J. A. Smolarjoju na spomnjeśe

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
J. A. Smolarjoju na spomnjeśe

Dołojcny lud moj, snaź ty sam njecujoš,
ty wboga syrota, smjerś Smolarjowu.
Ty sam ga njewěš: Z tym, kenž nět jo w rowu,
ty skerjej sam se k rowu pśibližujoš.

Zakopowanju jog tak pśiglědujoš
ak małe gole, kenž wobrośi głowu
wot mamy njabogeje, wuwitat tu nowu,
kenž ju dej zastupaś. Ty se njegnujoš.

Dołojcny lud moj! Gaž to pšawe cuśe,
kenž źiwym ludam tek jo pśiroźone,
z tej cuzej wucbu hyšci njej’ zgubjone:

Ga płakaj, płakaj, z dłymokeje duše
za tog, kenž wušej wšog śi lubowašo,
za tebje wšo – glej, am se woprowašo.