Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/818

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


puzorënt
783


caz. putèna bra. putana moe. putana fod. putana amp. putana LD putana
s.f. Ⓜ putanes
donna che si prostituisce; meretrice (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ puttana, prostituta Ⓓ Hure, Prostituierte ◇ a) Mo despó che chësc to fi, che s’á mangé ia le fatissó cun les putanes, é gnü, i aste sbocarí n gras videl. Mo d’spó che chast to fì, che s’ ha mangié ia l’fate só colles pottanes, é gnü, i hás-te sbocarí un gras videl. HallerJTh, FigliolProdigoBAD1832:141 (Badia); b) Ma dopo che chëst ti fi tlo che à desfat l fatissie (si arpejon) cun putanes (scroes), ie unì, i es mazà n vadel gras. Ma dopoché cest ti fí tlo che ha desfat el fati sie (si arpeschong) cung putanes (scróes), joe uni, li és mazzá ung vedöl grass. HallerJTh, FigliolProdigoGRD1832:143 (grd.); c) Ma dapò che chest tie fi, che à desfat dut l fatossò con putènes, é vegnù de retorn te ès mazà a el n vedel engrassà. Ma dapó che chest to fí, che a desfat dut ‘l fatto so con puténes, è vegnú de retorn te és mazá a el un vedél ingrassá. HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146 (caz.); d) Ma spo che chëst vost fi, che s’à slové via dut cánt l so co le putane; cánche l é vignù, i’ei ben a dël mazé n vedel ngrassé. Ma spo che cast vost fí, che s’ há slové via dut cant ‘l só colle putane; canche l’e vignu, jéi beng ad al mazzé ‘ng vedel ‘ngrassé. HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:153 (fod.); e) ades apena che ‘l é vegnù sto vosc fiol che ‘l à fato śì duto co ra putanes, i aé fato mazà un vedel ben ingrassà ades appena che le vegnù sto vos fiol che l’ha fatto zì dutto cora putanes, gli avè fatto mazà un vedel ben ingrassà ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.).

putana (gad., mar., Badia, grd., bra., moe., fod., amp., LD) ↦ putana.

putatif Ⓔ it. putativo 6 1813 putatif (PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62)
grd. putatif
agg. Ⓜ putatifs, putativa, putatives
che non è veramente ciò che il sostantivo cui è unito indica, ma è tenuto per tale, è considerato come tale (grd.) Ⓘ putativo Ⓓ vermeintlich
pere putatif per antonomasia, san giuseppe (grd.) Ⓘ padre putativo Ⓓ putativer Vater ◇ a) Chël lassù ne n’ie tan catif / Che tu pere putatif. Kël lassù ne n’ie tan katif / Ke tu pere putatif. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.).

putatif (grd.) ↦ putatif.

putèna (fas., caz.) ↦ putana.

putënt (grd.) ↦ potent.

puvertà (grd.) ↦ poverté.

puza Ⓔ deriv. di puzé (GsellMM) 6 1844 puz̄es pl. (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:118)
gad. püza Badia püza † fas. puza fod. puza amp. puza LD puza
s.f. Ⓜ puzes
1 cattivo odore, odore sgradevole, nauseabondo (gad. Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ fetore, puzza Ⓓ Gestank
2 fig. chiacchiera, voce priva di fondamento, spesso maligna, ingiuriosa o calunniosa (amp. Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986) Ⓘ pettegolezzo, diceria Ⓓ Gerede, Gerücht ◇ a) Se una femena, che sà / mile puzes del paes / fosse stada a m’in detà, / ‘l ea algo pì delves. Se una fémena, che sa / mile puz̄es del paés / fose stada a m’in detà, / l’èva algo pi delvès. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:118 (amp.).

puza (fas., fod., amp., LD) ↦ puza.

puzà (amp.) ↦ puzé.

püza † (Badia) ↦ puza.

püza (gad.) ↦ puza.

puzar (bra., moe.) ↦ puzé.

puzé Ⓔ it. puzzare 6 1856 puzzae 1 imperf. (PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:267)
grd. puzé fas. puzèr bra. puzar moe. puzar fod. puzé amp. puzà LD puzé
v.intr. Ⓜ puza
1 mandare, emanare puzzo (grd. G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ puzzare Ⓓ stinken ◇ a) Candenó vegn al Salvan e l disc: Chi él che puza da ciarn batejada, dime! Candönô vön al Salvan öl dis: chi öl chö puza da tscharn bateschada dimö! ZacchiaGB, DoiSores1858*:2 (bra.) ☝ tofé
2 fig. dare l’impressione, sembrare, in base a indizi piuttosto eloquenti (fas.) Ⓘ puzzare fig.Ⓓ riechen fig. ◇ a) N’outa ence ió aee trop patriotismo / Perché volee proibir a la jent / Portar fornimenc d’òr e d’arjent. / Puzae mìngol da fanatismo. Nouta encie jo aee trop patriottismo / Perche volee proibir alla sent / Portar fornimenc d’or e d’argent. / Puzzae mingol da fanatismo. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:267 (bra.) ☝ tofé.

puzé (grd., fod., LD) ↦ puzé.

puzèr (fas.) ↦ puzé.

puzolent Ⓔ it. puzzolente 6 1833 pezzorant (DeRüM, VinChëstAnn1833-1995:287)
fas. puzolent MdR pezorant, puzorënt
agg. Ⓜ puzolenc, puzolenta, puzolentes
che ha o manda cattivo odore (fas. R 1914/99; Mz 1976; DILF 2013, MdR) Ⓘ puzzolente, maleodorante Ⓓ stinkig, übel rie chend ◇ a) Ël n’é demà aje, mo ël é pezorant [=puzorënt?] sco valch de rie. Ël n’é demà aŝe, mó ël é pezzorant sco valq de rie. DeRüM, VinChëstAnn1833-1995:287 (MdR).

puzolent (fas.) ↦ puzolent.

puzorënt (MdR) ↦ pezorant.