Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/1112

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


vueia
1077


1 / Shaudonse drët la testa. / Staſhon aliegramënt, / Potztausend sapramënt! PlonerM, CuraziansBula1828-1915:65 (grd.); d) No son plu degno da ester nominé vost fi: Toleme come per una de voste oure. No song plu degno da ester nominé vost fí: Toléme come per una de voste oure. HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:151 (fod.); e) Odëise! Chëst é vost fal. Odëise! Quëst é vost fal. DeRüM, ImparèLinguaTaliana1833-1995:231 (MdR); f) E vost Signur fre stà inće dagnora bëin? / O scé, dërt bëin, a vösc comandi. E vost Signur frè stà inçhié dagnóra bëiǹ? / O ŝé, dërt bëiǹ, a veuŝ comandi. DeRüM, SignuresSorus1833-1995:235 (MdR); g) Racomanede a Dio vigne de / Üsc laurs y crusc y ince pasciuns! Racomanödö a Dio vignödö / Üsch laurs i crusc e intgio paschiungs AgreiterT, ConLizonza1838-1967:134 (mar.); h) mi caro père, gé é ofenù Dio e ence vo; gé no merite più de vegnir chiamà vosc fi, ma ve pree de me tor per un de vesc famees. mi caro père, ge è offendù Dio e encie vo; ge no mèrite plu de vegnir clamà vos fi, ma ve prèe de me tor per ung de vos famèes. SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:246 (caz.); i) y sëgn che al é gnü chësc osc fi, che á desfat ia döt le fat so coles scroes, i fajëise sbocarí n videl mioré e sagn cal è gnù cast osc fì, ch’ha desfat ia dutt ‘l fatt so cols scroos, i faccèse sboccarì un vidèl miorè FlatscherGV, FiProdigoBAD1841-1986:249 (Badia); j) L é vegnù vosc fardel, e vosc pare ‘l à fato mazà un vedel ingrassà, perché ‘l é tornà salvo. Le vegnù vos fradel, e vos pare l’ha fatto mazzà un vedel ingrassà, perchè l’è tornà salvo. ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.); k) e l fi ntánt el dijëva: Pere, mi è ofendù Idio, e ence vos; no merite plu d’esser clamé vosc fi. e ‘l fì ntant el disava: Père, mi è offendù Iddio, e ‘ncie vos; no merite plu d’esser clamè vos fì. DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.); l) I ve pararà dal vosc tampin / L mat, l rost, e l vin, / I ve n darà cater o sie / Segur da ciaf a pie. I ve parara dal voš tampìn / L mat, l rost, e l vin, / I vë n darà kater o sìe / Segur da čaf a pie. BrunelG, MusciatSalin1845:11 (bra.); m) Voi pare e mare! da valenc, / Vardà vesc fantolins poiousc / Famé, stracé e snariliousc Voi pare e mare! da valentg, / Vardà vis fantolins pojous / Famè, straccè e xnarilious BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:252 (bra.); n) I vosc pize pì grei menà par man, / ch’i conosce anche lore el nosc pioan I vosc pize pì grei menà par man, / ch’i conosce anche lore el nosc Piovan DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.)
vostro.

vost (fod., col., LD, MdR) ↦ vost.

vost (pron.) (grd.) ↦ vost.

vostro Ⓔ it. vostro 6 1873 vostres pron. f. pl. (Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27)
amp. vostro
agg. Ⓜ vostri, vostra, vostres
aggettivo possessivo corrispondente al pronome di seconda persona plurale (amp.) Ⓘ vostro Ⓓ euer ◇ a) Se voré, prima recordae / El vespei, el s’à scoscodà, / Vostro dan, no lamentae / Se ra vespes ve becarà! Se vorè, prima recordae / El vespèi, el sa scόscόdà, / Vostro dàn, no lamentàe / Se ra vespès, ve beccarà! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.)
pron. Ⓜ vostri, vostra, vostres
pronome possessivo corrispondente al pronome di seconda persona plurale (amp.) Ⓘ vostro Ⓓ euer ◇ a) Ra calunia, ra maldicenza / ‘L é res armes de ra vostres / Serà ben chera insolenzes / Che de fei senza, no podé! Ra calunnia, ra maldicenza / Le res’ armes, dera vὸstres / Serà, ben chera insolenzes / Che de fei senza, no podè! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.)
vost.

