Tims jönik efegoloms

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
Kösöms sardänik.

EUGENIA FORNAROLI, Jitidel vpa.


Sulogel lejulas ipenom dilekele jula de ..... das igolomöv al visitön julis, telüdel suköl; äbegom plofedis e julelis plepalön okis gudiko, ibo imekomöv lenunodi e isedomöv oti dünale.


Plofeds, julels e yanels ädunoms mögikosi al lasumön digiko söli sulogel. Sis yels mödik löpakap nonik ivisitom gümnadi e julis beginelik: niludolsöd kofud kiom äjenom in juls de .....


Plofeds äpölüdoms slipi, bäledikum al lautön pükati, votiks al dagetön belobami fa löpel: julels äfinoms rübön bukis nemödik et, fleköl flanis, siadöl e sezugöl otis se bogil, kö älaboms kösömi takedön du vigs lölik. Yanels tel ämosumoms spulafaklöfis e püfi de stuls e äsmivoms lelömi yanas dat no äluvokom-la.


Sulogel änakömom telüdel za vendel. In sütil sembal, da kel ävegom, älogom vomis mödik siedöl bifü yans kelofs äflökofs stoli e ämekofs bäsetilis me stol peflököl. Äkolkömom vomis votik ko ken su kap, kels ägekömofs de fonad maniföfik. Voms et valik älabofs kloti klöfa ledik, blötakloti blägik pestiköl dub satin yelibik. Älabofs logi blägik e gletik e logod vomas alik äbinom jönik äs ut Vilgina sanik.


Löpo äkolkömom manis monitöl ko köfs lonedik falöl de flans sembal, ko yäk klöfa lüedik e ko gün tavelo: äbinoms feilels, kels ägekömoms al doms omsik pos evobön du del lölik in feils fagik. In Sardän feilel no lödom in meyelöps fagik balim de votim ab lödom in pags e zifs.


Sulogel lejulas ägolom al nokön yani bijopa kel ilofom ome lotadi, konsidü koven nemödik labota lebalik zifila.


Sardän (sesumü tops nemödik) no labom nifatimi. Lols floloms du yel lölik e ziedabims madoms ti in ninsul lölik; sikod, do du laf balid telula, sulogel ämusamom lonedo ko bijop e kapülel in gad: gad jönik kö ziedabims, fluks e lols äiglofoms. Düp zülid, sulogel ämogolom al cem omik: älenlogedom lonedo len litam nu sili klinik, täno zifili seistöl dono. “Ninsul neläbik, äkanolöv binön jönik e läbik, ab mans edunoms nosi pöfüdü ol„ äsagom loviko söl sulogel e poso seiföl, äkikom litami e ägolom al slipön. Gödel suköl ven ädagalom, älüodom logis äl litam: änifos. “Li-nifos in Sardän? no änolob osi„.


Efe in tops mödik Sardäna nif falom selediko e sosus dlefom gluni, smetom. - ÄKlotom oki spido e älüodom stepis okik äl juls. Äinifos. Ven änakömom in yad gletikün kel sibinom bifü julÖp, älogom neki. Äglökom, äflapom yani: nepük valöpo. Söl neläbik äkratomok lili sembal, ätovom logis äs al säkön kati gletik de plum kel ädekom legeili yana, ab kat no ägepükom. Äglökom e äflamo denuo. Evelo nepük. Kisi dunön? Sulogel, lölo pemiegöl, ägekömom al dom; lä yan äkolkömom bijopi, kel äsegolom: “Äkanolöv plänön obe, kikod etuvob neki in jul?„ “Nifos„ bijop ägepükom stiliko. “E li-kludo?„ “E kludo, ven nifos, jul no zitom.„ “Kikod?„ “Bi nifos.„


Zid pläleodik, änifos nog du dels zül e kludo du dels zül tidüps no pedamanifoms; e söl sulogel lejulas ämütom valadön das sil äklülom al kanön befulön komiti omik.


Nif in yel 1888 kanom falön i geilü met bal, ab juls in Sardän aibliboms damanifik: plofeds aitidoms e julels mobinik papänoms jalepiko.


Ye fats anik logedöl sonis omsik du goloms al jul, tovöl logodili löpo al juitön nifi, ko julasakil tavelü jot se kel pubom fut pupa de glepöp, seifoms e sagoms loviko: “Tims jönik efegoloms.„


Se Volapükabled Tälik 1888, Nüm: 3, Pads: 18-19.