Jězba žiwjenja

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
nadpis Jězba žiwjenja
awtor Handrij Zejler
lěto
žórło rastko.net
licenca public domain

Pomałku a w dobrym meri,
přeco w runej, rjanej ćeri
sparnje dźe wóz žiwjenja.
Dźensa maznje klepotajo,
jutře zaskak, ridrowajo -
to je jezba pekniša.

Chceš so hnewać njedotkliwy
na puć wobužny a křiwy,
chceš so horšić na wjedro?
Přez to snadź w najwjetšim błóći
so twój rjany wozyk zwróći,
powjetši so hubjeństwo.

Njerunu bóh zemju stwori,
přetož jenak ducha mori,
hory, doły dyrbiš meć.
Dźensa błudźiš w pustej holi,
jutře ćeriš w rjanym poli -
to je sol, tak dyrbiš jeć.

Rano kołbas, wječor kože,
dźensa nuzu, jutře zbože,
taklej husto pleće so.
Njemorč na to wotmenjenje,
styskanje a zwjeselenje,
wzmi tón stork tež za lubo.