vostro (amp.) ↦ vostro.

vot (fod.) ↦ ot.

votà (col., amp.) ↦ voté.

vota † (amp.) ↦ ota.

votánta (fod.) ↦ otanta.

votar (bra.) ↦ voté.

voté Ⓔ it. votare 6 1873 votà (Anonim, Monumento1873:4)
fas. votèr bra. votar fod. voté col. votà amp. votà
v.intr. Ⓜ vota
esprimere il proprio suffragio mediante votazione in un’assemblea, una consultazione elettorale, un referendum, ecc. (fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp.) Ⓘ votare Ⓓ wählen, abstimmen ◇ a) Apò da un dì o ‘l outro / Aron da śì a votà, / E non on da zercà outro / Che ra via de rimedià… Appó da un di o l’autro / Avaron da zí a votá, / E no n’on da cercá autro / Che ra via de rimediá… Anonim, Monumento1873:4 (amp.).

voté (fod.) ↦ voté.

votèr (fas.) ↦ voté.

votodì (fod.) ↦ otedì.

vout Ⓔ VŌTUM (Gsell 1992a:148) 6 1833 ù (DeRüM, Tantarela1833-1995:277)
gad. u mar. u grd. vëut MdR u
s.m. Ⓜ us
promessa solenne di compiere un determinato atto, di impegnarsi a un certo comportamento o di rinunciare a qualcosa, fatta alla divinità (gad. V/P 1998, grd. F 2002; DLS 2002, MdR) Ⓘ voto Ⓓ Gelübde, Gelöbnis
fé vout (MdR) Ⓘ promettere solennemenete, fare un voto Ⓓ geloben ◇ a) I à fat u de ne gnì plü chilò a me confessè, mo inćiamò m’à menè le Tantarela, i. e. le Malan. J’ha fat ù de ne gnì plü quilò a me confessè, mó inçhiamò m’ha menè le Tantarella, i. e. le Malaǹ. DeRüM, Tantarela1833-1995:277 (MdR); b) Scemia ch’i esse libri assà e ch’i à bele cotant d’otes fat u de n’en comprè plü, sce fossi mefo impò corius de savëi le numer, la sort e le priesc de chisc libri. Ŝemìa ch’j’esse libri assà e ch’j’ha bel[e] cotant d’ótes fat ù de n’eǹ comprè plü, ŝe fossi meffo impò curiùs de savëi le numer, la sort e le pri[ejŝ de quiŝ libri. DeRüM, Libri1833-1995:285 (MdR).

vueia1 Ⓔ *VOLIA (EWD 7, 345) 6 1763 stè de bona voja ‘exulto’ (Bartolomei1763-1976:101)
gad. vëia mar. vëia Badia vöia grd. ueia fas. voa moe. vöa fod. voia, veja amp. voia LD vueia MdR vöia
s.f. Ⓜ vueies
1 desiderio che può implicare una partecipazione della volontà o costituire una pura manifestazione dell’istinto (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ voglia, desiderio Ⓓ Lust ◇ a) Na muta jëuna, che ova ueia de se maridé, à giapà da si seniëura vint toleri Una muta schœuna, kœ avòva vuœja dœ se maridè, a tgiappà da si segniœura vint Toleri PlonerM, Erzählung4GRD1807:46 (grd.); b) Avëise vöia de bëire con me üna taza de ciocolada? Avëise veuja de bëire coǹ mè üna tazza de ćiocolàda? DeRüM, AvëiseVöiaBëire1833-1995:236 (MdR); c) Sën Jan, sën lascete ma cunté, / I m’an feji n pü’ morvëia: / Che te t’as entopé sën de te maridé, / Che t’âs denant tan pücia vëia. Seng Schang, seng laschtö ma cuntö, / I mang föschi ng pü morvöja: / Chö tö tas ngtopö seng dö tö maridö, / Chö t’as dönant tang pütgia vöja. AgreiterT, SënJan1838*-2013:246