Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/69

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


ann
34


GTerza1819-2010:196 (Badia); b) En ater ann, mësseste pa dí sö la dotrina amënt. Un’ ater ân, mästepa dì sö la dot-trina a mënt. PezzeiJF, MCamploj1819-2010:197 (Badia) ◆

chest ann (gad. P/P 1966; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, amp. C 1986; DLS 2002, MdR) Ⓘ quest’anno Ⓓ heuer, dieses Jahr ◇ a) Mo insciö aste en chësc ann / Gelernet a lí talian. Ma inschö aste in käsch an / Gelernet a lì taliagn. PezzeiJF, MHitthaler1819-2010:198 (Badia); b) Po diral pa bën: per me / Poste tu l maridé. / Da per me mo chëst ann, / Mé dajonse bel la man. Po diral pa bën: per me / Poste tu l ma-ridè. / Da per me mo këst ann, / Me daʃhonse bel la man. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:60 (grd.); c) Che le vin da chëst ann ne sie tant bun che chël da l’ann passè pervia de les gran plöies ch’avun avü chëst isté, crëii Che le viǹ da quest an ne sie tant buǹ che quël da l’an passè per via de les graǹ pleujes ch’avuǹ avü quest isté, crëÿi DeRüM, VinChëstAnn1833-1995:287 (MdR); d) I ra molo a chera śente, / che sto an fesc outo e bas I ra mòlo a chera zènte, / che sto an fèsc òuto e bas DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:110 (amp.) ◆ chi agn (fas. Mz 1976) Ⓘ una volta, in passato Ⓓ damals ◇ a) doi veies, che i se recordèa zeche, che chi egn i contèa che l’é jit n pèster perdù doi vejes, ke i se recordea zeke, ke ki egn i kontea ke l è ʒ̉it un pester perdù BrunelG, Cianbolpin1866:8 (caz.) ◆ da chi agn (MdR) Ⓘ di allora Ⓓ von ehedem ◇ a) N vedl da chi agn â n nu ch’ël amâ tröp massa ‘Ǹ vedl da chi agn â ‘ǹ nù ch’ël amâ treup massa DeRüM, Nu1833-1995:278 (MdR) ◆ ester ti

agn (MdR) Ⓘ avere la giusta età Ⓓ das entsprechende Alter haben ◇ a) Ël é inte i agn, e ël i à podü tochè tant ad ël, ch’a n ater. Ël é int’ i agn, e ël i ha podü tocchè tant ad ël, ch’a ‘ǹ atr. DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:261 (MdR) ◆ prum de l ann (amp. DLS 2002) Ⓘ capodanno Ⓓ Neujahr ◇ a) Primo d’an ‘l é presto ca Primo d’an l’e presto ca DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111 (amp.) ◆ vigni ann (gad. V/P 1998; DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986, LD DLS 2002) Ⓘ annualmente Ⓓ jährlich ◇ a) L lëur, bënché rie tl prim, si paiamënt te darà uni ann. ‘L lour, bëŋchë rië tel prim, si pajamënt të darà ugn’ ann. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); b) Magari perde ence l post da Dona Chenina de jir ogni an n’outa a scoèr Magari perde enče l post da Dona Kenina de ʒ̉ir ogni an na uta a scoer BrunelG, Cianbolpin1866:21 (caz.); c) Và ogni an da ra Cassa / I so cuatrozento fiorine. Vá ogni ann dara Cassa / I só quattrozento fiorine. Anonim, Monumento1873:2 (amp.); d) le vësco, che vign’ann gnô invié a zelebré la recordanza dla mort de Genofefa ‘l vesco, che vign’an gnē inviè a zelebrè la r’cordanza d’la mort d’Genofefa DeclaraJM, SantaGenofefa1878:113 (Badia).

ann (gad., mar., Badia, grd., fod., LD, MdR) ↦ ann.

anpezan (amp.) ↦ ampezan.

