnàra chilò cong me FlatscherGV, FiProdigoBAD1841-1986:249 (Badia); j) Viva! viva el nosc bon vecio! Viva! viva el nosc’ bon vec’io! ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); k) A le bone pìciole la ge va ben e a le burte mal. Allö bonö pitscholö la gö va bön ö allö burtö mal. ZacchiaGB, DoiSores1858*:3 (bra.); l) Un pioan come chesto agnó in ciatao, / Coscì umil, coscì bon e tanto brao? Un Piovan come chesto agnò in ciatao, / così umil, così bon e tànto brao? DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.); m) "Oh mia bona Dona Chenina, gé fosse ben chiò se te me volesses dèr na fortaa dassen!" "Oh mia bona Dona Kenina, ğe fose ben kiò se te me voleses der na fortaa da sen!" BrunelG, Cianbolpin1866:23 (caz.); n) "Bona möta", jëmera, "ah! de grazia, pórteme papier, pëna, tinta y löm". "Bona muta", jemla, "ah! de grazia, porteme papire, penna, tinta e lum". DeclaraJM, SantaGenofefa1878:21 (Badia)
7 grande, abbondante, forte, rilevante (gad., grd., fas., amp.) Ⓘ buono, grande Ⓓ groß, reichlich, erheblich ◇ a) Fei pu tré de biei gran sveies, / Dai pu mé de bon gran pazi / A chi pestes de ragazi. Fei pu tre de biei gran svejes, / Dai pu me de bon gran pazi / A ki pestes de ragazi. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); b) Ió volesse valch carantan / Dapò ve sone l treplan. / Per ogni ora de la not / N volesse aer n bon toch. Io volössö valc carantàn / Dapò vö sonö il treplan. / Per ôgni ora de la nôt / N volösö aör un bôn toc. ZacchiaGB, CianzonSonador1858-1995:164 (bra.); c) E par chi che no s’intende / Po, de verse e de canzos, / Basta solo che s’ i rende / Un bon ciapo de rejos. E par chi che no s’ intende / Po, de verse e de canzós, / Basta solo che si rende / Un bon ciapo de resós. Anonim, Monumento1873:1 (amp.); d) E negun ea mai stade / Come el là un bon pezo. E negun eva mai stade / Come el la un bon pezzo. Anonim, Monumento1873:3 (amp.); e) Ara rabî incërch liberamënter tla curt dl ciastel, jô gonot sö por les stighes cina ala stanza de Genofefa, y ne s’ un jô, che do n bun pez. Ella rabī incearc liberament’r t’ la curt d’l ciastell, jē gonŏt sou pur les stighes cina alla stanza d’Genofefa, e nè s’ ungjē, che dō ‘ng bung pezz. Decla-