Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/1095

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


via
1060


2 DeRüM, BunDéJanDomëne1833-1995:242 (MdR); c) Su, via da brae, / Fajé dassen, / In pes alzave / Col goto pien. Su, via da brave, / Fagè da sen, / In pès alzave / Colgòto pien. DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:13 (amp.); d) i daidâ imbastí i ciavai, i solezitâ a se spazé cina, ch’al ê cun ëi a ciaval, y via danfora a düc, y insciö da doman cina da sëra i deidā imbastì i ciavai, i sollezitā a sè spazzè cina, ch’el ē cung ei a ciavall, e via dangfora a duttg’, e ingsceou da domang cina da sera DeclaraJM, SantaGenofefa1878:110 (Badia)
via pura (gad. P/P 1966, grd. L 1933, fas. DA 1973; Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ non importa, lasciamo perdere, fa lo stesso Ⓓ es ist schon recht, es geht schon ◇ a) El Segnor. En ben, ve daré sie trogn. Le creature. L’é pech, mo via pura! El Segnor. En beng: ve dere [daré] sie trong. Le creature. L è péck, mò via pur che! GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.).

via (gad., Badia, grd., fas., bra., amp., MdR) ↦ via2.

viac Ⓔ it. viaggio (EWD 4, 17) 6 1812 viatsch (GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59)
grd. viac fas. viac caz. viac bra. viac col. viaz amp. viaso
s.m. Ⓜ viac
1 trasferimento da un luogo a un altro, effettuato con uno o più mezzi di trasporto (grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, amp. A 1879; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002) Ⓘ viaggio Ⓓ Reise ◇ a) Bon viac segnor. Ma vegnide pa amò; ve n enjignon pa endana de più bie. Bong viatsch Segnor! Ma vegnide pa a mò; ve n’eschignong pa indana de più bie. GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.); b) Davia de chësc fovel melcuntënt y se à sterch lamentà, che Die i à dat n tan rie tëmp sul viac. da̤ vía̤ dę ka̤s fǫ́vę-l męlkuntá̤nt i s’a štęrk la̤męntá, kę díe i a dat n taŋ ríe ta̤mp su l viátš. RifesserJB, Plueia1879:107 (grd.)
2 giro attraverso luoghi o paesi diversi dal proprio, con soste e permanenze più o meno lunghe, allo scopo di conoscere, istruirsi, sviluppare o consolidare rapporti, divertirsi (grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, col., amp. A 1879; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002) Ⓘ viaggio Ⓓ Reise ◇ a) Com’ éla juda sul viaz per la Pustraria? Conteme valch novità. Com’ è la juda sul viaz per la Pustraria? Contéme valch novità. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.)
se mete sun l viac (grd., fas., amp.) Ⓘ partire Ⓓ abreisen ◇ a) l se met a dertura sul viac per jir a cèsa el se met a dertura sul viacc per gir a cièsa SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:246 (caz.)
viade.

viac (grd., fas., caz., bra.) ↦ viac.

viade (fod.) ↦ iade.

