Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/536

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


501
501


signur Jan Domëne, sce iö n’esse tant da fà, da lavorè, e da festedié a ćiasa, voressi bëin gnì gonot da vos, mo insciö savëise bëin. O mi buǹ Signur Ĵeaǹ Domëne, ŝ’ jeu n’ esse tant da fà, da lavorè, e da festedié a çhiasa, voressi bëiǹ gnì gonot da vos, mó insceu savëise bëiǹ. DeRüM, BunDéJanDomëne1833-1995:242 (MdR); b) Berba Tita Cazöla: pordërt Jan B. Tasser da Sorega, fre de berba Jandomëne Tina d’Armentarora ê n capo demorvëia da S. Ciascian. Berba Tita Cazzoula: pur dert Jan B. Tasser da Sorega, fre d’ Berba Jangdomene Tina d’ Armantarora è ǹg capo d’ morvouia da S. Ciassang. DeclaraJM, TCazöla1850*-2013:266 (Badia).

Jan (gad., mar., Badia, grd., fas., bra., fod., MdR) ↦ Jan.

Ján (fod.) ↦ Jan.

janba (amp.) ↦ giama.

jandarm Ⓔ nordit. giandarmo ‹  frz. gendarme ( ‹  GĒNS + DĒ + ARMA) (EWD 4, 119) 6 1858 giandarmo (ZacchiaGB, ZecheVita1858*:2)
gad. jandarm mar. jandarm Badia jandarm grd. jandarm, giandarm fas. giandarmo, jandarm bra. giandarmo fod. giandarmo, jendarmo, giándarme amp. jandarmo
s.m. Ⓜ jandarms
membro di un corpo militare addetto ai servizi di polizia (gad. DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976, fod. P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Q/K/F 1983; C 1986; DLS 2002) Ⓘ gendarme Ⓓ Gendarm ◇ a) per grazia i amisc del giandarmo i ge a tout l’arma e i ge à dit, che el se tegne per grazia i amisch del giandarmo i gö a tout l’armô ö i gö a dit, chö öl sö tegniö ZacchiaGB, ZecheVita1858*:2 (bra.).

jandarm (gad., mar., Badia, grd., fas.) ↦ jandarm.

jandarmo (amp.) ↦ jandarm.

Jani 6 1873 Jani (Anonim, Monumento1873:4)
mar. Iani amp. Jani
antrop.
(amp.) Ⓘ Gianni Ⓓ Johann ◇ a) Duto el gran merito / Par el conto del Jani / Ch’ i à azetà come un credito, / Senza fei i so eśami. Duto el gran merito / Par el conto del Jani / Ch’ i á accettá come un credito, / Senza fei i só esami. Anonim, Monumento1873:4 (amp.).

Jani (amp.) ↦ Jani.

Janon 6 1845 de ‘Sanóng (BrunelG, MusciatSalin1845:4)
fas. Janon bra. Janon
antrop.
soprannome di famiglia di vigo di fassa (fas.) Ⓘ Janon Ⓓ Janon ◇ a) L terzo l’era Michele, chel balbon, / De Recin e no de Janon / Perché l’à dat na balbonada L terzo l era Mikele, kel balbong, / De Rečing e no de ’Sanóng / Perké l ha dat na balbonada BrunelG, MusciatSalin1845:4 (bra.).

Janon (fas., bra.) ↦ Janon.

jato (amp.) ↦ giat.

jaza (amp.) ↦ glacia.

jazà (amp.) ↦ glacé.

jech (fas.) ↦ juech.

jegaré Ⓔ trent. sgarar, scarar (Gsell 1996b:237) 6 1866 scarer (BrunelG, Cianbolpin1866:17)
gad. jegaré, sgaré Badia jegarè, sgarè fas. scarèr caz. scarèr bra. scarar moe. scarar
v.tr. Ⓜ jegara
mandare via bruscamente (gad. Ma 1950; P/P 1966, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ scacciare Ⓓ vertreiben, verscheuchen ◇ Chest Cianbolfin entant l stajea enculà te so mantel te dò l’armer e l se pissèa: Se te me ves scarèr fora, va ben, che son miec bon de sgolèr che tu. Keš Čanbolfin intant el staʒ̉ea inkulà te so mantel te dò l armer e l se pisea, se te me ves scarer fora, va ben ke son mieč bon de sgoler ke tu. BrunelG, Cianbolpin1866:17 (caz.).

jegaré (gad.) ↦ jegaré.

jegarè (Badia) ↦ jegaré.

jeja (amp.) ↦ jejia.

jejia (amp.) ↦ gliejia.

jelosia (amp.) ↦ gelosia.

jemar (bra.) ↦ jemé.

jemé Ⓔ GEMERE (EWD 4, 119) con cambio di coniugazione 6 1878 jemè (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:33)
gad. jemé mar. jemé Badia jamè grd. jemé bra. jemar fod. jemé
v.intr. Ⓜ jema
piangere, lamentarsi sommessamente (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; F 2002; DLS 2002, bra. R 1914/99, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Ms 2005) Ⓘ gemere Ⓓ stöhnen, seufzen ◇ a) "Bona möta", jëmera, "ah! de grazia, pórteme papier, pëna, tinta y löm". "Bona muta", jemla, "ah! de grazia, porteme papire, penna, tinta e lum". DeclaraJM, SantaGenofefa1878:21 (Badia); b) Al ê bele misdé, y la fan se fajô sintí dassënn, y le pice metô man a jemé y pité. El ē belle miſdè, e la fang sè fasceō sintì dassenn, e ’l picce mettō mang a jemè e pittè. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:33 (Badia).

jemé (gad., mar., grd., fod.) ↦ jemé.

jemelin (moe., fod.) ↦ jomelin.

jená (gad., mar.) ↦ jené.

jendarmo (fod.) ↦ giandarmo.

jené Ⓔ JĀNUĀRIUS (EWD 3, 376) 6 1835 Zenè (RossiGB, LetteraFamiliare1835-1987:101)
gad. jená mar. jená grd. jené fas. jené moe. jenè fod. jenè LD jené
s.m. Ⓜ jenés
primo mese dell’anno, di trentun giorni (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ gennaio Ⓓ Januar ◇ a) Roma, l 1. de jené 1587 Roma, ’l 1. de S̄ënè 1587 PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.).

jené (grd., fas., LD) ↦ jené.

jenè (moe., fod.) ↦ jené.

jenedl Ⓔ GENICULUM (EWD 4, 133) 6 1763 schoenadl ‘poples’ (Bartolomei1763-1976:97)
gad. jenëdl mar. jenëdl Badia jonëdl fas. jeneie LD jenedl
s.m. Ⓜ jenedli
parte dell’arto inferiore corrispondente all’articolazione tra la coscia e la gamba (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; G 1923; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, LD DLS 2002) Ⓘ ginocchio Ⓓ Knie ◇ a) […] osservâ i parëis groi, la picera crusc de lëgn y la pera sferiada dai jenëdli de Genofefa […] osservā i pareis groi, la piccera crusc’ d’ lengn’ e la pera sf’riada dai jonedli d’ Genofefa DeclaraJM, SantaGenofefa1878:95 (Badia).

jenedl (LD) ↦ jenedl.

jenëdl (gad., mar.) ↦ jenedl.

jeneie (fas.) ↦ jenedl.

jeneiver (fas., fod.) ↦ jeniever.

jeneiver