Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/218

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


col
183


1 en Os, Padre etern, en osc divin Filiuolo, y tl Spirit Sant, ala cogniziun de Os, tl amur d’Idî y de düc i uomini Quindi impormetti chilò solemnement’r d’l tra sou t’ la s. fede in Os, Padre eterno, in osc’ divin Filuolo, e nello Spirito S., alla cogniziung de Os, t’ l amur d’Iddì e de duttg’ li uomini DeclaraJM, SantaGenofefa1878:17 (Badia).

cognizion (fas., amp.) ↦ cognizion.

cogniziun (gad., Badia) ↦ cognizion.

cognom Ⓔ it. cognome ‹ COGNŌMEN (EWD 2, 219) 6 1833 cognóm (DeRüM, VigneOtaRajonèVos1833-1)
gad. cognom mar. cognom Badia cognom grd. cuinuem fas. cognom caz. cognom fod. cognom amp. cognon LD cognom MdR cognom
s.m. Ⓜ cognoms
nome della famiglia che accompagna il nome proprio (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ cognome Ⓓ Nachname, Familienname, Zuname ◇ a) Co à pa inom vost maester? / So inom é Iaco, mo so cognom ne sài iö. Cò ha pa innóm vost Maéstr? / So innom é Jaco, mó sò cognóm ne sai jeu. DeRüM, VigneOtaRajonèVos1833-1995:233 (MdR); b) ades cognede me dir el vosc inom e cognom, e da olà che siede ades cognede me dir el vos inom e cognóm, e daulè che siede IoriG, InjignàLet1860*-2013:402 (caz.).

cognom (gad., mar., Badia, fas., caz., fod., LD, MdR) ↦

cognom.

cognon (amp.) ↦ cognom.

cognora (gad., Badia, amp.) ↦ corgnola.

cognoscenza (fas.) ↦ conescenza.

cognoscer (fas., caz., bra., moe.) ↦ conesce.

Coiana 6 1872 Coiana (DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:11)
gad. Coiana amp. Coiana LD Coiana
topon.
frazione del comune di cortina d’ampezzo (gad. DLS 2002, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ Coiana Ⓓ Coiana ◇ a) Beśen śì fora Coiana… / Dei poetes chel ‘l é el luó. Besen żi fòra Coiana… / Dei poetes ch’el le el luò. DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:11 (amp.).

Coiana (gad., amp., LD) ↦ Coiana.

coie (fod.) ↦ cueie.

cöie (gad., Badia) ↦ cueie.

coienada (gad., mar., Badia) ↦ coioneda.

coiené (gad., mar., S. Martin) ↦ coioné.

coienè (Badia, MdR) ↦ coioné.

coion Ⓔ it. coglione ‹ CŌLEŌNE (GsellMM) 6 1813 kujons (PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62)
gad. coiun mar. coiun Badia coiun grd. cuion fas. coion moe. coeon fod. coion amp. coion
s.m. Ⓜ coions
1 nome popolare del testicolo (grd. L 1933; F 2002, fas. Mz 1976; DILF 2013, fod. T 1934; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986) Ⓘ coglione, testicolo Ⓓ Hoden
2 fig. riferito a persona, minchione (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986) Ⓘ coglione fig., minchione Ⓓ Dummkopf, Tölpel ◇ a) Ie é ulù mustré, / Chi che son y ce che sé, / […] / A chëi totli de barbons, / A chëi mostri de cuions. / Chi trëi dis ei for strità Ie e ulù mustrè, / Ki ke son i ceke se, / […] /A këi totli de barbons, / A këi mostri de kujons. / Ki trëi dis ei for strità PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); b) Sce n auter vën po a la ulëi, / Po dì: ce ues pa tu cuion, / Po sauti pu mé ti ciavëi / Y dai tl cul n bon calzon. She n auter vën po ala ulëi, / Po di: ce vues pa tu kujon, / Po sauti pu me ti ciavëi / I dai tel kul n bon kalzon. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:57 (grd.); c) ‘L é superbo, ma no ‘l vede / Che ‘l é inveze un gran coion. Le superbo, ma nol vede / Che le inveze un gran coiόn. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:37 (amp.).

coion (fas., fod., amp.) ↦ coion.

coionà (col., amp.) ↦ coioné.

coionada (fod.) ↦ coioneda.

coionar (bra.) ↦ coioné.

coioné Ⓔ deriv. di coion (EWD 2, 223) x it. coglionare 6 1833 cojonè (DeRüM, ImparèLinguaTaliana1833-1995:231)
gad. coiené mar. coiené S. Martin coiené Badia coienè grd. cuiné fas. coionèr bra. coionar fod. coioné col. coionà amp. coionà LD coioné MdR coienè
v.tr. Ⓜ coiona
fare oggetto di una derisione anche sprezzante e offensiva; schernire, dileggiare (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ prendere in giro, deridere Ⓓ auslachen, verspotten ◇ a) Lì lii iö tröp, mo col rajonè ài pôra de vegnì coionè Lì lii jeu treup, mó col raĝionè hai póra de vegnì cojonè DeRüM, ImparèLinguaTaliana1833-1995:231 (MdR); b) La signura al aldí chësta cossa, zënza speranza de vendëta, almanco por se consolé da süa möia, fej cunt d’orëi coiené la meseria dl Re La signura all’ aldì casta co̮sa, zanza spẹranza dẹ vẹndatta, almanco̮ po̮r sẹ conso̮lè da süa mo̮ja, fẹss cunt d’o̮rei co̮jo̮nè la meseria d’l Rę PescostaC, DecameronIXLMV1875:651 (S. Martin).

coioné (fod., LD) ↦ coioné.

coioneda Ⓔ p.p. f. di coioné 6 1878 coionades f. pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:74)
gad. coienada mar. coienada Badia coienada grd. cuieneda, cuineda fas. coionèda fod. coionada
s.f. Ⓜ coionedes
azione e risultato del deridere; scherno, beffa (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. Mz 1976; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005) Ⓘ derisione, scherno Ⓓ Verspottung, Verhöhnung ◇ a) Ël á pordü döt le sanch, y é mort sot les coienades de chëra ria jënt. El à purdù dutt ‘l sanc’, ed è mort soutt les coionades d’che ria jent. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:74 (Badia).

coionèda (fas.) ↦ coioneda.

coionèr (fas.) ↦ coioné.

coiun (gad., mar., Badia) ↦ coion.

cöje (gad., mar., Badia) ↦ cueje.

cöjer (moe.) ↦ cueje.

cojì (fod.) ↦ coscì.

cojì (amp.) ↦ cujì.

cojinà (amp.) ↦ cujiné.

cojinar (moe.) ↦ cujiné.

cojinèr (fas.) ↦ cujiné.

cojir (fas.) ↦ cujì.

cojita (fod.) ↦ coscita.

cojo (fod.) ↦ coscio.

col1 Ⓔ COLLUM (EWD 2, 225) 6 1763 col ‘collum’ (Bartolomei1763-1976:75)
gad. col mar. col Badia col grd. col fas. col caz. col bra. col fod. col amp. col LD col MdR col
s.m. Ⓜ coi
parte del corpo che nell’uomo e in alcuni altri ver-