Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/113

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


beat
78


DLS 2002, fod. DLS 2002, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ beato Ⓓ Seliger ◇ a) Por i beac en paraisc, / Ch’ëis salvé cun Üsc amisc. Pur i Beati in Paraisc’, / Ch’ais salvè cung Ousc’ amisc’. DeclaraJM, MëssaFreinademez1875:1 (Badia)
agg. Ⓜ beac, beata, beates
che è in uno stato di completa felicità (usato in esclamazioni per esprimere ammirazione, invidia benevola) (gad. B 1763; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ beato Ⓓ selig ◇ a) Dì che i é besties, basta ben / I é beate, i é contente / Se i à vena, e ben da fen. Di chi jé besties, basta ben / Jè beate, jĕ contente / Se jà vena, e ben da fen. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:35 (amp.); b) O beac (dijôra cun n sospir) beac chi, che pó vire en compagnia O beati (dijōla cunung sospire) beati chi, che po vire in compagnìa DeclaraJM, SantaGenofefa1878:37 (Badia).

beat (gad., Badia, grd., fas., caz., LD) ↦ beat.

beato (mar., fod., amp.) ↦ beat.

becá (gad., Badia) ↦ beché1.

becà (col., amp.) ↦ beché2.

becalà (amp.) ↦ bacalà.

becar (bra., moe.) ↦ beché2.

becàr (col.) ↦ beché1.

becarì (grd.) ↦ sbecarì.

becé (fas.) ↦ beché1.

becè (moe.) ↦ beché1.

bech1 Ⓔ BĒCCUS (EWD 1, 256) 6 1763 ‘l boech ‘rostrum’ (Bartolomei1763-1976:70)
gad. bech mar. bech Badia bech grd. bech fas. bech bra. bech fod. bech amp. beco LD bech
s.m. Ⓜ bec
formazione cornea che riveste la mascella e la mandibola degli uccelli, dei cheloni e dei monotremi (gad. B 1763; A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; DILF 2013; DLS 2002, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ becco Ⓓ Schnabel ◇ a) i pici bisbiliâ, metô fora le ce, daurî le bech y tolô so bocun i piccei bisbiliā, mettō fora ‘l ciè, deurì ‘l běcc e tolò so buccung DeclaraJM, SantaGenofefa1878:51 (Badia).

bech (gad., mar., Badia, grd., fas., bra., fod., LD) ↦

bech1.

bech2 Ⓔ gall. *bukk- con variazione vocalica (GsellMM) 6 1763 bach ‘caper, hircus’ (Bartolomei1763-1976:70)
gad. bëch mar. bëch grd. bëch fas. bech caz. bech bra. bech moe. bech fod. bëch col. bech amp. beco LD bech
s.m. Ⓜ bec
1 maschio di capra, capriolo, camoscio, ecc. (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966;V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; G 1923; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ caprone, becco Ⓓ Bock, Ziegenbock ◇ a) tu ne m’es mei dat n bëch per maië n past cun mi amisc. tu ne m’és mei dat un böc per majé un past cung mi amiches. HallerJTh, FigliolProdigoGRD1832:143 (grd.); b) Chi da Cianacei e Gries no n’èa pèster de la feides e nesciugn no volea jir, perché no n’era beches e i peèa massa pech. Ki da Čanačei e Gries no n’ea pèster de la feides e nešugn no volea ʒir, perkè no n’era bëkes e i peea masa pëk. BrunelG, Cianbolpin1866:1 (caz.)
2 corteggiatore di donne, sempre in cerca di facili amori e di avventure galanti (gad. V/P 1998, fod. Pe 1973; P/M 1985; Ms 2005, amp.) Ⓘ donnaiolo Ⓓ Weiberheld ◇ a) se ra toses ’es fosse na fre meo… / s’ ’es mandasse chi beche via in malora! se ra toses es foše na fre meo… / s’ es mandaše chi beche via in malora! DegasperF, TenpeAdes1862-1974:473 (amp.)
bec soprannome scherzoso con cui si designano gli abitanti di campitello di fassa (fas. R 1914/99) Ⓘ becco scherz.Ⓓ Bock scherz. ◇ a) Pitores, beches da la val / E pelacrisć, musciac, concéres / Segnores, sec, en curt duc peres / Fascegn! scusonse; nia permal! Pittoress, becchess da Laval / E pellacristg, mussatg, concieress / Signoress, setg ‘n curt dutg peres / Fassegn! scusonsse; nia per mal! BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:248 (bra.); b) Se i retorna par Gardena / I pelacrisć da Mazin / I ge peta dal manarin / E i beches co na tusciada i li trasc en schena. Se i ritorna per Gardena / I pelachristg da Mazzin / I je peta dal manarin / E i bekes con na tusada i li tras in schena. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:268 (bra.).

bech (fas., caz., bra., moe., col., LD) ↦ bech2.

bëch (gad., mar., grd., fod.) ↦ bech2.

beché1 Ⓔ nordit. bechèr (EWD 1, 259) 6 1833 becas pl. (DeRüM, VigneOtaRajonèVos1833-1995:233)
gad. becá mar. bocà Badia becá grd. bechè fas. beché, becé bra. becé moe. becè fod. bechè col. becàr amp. bechèr LD beché MdR bocà
s.m. Ⓜ bechés
chi macella bestie destinate all’alimentazione; chi vende le carni macellate (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ macellaio Ⓓ Metzger ◇ a) Olà stàl da ćiasa? / Iö mine ch’ël stie inte la contrada di becas, nia lunc da la plaza de le Dom. Olà stal da çhiasa? / Jeu mine ch’ël stie inte la contrada di beccàs, nia lunĝ da la plazza de le Dom. DeRüM, VigneOtaRajonèVos1833-1995:233 (MdR).

beché (fas., LD) ↦ beché1.

beché2 Ⓔ deriv. di bech ‘formazione cornea che riveste la mascella e la mandibola degli Uccelli’ (EWD 1, 257) 6 1873 beccarà 6 fut. (Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27)
gad. beché mar. beché Badia bechè grd. beché fas. bechèr bra. becar moe. becar fod. beché col. becà amp. becà LD beché
v.tr. Ⓜ beca
ferire lievemete penetrando nella pelle o nei tessuti superficiali con una punta acuminata (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986, LD DLS 2002) Ⓘ pungere Ⓓ stechen, beißen fig. ◇ a) El vespei, el s’à scoscodà, / Vostro dan, no lamentae / Se ra vespes ve becarà! El vespèi, el sa scόscόdà, / Vostro dàn, no lamentàe / Se ra vespès, ve beccarà! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.).

beché (gad., mar., grd., fod., LD) ↦ beché2.

bechè (grd., fod.) ↦ beché1.

bechè (Badia) ↦ beché2.

bechèr (amp.) ↦ beché1.

bechèr (fas.) ↦ beché2.

bechet Ⓔ deriv. di bech ‘formazione cornea che riveste la mascella e la mandibola degli Uccelli’ (EWD 1, 256) 6 1856 becchetg (BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:246)
fas. bechet bra. bechet
s.m. Ⓜ bechec
guarnizione di tessuto lavorato a nodi o intrecci