Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/1118

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


1083
1083


zanà (col.) ↦ zané.

zanar (bra.) ↦ zané.

zanca1 Ⓔ deriv. di grd. zanché 6 1864 zanca (VianUA, SepulturaFëna1864:196)
grd. zanca
s.f.
diverbio, litigio a parole, di solito breve e per futili motivi (grd. G 1879; G 1923; L 1933; F 2002) Ⓘ bega, battibecco, litigio Ⓓ Zank, Streit ◇ a) N uem bradlova ala supeltura de si fëna […]. No bradlé, dij l ujin, che vosta vita no fova pu no auter che zanca y zera. Un’ uem bràdlòva alla sepultura dè si fënna […]. No bràdlè, diŝ l’us̄iŋ, che vòsta vita no foà pu no, auter che zànca e zèra. VianUA, SepulturaFëna1864:196 (grd.).

zanca (grd.) ↦ zanca1.

zanca2 Ⓔ ven. trent. zanca ‘Klaue; Haken’ (Gsell 1992a:156) 6 1858 tschentschô (ZacchiaGB, Filamuscia1858*:4)
gad. zanca fas. cencia bra. cencia moe. zanca fod. zánca col. sáncia amp. zanca
s.f. Ⓜ zanches
braccio rigido piegato a una estremità in modo da presentare un’impugnatura, che serve per far girare a mano un congegno (fas. DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pz 1989; Ms 2005, amp. Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ manovella Ⓓ Kurbel ◇ a) I é jic inant e i é rué apede n gran muge de molins. L’era amò n maor mago che i paraa duc co na cencia. I à domanà che che l fasc. L’à dit che per devertiment l para duc chisc molins. I ö schitsch inant ö i ö ruö appedö un grang mugö dö molings. Lerô amô un maor mago ehe i paraô dutsch cun nô tschentschô. I a domanà chö chöl fasch. La dit chö per divertimönt al parô dutsch chis molins. ZacchiaGB, Filamuscia1858*:4 (bra.).

zanca (gad., moe., amp.) ↦ zanca2.

zánca (fod.) ↦ zanca2.

zanch (col.) ↦ cianch.

zanco (amp.) ↦ cianch.

zané Ⓔ deriv. di zana (EWD 7, 358) 6 1828 zanovel 3 imperf. invers. (PlonerM, CuraziansBula1828-1915:64)
gad. zané Badia zanè grd. zané fas. zanèr bra. zanar fod. zané col. zanà LD zané
v.tr. Ⓜ zana
mostrare i denti arrotandoli per rabbia o per minaccia; detto dei cani e per estensione dell’uomo (gad. A 1879; P/P 1966; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ digrignare Ⓓ fletschen ◇ a) Di cians i plu valënc / Zanovel bel cui dënz. / Capiva prëst: Wart auf! / Geh, Pimperl, friß(t) und sauf! Dei cians i plu valënc / Zanovel bel kui dënz. / Kapiva prëst: Wart auf! / Geh, Pimperl, frißt und sauf! PlonerM, CuraziansBula1828-1915:64 (grd.).

zané (gad., grd., fod., LD) ↦ zané.

zanè (Badia) ↦ zané.

zanèr (fas.) ↦ zané.

zaol (fod.) ↦ nzaol.

zapà (col., amp.) ↦ ciapé1.

zapé (grd., fod.) ↦ ciapé1.

zaperlé (grd.) ↦ zapolé.

zapola Ⓔ deriv. di zapé ‘calpestare’ (Gsell 1992a:157) x zapolé ‘dimenare, agitare le gambe’ (GsellMM) 6 1852 zapores pl. (ZardiniB, Rudiferia1852:1)
fod. zapola col. zapola amp. zapora
s.f. Ⓜ zapoles
orma, impronta lasciata sul terreno da animali o persone (fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ orma, impronta, traccia Ⓓ Spur, Fußstapfe
jì do les zapoles (fod. Ms 2005, amp.) Ⓘ seguire l’esempio Ⓓ dem Beispiel folgen ◇ a) Ah! śon pu daos ra zapores / Del nosc vecio santo Ah! zon pu davòs ’a zapores / Del nosc’ vec’io santo ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.).

zapola (fod., col.) ↦ zapola.

zapolà (col.) ↦ zapolé.

zapolar (bra.) ↦ zapolé.

zapolé Ⓔ deriv. di zapé ‘calpestare’ (Gsell 1992a:157) x dtir. zappεln + zappεrn (GsellMM) 6 1878 zaporan gerund. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:58)
gad. zaporé mar. zaporé Badia zaporè grd. zaperlé fas. zapolèr bra. zapolar fod. zapolé col. zapolà amp. zapotà LD zapolé
v.intr. Ⓜ zapoleia
dimenare, agitare le gambe in qua e in là, camminando o anche stando fermi (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ sgambettare, pesticciare Ⓓ strampeln, zappeln ◇ a) Ah, ne se l’ái forsc dit, uma, (scraia le pice zaporan dala ligrëza), ch’Idî por l’invern se provedará de na iesta nöia y miú? Ah, nè s’ l ai forsi ditt, uma, (scraia ‘l picce zapporang dalla ligrezza), ch’Iddì pur l’ingvèr sè provvederà d’na iesta nouia e miù? DeclaraJM, SantaGenofefa1878:58 (Badia).

zapolé (fod., LD) ↦ zapolé.

zapolèr (fas.) ↦ zapolé.

zapora (amp.) ↦ zapola.

zaporé (gad., mar.) ↦ zapolé.

zaporè (Badia) ↦ zapolé.

zapotà (amp.) ↦ zapolé.

zarà (col.) ↦ zaré.

zarar (bra.) ↦ zaré.

zarcé (col.) ↦ zercé.

zarcé (col.) ↦ zercé.

zaré Ⓔ mhd. zarren (EWD 7, 362) 6 1864 zèra 3 (VianUA, SepulturaFëna1864:196)
gad. zaré Badia zarè grd. zaré fas. zarèr bra. zarar fod. zaré col. zarà LD zaré
v.tr. Ⓜ zera
staccare con un movimento rapido e violento una parte da un tutto, troncando o lacerando (grd. F 2002, fod. Pz 1989) Ⓘ strappare Ⓓ abreißen ◇ a) L pere à zarà via n per de spies y à dit: Cëla, chësta spia tlo, che se pliova umilmënter, ie plëina di plu biei graniei l pę́rę a tsa̤rá vía̤ m pęr dę špíęs i a dit: txá̤la̤, ká̤sta̤ špía̤ tlo, kę sę pliǫ́a̤ umilmá̤ntę̆r, íe plá̤ina̤ d’i plu bíei gra̤níei RifesserJB, Spies1879:108 (grd.)
zanca y zera (grd.) Ⓘ litigio continuo Ⓓ andauernder Streit ◇ a) N uem bradlova ala supeltura de si fëna […]. No bradlé, dij l ujin, che vosta vita no fova pu no auter che zanca y zera. Un’ uem bràdlòva alla sepultura dè si fënna […]. No bràdlè, diŝ l’us̄iŋ, che vòsta vita no foà pu no, auter che zànca e zèra. VianUA, SepulturaFëna1864:196 (grd.).

zaré (gad., grd., fod., LD) ↦ zaré.

zarè (Badia) ↦ zaré.

zarèr (fas.) ↦ zaré.

zarlatan (grd., col., amp.) ↦ ciarlatan.

zarne (col.) ↦ cerne.

zarvel (amp.) ↦ zervel.

zata (col., amp.) ↦ ciata.

zata