Anpezo 6 1852 Ampezzo (ZardiniB, Rudiferia1852:1)
gad. Ampëz grd. Ampëz fas. Ampez fod. Ampëz amp. Anpezo LD Ampez
topon.
comune di cortina d’ampezzo (fod. Pz 1989, amp.) Ⓘ Cortina d’Ampezzo Ⓓ Cortina d’Ampezzo ◇ a) Saon ben, che a duto Anpezo / Se ‘l pioan no fosse stà, / Ra i śirae mal da un pezo, / Beśen dì ra verità. Savon ben, che a duto Ampezzo / Se ‘l Piovan no fosse stà, / Ra i zirave mal da un pezzo, / Besen dì ra verità. ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); b) No de zerto che ciamade / ca in Anpezo nos no i on. / Parai fora che i s’in vade, / Nos badiote no in voron… Nò de zerto che ciamade / cà in Ampezo nos no i on. / Parài fora che i s’in vade, / Nos badiote no in voron… DegasperF, CodaBadiote1860-2013:471 (amp.); c) Ra śoentù d’Anpezo / Stà senpre sa ra piazes / Ma el par de no crede / Chi che no pó vede / ch’ ’es posse fei coscì. Ra zoentù d’Ampez-zo / Stà sempre sa ra piazzes / Ma el par de no crede / Chi che no po’ vede / Ches pòsse fei così. Anonim, TosesCortina1873-1938:30 (amp.).

Anpezo (amp.) ↦ Anpezo.

anpio (amp.) ↦ ampl.

ansciuda (grd.) ↦ aisciuda.

Anselmo 6 1873 Anselmo (Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:25)
amp. Anselmo
antrop.
(amp.) Ⓘ Anselmo Ⓓ Anselm ◇ a) Caro el me Anselmo ‘l é ora / Che parlone anche de te. Caro el me Anselmo le ora / Che parlŏne anche de te’. Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:25 (amp.).

Anselmo (amp.) ↦ Anselmo.

ansera (fas.) ↦ insera.

ante Ⓔ dtir. hantig oppure mhd. hantic (EWD 1, 112) 6 1813 antia f. (RungaudieP, LaStacions1813-1878:90)
gad. ante mar. ante Badia ante grd. ante fas. antech LD ante
agg. Ⓜ anti, antia, anties
che ha sapore contrario al dolce (gad. A 1879; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953 F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DLS 2002; DILF 2013, LD DLS 2002) Ⓘ amaro Ⓓ bitter, hantig ◇ a) ie ve prëie cun gran devozion de dé a chisc mi uedli ruves d’antia gotes, per bradlé l gran numer de mi picëi je ve’ preje cun gran devocion de dè a chis mi uedli ruves d’antia gotes, per bradlö ‘l gran numer de mi piciej RungaudieP, LaStacions1813-1878:90 (grd.); b) Al ne n’ê n miserabl, che ne ciafass da Genofefa laur, o elemojina; o amaré che ne l’ess a so let, a i smorjelé la ria saú dles medejines plü anties. El nen ē ‘ng miserabi-le, che nè ceafass’ da Genofefa laur, o limosina; o amarè, che nell’ ess’ a so lett, ai smorjelè la ria saù d’les medeji-nes plou anties. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:10 (Badia); c) En verité, sot a afliziuns granes y pesoces s’ascognel gran grazies y fortünes, sciöche süa providënza á stlüt sot na scüscia antia tröc früc de saú bona ducia. In veritè, sott a affliziungs granes e psoccies s’ascognel grang grazies e fortunes, sceoucche sua provvidenza ha stlutt soutt na scu-scea antia troucc’ frutti de saŭ bona ducea. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:15 (Badia).

ante (gad., mar., Badia, grd., LD) ↦ ante.

antech (fas.) ↦ ante.

antenat Ⓔ it. antenato ‹ ANTENĀTUS (EWD 1, 112) 6 1878 antenati pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:68)
gad. antenat mar. antenat Badia antenato grd. antenat fas. antenat fod. antenat LD antenat
s.m.f. Ⓜ antenac, antenata, antenates
lontano ascendente, progenitore (gad. A 1879; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ antenato Ⓓ Ahn, Vorfahr ◇ a) prëia, ch’al leves da chiló mi corp mort por le sopolí tl sepolcher de mi antenac, porcí ch’i le sun tres dëgna, scemia, che i uomini m’á tigní por dejonorada preia, ch’el leve da chilò mi corp mort pur ‘l sopolì t’l sepolch’r d’mi antenati, purcic ch’i ‘l sung tres degna, s’mia, che li uo-mini m’ha tignù pur desonorada DeclaraJM, SantaGenofefa1878:68 (Badia).

antenat (gad., mar., grd., fas., fod., LD) ↦ antenat.

antenato (Badia) ↦ antenat.

anter (mar.) ↦ ander.

anter Ⓔ INTER (EWD 1, 113) 6 1763 intral di ‘interdiu’ (Bartolomei1763-1976:84)
gad. anter Badia anter grd. anter fas. anter caz. anter bra. anter