Else visedik

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
< Märs popa deutik
Blods Grimm


Äbinos sembalna man, kel älabom jisoni; atof pänemof Else visedik. Ven äbinof ya gletik, fat äsagom: „Elsee nu sötof matön“. „Si“, mot äsagof, „if ga ek ävilom-la kömön, kel vilom labön ofi.“


Fino ek äkömom se fag gletik; at pänemom Hans, e ämatabegom ofi, ab ästipom, das Else visedik mutof binön vemo sapik. „O“, fat äsagom, „atof tikof äs nolel“, e mot äsagof: „Vo, logof vieni gonön su süt e lilof flitafis kögön“. „Si“, Hans äsagom, „if no binof sapik, no matob ofi“.


Ven nu äsiedoms len tab e ifidoms, momt äsagof: „Else, gololöd in kav e deblinolöd bili.“ Else visedik äsumof nu dlinabi de völ, ägolof in kav e äsmabösetof ziliko me tegad, dat tim leno vedom lonedik ofe.


Ven äbinof diso, ädeblinof stulili e äpladof omi bif tub, dat no nedof donletön kopi e dat no dolof ba bäki e dat no padämof nevalado. Tän älumufof keni büf ok me fut e ätulom tubogi, e bi no ävilof letön logis nen jäfam, du bil äflumom in ken, älogof lukisus ve völ in geil. Elogedöl mödo is e us älogof copi sembal, keli mönels ifögetoms is, ven ibumoms kavi; älogof omi kuladiko ove of. Nu Else visedik äbeginof dlenön e äsagof: „if ogetob obiki Hans, e if ogetobs cili, e if cil at obinom gletik, e if osedobs cili obsik in kav, dat deblinom bili, cop ofalom cile su kap e ofunom omi“.


Nu no ämufof oki de stulil e ädlenof nämiko demü neläb okömöl. Fat e mot e Hans äsiedoms löpo e ävaladoms dlini, ab Else visedik no äkömof. Vom äsagof nu al jidünan: „Gololöd ga in kav e logolöd, kiöp Else blibof!“ Jidünan ägolof e ätuvof ofi bif tub, siedöli e luvoköli kleilo. „Else, kikod dlenol?“ jidünan äsäkof. „Ag“, ägepükof, „no-li mutob dlenön? if getob obiki Hans, e if ogetobs cili, e if cil obinom gletik e osötom deblinön bili isa, cop ofalom ba cile su kap e ofunom omi“. Jidünan äsagof nu: „O! lio Else obsik binof visedik!“ äsiadof oki neb Else e äbeginof leigo dlenön demü neläb at.


Suno poso, ven jidünan no ägekömof e fat e mot e Hans äbinoms vemo nelümik, man äsagom dünane: „Gololöd ga in kav e logolöd, kiöp Else e jidünan blibofs“. Dünan ägolom disi; is Else visedik e jidünan äsiedofs e ädlenofs togo. Äsäkom: „Kikod dlenols ga?“ „Ag“, Else äsagof, „no-li mutobs dlenön? if getob obiki Hans, e if ogetobs cili, e at obinom gletik e osötom deblinön bili isa, cop ofalom ome luvelatiko su kap e ofunom omi“. Dünan äsagom nu: „O, lio Else obsik binof visedik“, äsiadom oki neb of e äbeginom i luvokön kleiliko.


Löpo ävaldoms dünami; ab ven no äkömom, man äsagom vome: „Gololöd ga disi in kav e logolöd, kiöp Else blibof“. Vom ägolof disi e ätuvom valikis kil luvoköl e äsäkof kodi en. Else nu äkonof i ofe, das cil füdenik ofa pofunom luvelatiko fa cop, if obinom gletik e osötom deblinön bili e cop odonfalom. I mot äsagof nu: „Ag, lio Else obsik binof visedik!“ äsiadof oki e ädlenof ko votiks.


