Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/130

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


bon
95


A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ boia Ⓓ Henker ◇ a) Chësc á l’ordin scrit en man, y i boies é prepará por se taié ia le ce Chesc’ à l’ordine scritt in mang, e i boies è preparà pur sè taiē ìa ‘l ciè DeclaraJM, SantaGenofefa1878:21 (Badia); b) O ci desfortüna! messëi perde nosta unica fia, tan cara, por man dl boia. O ci desfortuna! m’ssei perde nosta unica fia, tang cara, pur mang d’l bōia. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:113 (Badia).

boia (gad., mar., Badia, grd., fas., fod., LD) ↦ boia.

boiadú (gad.) ↦ bevidour.

boiso (amp.) ↦ bossl.

boissol (moe.) ↦ bossl.

Boite 6 1873 Boite (Anonim, ManageriaComunal1873-1973:33)
gad. Boite amp. Boite LD Boite
topon.
torrente che attraversa cortina d’ampezzo, affluente destro del piave (gad. DLS 2002, amp. Mj 1929; Q/K/F 1982; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ Boite Ⓓ Boite ◇ a) Eco, un cuarto cocodrilo / Un rarissimo eśenplar / De ra Boite e del Nilo / Molto pratego del mar. Ecco, un quarto coccodrillo / Un rarissimo esemplar / Dera Boite e del Nilo / Molto pratego del mar. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:33 (amp.).

Boite (gad., amp., LD) ↦ Boite.

bojëgn (gad., Badia) ↦ bujegn.

bojügn (mar.) ↦ bujegn.

bojügna (mar.) ↦ bujegné.

boldon Ⓔ BOLDONE ‘salsiccia’, 1192 (GsellMM) 6 1844 boldói pl. (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:116)
amp. boldon
s.m. Ⓜ boldons
salsiccia di sangue e di grasso di maiale conditi con sale e spezie (amp.) Ⓘ sanguinaccio Ⓓ Blutwurst ◇ a) Non é cajo, ch’i ghe tome / chi lanpantes da ra mas, / el sodisfa i porome / con boldoi e zigar asc. Non e cagio, ch’i ghe tome / chi lanpantes dara mas, / el sodisfa i poeròme / con boldói e z̄igaràsc. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:116 (amp.).

boldon (amp.) ↦ boldon.

Bolfin 6 1866 Bolfin (BrunelG, Cianbolpin1866:6)
fas. Bolfin caz. Bolfin
antrop.
nome di un cane nel racconto "cianbolpin e dona chenina" (fas.) Ⓘ Bolfin Ⓓ Bolfin ◇ a) l’aea n picol cian, che l’era coscita bon de jir dò la feides e chist l’aea inom Bolfin l aea un picol čan, ke l era košita bon de ʒ̉ir dò la feides e kist l aea inom Bolfin BrunelG, Cianbolpin1866:6 (caz.).

Bolfin (fas., caz.) ↦ Bolfin.

bolintiera (fas., caz., bra., moe.) ↦ volentiera.

bolp (grd., fas., col.) ↦ volp.

Bolsán (fod.) ↦ Bulsan.

Bolzan (col.) ↦ Bulsan.

bombardon Ⓔ it. bombardone 6 1856 bombardogn pl. (BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:244)
fas. bombardon bra. bombardon
s.m. Ⓜ bonbardons
tuba bassa e contrabbassa di forma circolare, in ottone, a pistoni, della famiglia dei flicorni (fas.) Ⓘ bombardone Ⓓ Bombardon ◇ a) Voi orghenist sonà sù ben! / Prest clarinec, flauc e sciubioc / Tree! - tombre, bombardogn, fagoc / Sofiage ite, par dì de legn! Voi orghenist sonà su beng! / Prest clarinetg, flautg e subiotg / Tree! - tombre, bombardogn, fagotg / Sioffiae it, par dì de leng! BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:244 (bra.).

bombardon (fas., bra.) ↦ bombardon.

