Wječorne rudźenje

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
Wječorne rudźenje

    Słónco za horami lehnyć khwata,
    Ptačik w lěsu sebi wusnył je:
    Łysačk zaškrěča raz hišće z hata,
    Hdźe pak pokoj mój mi, hdźe mi, hdźe?

    Z wěžow po kraju so swjatok zwoni,
    W horach zwonow wothłós k měrej dźe;
    Do wsy do hródźow skót pastyŕ honi -
    Hdźe pak pokoj mój mi, hdźe mi, hdźe?
    Hwězdy na njebju so pasu ćiše,
    Měsac baje jim a wodźi je,
    Sony čłowjekam do myslow piše -
    Hdźe pak pokoj mój mi, hdźe mi, hdźe?

    Z woknom do hwězdneje nocy hladam;
    Njebjo w miłym měrje módre kće -
    Z ćežkej myslu na stoł skoržo padam;
    Hdźe pak pokoj mój mi, hdźe mi, hdźe?