La parobola del Figliol Prodigo LMO/27

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search

La parabola del Fioeu Trason[edit]

Bernardino Biondelli Saggio sui dialetti gallo-italici, p. 46

On omm o gh'eva doi fant.
E r'ha dicc ol pù piscen de quigl: "Oh, pà, demm ra part dra roba ch'o 'm toca!" e lù o gh'ha spartii ra robba.
E 'd lì a poch, miss insemma tucc coss, ol fant pù piscen o l'è nacc viaggiand 'n ugn pais lontagn, e là r'ha buttòu ol facc sò vivend in bagord.
E dapô ch'r'ha 'biuu consumòu tucc coss, r'ha facc 'na gran carestria in col pais, e corù r'ha 'menzòu a ess nessità.
E r'è nacc e o s'è miss con un zittadin 'd col pais; e 'l r'ha mandòu a ra soa campègna a pass i poeursc.
E o brameva d'impì ol sò bottasc dil scoeursa ch'i majava i poeursc, e onzugn ghe 'n dava.
Ma lù, tornòu in sè stess, r'ha dicc: "Quancc famej in cà dol mè pà i gh'ha pagn asbacch, e mì chì sbasiss dra fam!
Am drizzrò e narò al mè pà, e 'gh dirò: O pà, hoo peccòu contr'or sciel e inass a voi;
Mò 'n son mia degn d'ess ciamòu vust fant; femm com vugn di vost famej".
E o s'è alzòu e r'è nòu da sò pà. E r'era ancamò lontagn lontagn che sò pà o r'ha vist e o s'è moeuss a compasgion e, corrend, o gh'è saltòu al coeull, e o r'ha basòu.
E ol fant o gh'ha dicc: "O pà, hoo peccòu contr'or sciel e inass a voi; mò 'n son degn d'ess ciamòu vost fant".
Ma ol pà r'ha dicc ai sò famej: "Prest, tirei fora ol sgiuppogn dra festa, e metteigla indoeuss, e meteigh ugn anill in deit, e i calz in pee.
E tirei fora ol vedill ingrassòu e mazzéll, e majemm e femm past.
Ché 'sto mè fant r'era moeurt, e r'è resussitòu; r'era pers e r'è trovòu". E i ha 'menzòu a fà past.
Intrattant ol sò fant majoo r'era in campègna e, quand r'è tornòu e r'era arent a cà, r'ha sentuu ol sangh e ol bal.
E r'ha ciamòu vugn d'igl famej e o gh'ha dmandòu coss i era 'sti coss.
E corù o gh'ha dicc: "Vost fradill r'è tornòu e vost pà r'ha mazzòu ol vedil ingrassòu, perchè o r'ha ricovròu sagn e salv".
E o gh'è 'gnuu ra rebbia e no 'r voriva mia nà in cà; donca sò pà, vegnuu 'd fò, r'ha 'menzòu a pregà.
Ma lù, rispondend, r'ha dicc a sò pà: "A ra fé, da tancc agn mi a ov servia, e n'hoo maigl trapassòu ugn vòst prezett; e maigl no m'hei dacc ugn cavrett da fà past coi mè amis.
Ma dapô che 'sto vost fant, ch'l'ha majòu ol facc sò coi sgualdrign, r'è vegnuu, hii mazzòu per lù ol vedill ingrassòu!".
Ma lù o gh'ha dicc: "Oh, fant, tì t'è sempra con mì, e tutta ra robba mia r'è tòu;
Ma 'zugneva bé fà past e stà alegro, perchè 'sto tò fradil r'era moeurt, e r'è resussitòu; r'era pers e r'è trovòu".

(Bernardino Biondelli, Saggio sui dialetti gallo-italici, 1853, pag. 46)