Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/366

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


dormì
331


suǹ ligra, ŝ’ ëis peu demà dit valq de bëiǹ de mè. DeRüM, DonzelaRajonèVos1833-1995:232 (MdR).

donzela (MdR) ↦ donzela.

dopià (amp.) ↦ doblié.

dopiar (bra.) ↦ dobiar.

dopie (col., fas.) ↦ dopl.

dopièr (fas.) ↦ dobièr.

dopio (amp.) ↦ dopl.

dopl Ⓔ DUPLUS (EWD 3, 128) 6 1763 dopl ‘duplum’ (Bartolomei1763-1976:78)
gad. dopl mar. dopl Badia dopl grd. dopl col. dopie fas. dopie fod. dople amp. dopio LD dopl
agg. Ⓜ dopli, dopla, doples
1 che è due volte tanto, che è due volte la grandezza o la quantità considerata come base o come normale (gad. B 1763; A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ doppio Ⓓ doppelt, zweifach ◇ a) Mo impormó canch’ara, cun lizënza dl grof, anunziâ por le rest dl ann paga dopla ai soldas y ai servi Mo impermò cang ch’ella, cung lizenza d’l grof, annunziā pur ‘l rest d’l an paga doppla ai soldàs e ai servi DeclaraJM, SantaGenofefa1878:6 (Badia); b) Ah! i sperâ de podëi deventé uma a tüa jënt, y i fá dl bëgn, mo tö tl fajaras sëgn impede me, dopl pere, aste l’obligo, d’i ester. Ah! i sperā d’pudei deventè uma a tua jent, e i fa d’l bengn’, mo tou t’ l farās sengn’ impede mè, dop’l pere, aste l’obligo, d’i est’r. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:24 (Badia)
2 fig. chi parla o agisce con ipocrisia, fingendo virtù, buone qualità, buoni sentimenti che non ha, ostentando falsa devozione o amicizia (amp.) Ⓘ ipocrita, falso Ⓓ heuchlerisch, falsch ◇ a) Come zeoles ‘l é dopio, / inz’ i voe el i ra fesc Come z̄éoles l’e dópio, inz̄’ i voe el i ra fèsc DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:117 (amp.).

dopl (gad., mar., Badia, grd., LD) ↦ dopl.

dopla Ⓔ deriv. di dopl, semantica di it. doppia 6 1833 doppla (DeRüM, CotagnDeBrac1833-1995:246)
gad. dopla MdR dopla
s.f. Ⓜ doples
moneta del sec. Xvi equivalente a due scudi d’oro (gad., MdR) Ⓘ doppia Ⓓ Doppia ◇ a) Ël fej iüsta caranta reinesc. / Chilò avëise cater doples, e déme fora le rest. / Avede la bontè de me dè n’atra dopla; chësta chilò n’à le pëis Ël feŝ jüsta quaranta rëineŝ. / Quilò avëise quatr dopples, e déme fòra le rest. / Avéde la bontè de me dè ün’ atra doppla; quësta quilò n’ha le pëis DeRüM, CotagnDeBrac1833-1995:246 (MdR).

dopla (gad., MdR) ↦ dopla.

dople (fod.) ↦ dopl.

dopo Ⓔ it. dopo 6 1841 dopo (DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260)
Badia dopo moe. dopo fod. dopo amp. dopo
prep.
indica posteriorità rispetto a qualcuno o qualcosa (amp.) Ⓘ dopo Ⓓ nach ◇ a) Finalmente r’on spontada / Dopo tanto che on lourà / Su beon… e che ra vada / On fenì de struscià! Finalmente rόn spόntada / Dópo tanto che on laurà / Su beόn… e che ra vada / On fenì de struscià! Anonim, ManageriaComunal1873-1973:28 (amp.)
dopo che (Badia, moe., fod.) Ⓘ dopo che Ⓓ nachdem ◇ a) Dopo che l à fat chëst proponiment, l é levé su n pe, e l s’à metù a caminé per strada dërt a cesa. Dopo che l’ha fat cast proponiment, l’è levè su ‘n pè, el s’ à metù a caminè per strada dart a cieŝa. DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.); b) Giö die duncue, che al temp del prim Re de Cipro dopo che l’é stat ciapà la Tera Santa da Gotifrè di Buglione Giö die dunque, che al temp del prim Re de Cipro dopo che l’è stat ciapà la Terra Santa da Gottifrè di Buglione SommavillaA, DecameronIXMOE1875:639 (moe.); c) Dopo che m’ëis salvé me y mi fi dales mans di uomini, ne nes lascëise sigü ne scarzé dai lus. Dopo che m’ais salvè mè e mi fì dalles mangs dei uomini, nennes lasceiſe sigune scarzè dai lūs. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:31 (Badia)
do.