Man ävaladom löpo nog boso, ab ven vom no ägekömof e nelüm ävedom gletikum, äsagom: „vo, nu ob it mutob golön in kav e logön, kiöp Else blibof“. Ab ven äkömom in kav e valiks äsiedoms is e ädlenoms e ven älilom kodi, das yam tefom cili de Else, keli omotof ba otimo e kel okanom ba pafunön fa cop, if cop odanfalom in tim ot, ven cil de Else osiadom oki disü al deblinön bili, ävokom: „Kimik visedik Else!“ äsiadom oki e ädlenom ko votiks.


Gam äblibom löpo lonedo soalik: bi nek ägekömom, ätikom: „Ovaladoms oli diso; mutol disagolön e logön, kisi dunoms“. Ven äkömom disi, valiks lul äsiedoms is e äluvokoms e äyamoms vemo misalöfiko, balim ai mödikumo ka votim. „Neläb kimik äjenom ga?“ äsäkom. „Ag, Hans löfik“, Else äsagof, „if omotobs[1] balvoto e olabobs cili e osedobs omi ba isi al deblinön bili, vo, if tän cop at, keli mönels efögetoms is löpo, ofalom ba, okanom diblekön kapi cila so, das cil mutom deilön. No-li mutobs sikod dlenön demü atos?“


„Vo“, Hans äsagom, „no nedob kapäli gudikum diseinü domakip obik; vilob labön oli, bi binol Else so visedik“. Ädagleipom nami ofa e äsumom ofi lukisus e äzelom matazäli.


Ven äbinoms pematöls du tim anik, Hans äsagom: „Else, vilob mogolön e vobön, dat getob moni; gololöd in feil e kötolöd glemi, dat labobs bodi.“ „Si“, äsagof, „vilob dunön atosi, Hans löfik oba!“


Nag Hans imogolom, äkukof büli gudik e äsumof omi ko of in feil. Ven äkömof bif at, äsagof al ok it: „kisi sötob dunön? Li-sötob kötön büo u li-sötob fidön büo? Vö! ofidob büo“. Nu äfidof büli lölik, kel äbinom in skal, e ven äbinom löliko satik, äsagof: „Kisi sötob dunön büo? Li-sötob kötön büo u li-sötob slipön büo? Vö, oslipob büo“. Nu äseitof oki in glem e äslipof suno.


Hans äbinom domo ya lonedo; ab Else no äkömof. Sikod äsagom: „Lio visediki Else labob; binof so dutik, das nena kömof domo e no fidof.“ Ab ven ävedos vendel e Else no nog igekömof, Hans ägolom dese e ävilom logön, kisi ikötof; ab nos äbinos pekötöl, sod Else äseistof in glem e äslipof.


Hans nu äspidom vifo domo e ädeblinom filadi bödela ko glökils e älägom omi zi of; e of äslipof nog egelo. Tän ägonom domo, äkikom domayani e äsiadom oki su vobastul omik.


Fino, ven ivedos löliko dag, Else visedik ädagalof, e ven äsustanof, äglökos zi of pötü step alik, keli ämkeof. Atos äjekos ofi, äbeginof dotön, va binof velatiko Else visedik e äsagof: „Li-binob Else u no?“ No änolof, kisi äsötof gepükön oke, e so ästadof is dotöl du tim anik. Fino ätikof: „Vilob golön domo e säkön, va binob Else u no; onoloms domo atosi“.


Ägonof nu bif domayan okik, ab at äbinöm[2] pekiköl: nu änokof len litöp e ävokof: „Hans! Else li-binof linedo?“ „Si“, Hans ägepükof,[3] „binof linedo“. Atos äjekos ofi; äsagof: „Vi, sikod no binob Else“, e ägolof bif yan votik; ab ven pagels äliloms glökilis glököl, no äviloms manifön e no pälasumof semöpo. Sikod ämogonof se pag e nek älogom ofi denu.


NOETS. (Vükifonät)

  1. Jiniko bükapök; pla: omatobs.
  2. Bükapök; pla: äbinom.
  3. Bükapök; pla: ägepükom.