Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/1094

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


via
1059


2

vetrinario (fod., amp.) ↦ veterinar.

vëut (grd.) ↦ vout.

vez (moe.) ↦ viz.

veza (col.) ↦ avez.

vi (gad., mar., Badia) ↦ vif.

Vi (gad., mar.) ↦ Vit.

via1 Ⓔ VIA (EWD 7, 313) 6 1821 via (PlonerM, BepoMahlknecht, 1821*-1915:60)
gad. ia mar. ia Badia ia grd. via fas. via caz. via bra. via fod. via amp. via, ia LD via MdR via
avv.
esprime movimento in generale, e specialmente allontanamento (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ via Ⓓ hin, weg ◇ a) Vëgnel na ota o l’atra in permescio, sàl olà via, e ciafa sënza fadia da mangé e da bëire Vëgnl ‘na ota o l’atra iǹ permesŝo, sal olà via, e ciaffa sënza fadìa da mangé e da bëire DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:262 (MdR); b) Pa ra piaza con un’anda / da sovrano ‘l marcia via; / a incontrà sta śente granda / beśen feighe na "scioria!". Para piaz̄a con un’ anda / da sovrano ‘l marcia via; / a incontrà sta zènte granda / bezén féighe na "scioria!". DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:116 (amp.); c) Y spo a Pedraces, imper a Badia, / zënza bëre ega degun passa ia Y spo a Pedraces, impêr a Badîa, / zënza bëir’ ega degun passa ía PescostaC, BonesEghes1858-1994:229 (Badia); d) Canch’ëi s’à ancuntà passovi dlongia n tublà via, ulache l fova truep y gran lavac. Càŋ ch’ëi s’ hà incuntà pssòvi dlongia uŋ tublà via, ulà che ‘l fòa truep y gràŋ lavàĉ. VianUA, DoiUemes1864:198 (grd.)
prep.
indica un punto lontano così da chi parla come da chi ascolta (gad., fas., amp.) Ⓘ in Ⓓ drüben ◇ a) I madiés via de daante / de tuoi al Chino i à śà provà I madiés via de davante / de tuói al Chino i a za provà DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111 (amp.); b) Mo no, son content, la é falada, / L sciusciur l’era via te strada; / M’é pissà taji che la va ben / E gio é continuà a magnar fegn. Mo no, song kontént, la he falada, / L šušùr l era via te strada; / M’he pisà taži ke la va beng / E jo he kontinuà a magnar feng. BrunelG, MusciatSalin1845:3 (bra.); c) Lotri da Ciadura ia / Y chi d’Agord ne dá tria Lottri da Chiadura ia / E chi d’Agort né da tria PescostaC, Schützenlied1848:222 (Badia); d) Chël signur da Coz ia San Linert / cola cherstiana dl Brach á albü n bastert Ch’l signur da Coz ia San Linert / cola cherstiana dl Brach á abü n bastert PescostaC, BracunCoz1853-1994:225 (Badia); e) Al Vangele les crodes dal stlopeté rondenësc, / ch’an alda ia Fascia, Gherdëna y fora insom i todësc Al Vangele les crodes dal stloppetè rendennáss, / ch’ang alda ia Fassa, Gherdána e fora ingsom i Todáss PescostaC, MëssaPescosta1879:5 (Badia)
s.f. Ⓜ vies
1 sinonimo meno comune di strada (grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. R 1914/99; DLS 2002, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, MdR) Ⓘ via Ⓓ Weg ◇ a) Jide bel drët do la via, / Che degun ne sebe nia, / Fajëde pa po cunedì; / La vedles ne n’à pa po da dì. Shide bel drët do la via, / Ke degun ne sebe nia, / Faʃhëde pa po kunedì; / La vedles ne n’a pa po da di. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:60 (grd.); b) O mineste tö, ch’ël ciafass da ćiasa fora plü fazilmënter la via per jì a paraîsc, ch’inte n ater lüch? O mineste teu, ch’ël ćiaffass da çhiasa fòra plü facilmëntr la via per ĝi a paraÿŝ, ch’inte ‘ǹ atr lüc? DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:263 (MdR); c) E ió crese che no per nia / Me assade chiamà da chesta via. Ö iò creschö chö no per nia / Mö asadö chiama da cöstô via. ZacchiaGB, CianzonSonador1858-1995:164 (bra.); d) Si via l à menà tres n bosch spës. si vía̤ l a męná tręz m bǫšk špa̤s. RifesserJB, Plueia1879:107 (grd.)
2 fig. qualsiasi modo, procedimento, aiuto, espediente, di cui ci si valga per raggiungere un fine (fod. Pz 1989, amp.) Ⓘ mezzo, via fig.Ⓓ Mittel, Weg fig. ◇ a) Apò da un dì o l autro / Aron da śì a votà, / E no n’on da cercà autro / Che ra via de rimedià… Appó da un di o l’autro / Avaron da zí a votá, / E no n’on da cercá autro / Che ra via de rimediá… Anonim, Monumento1873:4 (amp.)
via do (gad. V/P 1998, grd.) Ⓘ dietro Ⓓ hinten ◇ a) Te Urtijëi ei fat la prova; / ma degun ne me cialova!! / Dlaite ënghe no / chëi da Sacun via do! T’ortisei, ei fat la prova; / ma de gung ne me tgialòva!! / Dlaite ènche nò / chëi da Sacun via do! PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:142 (grd.) ◆ via