dopo (Badia, moe., fod., amp.) ↦ dopo.

dorà (col., amp.) ↦ adoré2.

dorar (moe.) ↦ adoré2.

doré (amp.) ↦ dolei.

Doré (gad.) ↦ Dorich.

doré (gad., MdR) ↦ duré.

döré (mar.) ↦ duré.

dorëi (gad., mar., Badia, MdR) ↦ dolei.

doreja (gad., mar., Badia) ↦ doleja.

Dorich 6 1813 San Durik (PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61)
gad. Doré grd. Durich fas. Dorich caz. Durich fod. Dorich
antrop.
(gad., grd. F 2002, fas. Mz 1976, fod. Ms 2005) Ⓘ Udalrico Ⓓ Ulrich ◇ a) Mi caro bon amich, / Orghenist de San Durich! / Ie te dëss gratulé. / Co ei mei da fé? Mi karo bon amik, / Orghenist de San Durik! / Ie te dës gratulè. / Ko ei mei da fe? PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); b) Ël nes à mandà debant / su si spëises n corp sant. / Percie che l ie uem drët bon y rich, / L al dat debant a San Durich. El nes a mandà de bant / su si spëises n korp sant. / Percie kl ie uem drët bon i rik, / L al dat debant a San Durik. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:56 (grd.).

Dorich (fas., fod.) ↦ Dorich.

dormí (gad., mar., Badia) ↦ dormì.

dormì Ⓔ DORMĪRE (EWD 3, 129; http://www.atilf.fr/DERom/ entree/’dOrm-i-) 6 1763 dormì ‘dormio, pernocto’ (Bartolomei1763-1976:78)
gad. dormí mar. dormí Badia dormí grd. durmì fas. dormir caz. dormir bra. dormir moe. dormir fod. dormì amp. dromì LD dormì MdR dormì
v.intr. Ⓜ dorm
riposarsi, essere immerso nel sonno (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ dormire Ⓓ schlafen ◇ a) N artejan ova doi fions; un fova fret aricëul, y durmiva nfin tert la di Ung arteschang avova doi fions; ung fova fred aritschœul, y durmiva enfin terd la dì PlonerM, Erzählung6GRD1807:48 (grd.); b) Ëis’ a bën drët bon durmì? Ëisa bën drët bon durmì? PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:59 (grd.); c) Iö minava, che dormisses inćiamò. / E sc’ i avesse dormì, m’avesseste devü cherdè a l’ora ch’ël é. Ne saste pa, che iö leve dagnora a les sies? Jeu minava, che dormisses inçhiamò. / E ŝ’ j’avesse dormì, m’aves[ses]te devü cherdè a l’óra ch’ël é. Ne saste pa, ch’jeu lève dagnóra a les sies? DeRüM, EhJan1833-1995:249 (MdR); d) L’é na chegoza o na fava / L disc Tonele de Grava. / No assà paura neto nia, / Che ogneun dorm da chiò fin ta Penìa. L è na kegóza o na fava / L dis Tonele de Grava. / No asà paura neto nia, / Ke ognùn dorm da klo fin ta Penia. BrunelG, MusciatSalin1845:8 (bra.); e) Mo ci moca / sc’