viade Ⓔ VIĀTICUM (EWD 4, 17) 6 1763 schì in schadè ‘proficiscor’ (Bartolomei1763-1976:97)
gad. iade mar. iade Badia iade fod. viade LD viade MdR viade
s.m. Ⓜ viadi
1 trasferimento da un luogo a un altro, effettuato con uno o più mezzi di trasporto (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ viaggio Ⓓ Reise ◇ a) I piesc davant pê bugn ëi, mo chi de dô ne me plej, anzi le ciamp me pê stropié. Ël sarà pa le viade che fej valch; derest àle i ödli n püch lagremusc. I pi[e]ŝ davant pè bugn ëi, mó chi de dò ne me pläŝ, anzi le ćiamp me pè stroppié. Ël serà pa le viade che feŝ valq; derest hale i eudli ‘n püc lagremuŝ. DeRüM, Mercadant1833-1995:286 (MdR); b) Püra infelize, ch’i sun, sospirâra, ch’i ne pó avëi le confort de n sacher minister, che, plié a mi let da mort, me fejes coraje, me sporjes le pan dla vita, y me mënes söl iade al’ eternité. Pura infelize, ch’i sung, sospirāla. ch’i nè po avei ‘l confort deng sacro ministro, che, p’liè a mi lett da mort, mè feje coraggio mè sporje ‘l pang dla vita, e mè mene soul iade all’ eternitè. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:70 (Badia)
2 giro attraverso luoghi o paesi diversi dal proprio, con soste e permanenze più o meno lunghe, allo scopo di conoscere, istruirsi, sviluppare o consolidare rapporti, divertirsi (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ viaggio Ⓓ Reise ◇ a) Mo ći vól pa fà chilò? / Na pert dij che ël é por dè instruziuns inte le Mercantile, atri pretënd, che ël pënsa de fà n viade inte l’Ostindia. Mó çhì vol pa fà quilò? / ’Na pärt diŝ ch’ël é por dè instruziuǹs inte le Mercantile, atri pretënd, ch’ël pënsa de fà ‘ǹ viade inte l’Ostindia. DeRüM, BevundeBozaVin1833-1995:244 (MdR); b) Spo cuntâi, ch’ai â fat n pelegrinaje te chël paisc, y atira do chël fat, porcí ch’ai ne s’odô sigüsc dla vita dal maester de ciasa; y ch’ai ê retorná dan püc dis da chësc iade, mo döt inascondun Spo cuntai, ch’ei ā fatt ‘ng pellegrinaggio te chel paisc’, e attira dō chel fatt, pur cic ch’ei nè s’udō sigusc’ d’la vita dal maestr de ciaſa; e ch’ei ē r’tornà dang pucc’ dis da chesc’ iade, mo dutt i nascundung DeclaraJM, SantaGenofefa1878:103 (Badia)
viac.

viade (fod., LD, MdR) ↦ viade.

viadedò Ⓔ comp. di via + dedò 6 1879 ía de do (PescostaC, MëssaPescosta1879:4)
gad. iadedô mar. iadedô Badia iadedô
avv.
nella, dalla parte posteriore (gad. V/P 1998) Ⓘ dietro Ⓓ hinten ◇ a) Dan calonia él fat sö n bel gran alté, / Y iadedô le cor por soné y cianté Dang calonia elle fatt’ sö ʼng bell grang altè, / E ía de do l’coro per sonè e tgiantè PescostaC, MëssaPescosta1879:4 (Badia) ☟ daré.

viadour Ⓔ formazione antonimica a partire da gad. mortú (Gsell 1999b:245) 6 1878 viadù (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:34)
gad. viadú mar. viadú Badia viadú
s.m. Ⓜ viadours
il bambino nelle prime settimane di vita (gad. V/P 1998) Ⓘ lattante, neonato Ⓓ Säugling, Baby ◇ a) "O mi Dî! A ci ne sforza" dijera "gran nezescité na püra uma", intan ch’ara mët le viadú pro les tëtes dla cerva, che ne se strafajô nët nia, deache n lu i â scarzé l’asó. "O mi Dì! a ci nè sforza" disc’la "grang necessitè na pura uma", itang ch’ella mett ‘l viadù pro les tettes d’la cerfa, che nè sè strafajō nett nia, dea che ‘ng lŭ i ā scarzè l’aſŏ. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:34 (Badia).

viadú (gad., mar., Badia) ↦ viadour.

viaso (amp.) ↦ viac.

viaz (col.) ↦ viac.

vicar (grd.) ↦ vicare.

vicar(e) (gad., Badia, fas., LD, MdR) ↦ vicare.

vicare Ⓔ it. vicario ‹ VICĀRIUS (EWD 7, 317) 6 1632 (Palbit, nostro consiglier, et) Vicare (della Tierra) (Proclama1632-1991:160)
gad. vicare mar. licare Badia vicar(e) grd. vicar fas. vicare fod. vichere amp. vicario LD vicare MdR vicare
s.m. Ⓜ vicari
il soggetto giudicante del processo penale, civile o amministrativo (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DLS