en (gad. V/P 1998, fas., fod., amp.) Ⓘ via in Ⓓ hinüber nach ◇ a) e cánche l tornáva a cesa, el sentiva dalonc, che via n sua cesa i sonáva, e ciantáva chël tán’ che i podëva e cànche ‘l tornava a cièsa, el sentiva da loncc, che via ‘n sua cieŝa i sonava, e cantava col tang che i podava DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.); b) Se i sent segur nfin / Via n fonz de Davedin, Via n cima de Fedaia! Se i sent segur infiŋ / Via in fonz de Davediŋ, / Via in cima de Fedaja! PescostaC, OrghenPlie1843-2013:428 (fod.); c) E gé vae vin Gardena e gé me voi pa ben me maridèr E gio vae vin gardena e gio me voi po ben me marider ZacchiaGB, GardeneraB1858*-1995:171 (caz.); d) L’istà da aost l’é jit via n le scole, giusta che i fajea sescion. L’istà da Aost le žit via n le skole, justa ke i fažea šešióng. BrunelG, TomasKuz1861:1 (bra.); e) se ra toses ’es fosse na fre meo… / s’ ’es mandasse chi beche via in malora! se ra toses es foše na fre meo… / s’es mandaše chi beche via in malora! DegasperF, TenpeAdes1862-1974:473 (amp.) ◆ via per 1 (gad.) Ⓘ durante Ⓓ während ◇ a) Sc’ ara ê datrai ia por l’isté tra sasc ërc y surc sentada te n’ambria di lëgns les ores cialdes dl misdé, n’i gnôl tles orëdles nia ater, co le creciamënt di corfs y le scraiamënt dles agaces S’ ella ē datrai ia pur l’istè tra sasc’ ertg’ e surtg’ sentada t’ n’ambria di lengn’s les ores cialdes d’l miſdè, n’i gnēle tles oredles nia at’r, ch’ ‘l crěcceament di corf e ‘l scraiament d’les agacces DeclaraJM, SantaGenofefa1878:37 (Badia) 2 (gad. V/P 1998) Ⓘ sul Ⓓ auf ◇ a) spo stancia s’éra ponüda söl let de müstl ia por tera spo stancia s’ella punuda soul lett de must’l ia pur terra DeclaraJM, SantaGenofefa1878:36 (Badia) ◆ via per empò (amp.) Ⓘ di nascosto, segretamente Ⓓ heimlich, insgeheim ◇ d) ‘L é anche un brao dromedario / ‘L é doi zusc, via par inpó / Un capron straordinario / E par ultimo el so bò. Le anche un brao dromedario / Le doi zusc, via par in pò / Un capròn straordinario / E par ultimo el so bò. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:35 (amp.).

via (grd., fas., caz., bra., fod., col., amp., LD, MdR) ↦

via1.

via2 Ⓔ it. via 6 1833 Via! (DeRüM, DonzelaRajonèVos1833-1995:232)
gad. via Badia via grd. via fas. via bra. via amp. via MdR via
interiez.
esclamazione piuttosto vivace d’incoraggiamento o di richiamo talvolta risentito (gad. P/P 1966, grd. F 2002, amp., MdR) Ⓘ suvvia Ⓓ nur zu ◇ a) Via! Vos ne fajëis che spas. Vìa! Vos ne faŝëis che spas. DeRüM, DonzelaRajonèVos1833-1995:232 (MdR); b) Sö via! Vegnide, signur Jan Domëne. Seu via! Vegnìde, Signur Ĵean Domëne.