bon Ⓔ BONUS (EWD 1, 371) 6 1445 bon (WolkensteinO, Bogdeprimi1445*-1979:106)
gad. bun mar. bun Badia bun grd. bon fas. bon caz. bon bra. bon moe. bon fod. bon col. bon amp. bon LD bon MdR bun
agg. Ⓜ bogn, bona, bones
1 che si considera conforme ai principi morali, al dovere, all’equità (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ buono Ⓓ gut ◇ a) L cunfessëur cherdova, che l amalà ëssa bona ntenzion de sudesfé ai debitëurs L’cunfessœur kerdòva, kœ l’ammalà avæssa bona intention de sodeschfè ai debitœurs PlonerM, Erzählung5GRD1807:48 (grd.); b) O mi bon Die! Ie me n posse mel de vere cuer de duc mi picëi O mi bon Diè! je men possè mel de vöre cuer de dutg mi piciey RungaudieP, LaStacions1813-1878:88 (grd.); c) Ma mi bon fi, l disc so père; tu tu es scialdi con me, e dut chel, che l’é mie, l’é ence to Ma mi bong fì, el dis so père; tu tu es sàldi cong me, e dut chel, che l’é mie, l’é encie tò SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:247 (caz.); d) Voi mo vede, se i ra ciato, se ra tolo del bon ves Voi mo vede, se i ra ciato, se ra tòlo del bon vès DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:110 (amp.); e) Le confessur cherdô, che l’amaré ess la bona intenziun de sodesfá ai crediturs ‘L confessúr cherdô, ch’l’amaré ess la bona intenziuŋ de sodeŝfé ai creditúrs PlonerM, Erzählung5BAD1856:26 (Badia); f) chësta fossa la dërta (gauja) per speré, che l bon Dio l ejaudissa de chël che l preia quësta fossa la dërta (gausa) per speré, che l’boŋ Dio lo ŝaudissa de quël ch’el prëya PlonerM, Erzählung5FOD1856:27 (fod.); g) La jent é bona in ogni cont. La ʃent è bona in ogni cont. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.); h) Vardè mo i tirolesi; e popolo e clero i varde del bon vers Vardè mo i Tirolesi; e popolo e Clero i varde del bon vers AgostiniM, Dialogo1870*-2013:433 (col.); i) tla pora grandiscima por i dé dër na bona educaziun ala picera fia Genofefa. t’ la pŏra grandissima pur i dè der na bona educaziung alla piccera fia Genofefa. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:2 (Badia)
2 abile ed idoneo ad adempiere la propria funzione (gad., grd. F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986, MdR) Ⓘ buono, idoneo Ⓓ geeignet, gut ◇ a) por podëi jí despó bel frësch / a deventé n bun studënt / porcí [ch’] t’as proprio n bun talënt. Por podei schì dspo bell freschc / A diventë un bung studänt / Portgì t’ has proprio un bung talënt PezzeiJF, GTerza1819-2010:196 (Badia); b) mi maester de müjica dij, ch’iö n’à nia dërt na bona vusc mi Maéstr de müŝica diŝ, ch’jeu n’ha nia dërt ‘na bona vuŝ DeRüM, ImparèMüjica1833-1995:237 (MdR); c) Vos fosses bëin n bun mede vos. Vos fosses bëiǹ ‘n buǹ méde vos. DeRüM, BevundeBozaVin1833-1995:243 (MdR); d) Ma son pien de umanità/ e in me stesso éi fato ‘l pian / de dì sol ra verità, / come dee un bon cristian Ma son pién de umanità, / e in me steso ei fato ‘l piàn / de di sol ra verità, / come deve un bon cristiàn DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:110 (amp.); e) Da Corvara infin Marou / Scizeri assá cun so bun prou. Da Corvara infin Maró / Schizri assà con sò bun proo. PescostaC, Schützenlied1848-1994:222 (Badia); f) ‘L à da fei con savie e mate, / Se ‘l vó fei da bon Pastor. L’ha da fei con savie e mate, / Se ‘l vo’ fei da bon Pastor. ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); g) Perché no i l’à domanà a piovan / avendone troà un più bon / De chel che no é Sepon Perche no i la domana a Piovan / avendone troa un