Serbska njewjesta

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
nadpis Serbska njewjesta
awtor Handrij Zejler
lěto
žórło http://texty.citanka.cz/
licenca public domain
nota stary prawopis, Zhrom. spisy I.

    Sym Serbow serbske holičo,
    Mi Hanka rěkaja;
    A wjes'le sebi spěwajo
    Mam spěšnosć do dźěła.

    Hdyž škowrončk ranko zaspěwa,
    Mi spěwa k stawanju,
    A jědu-li do dźećela,
    Z nim spěwam wo wjetu.

    Na mjezu jězdźu zelenu,
    Serp tupy wótřu sej,
    A žněju trawku rosatu
    Na mjezy kwětkatej.

    A hdyž so ručka womača,
    We trawcy rosatej,
    Mi pjeršćeń mój so błyskota
    Na ručcy na mokrej.

    Tón pjeršćeń mam wot lubeho
    Rjaneho pachoła;
    K nam wječor, hdyž so zasměrkło
    Mój luby přikhadźa.

    Sym w zymje k nowej košulcy
    A k płatej napřadła;
    Płat dawno je žno natkany,
    Płat trjebam njewjesta.

    Tež pjerje je wšo wudrěne
    Na dołhich wječorach;
    Tuž poslesća mam hotowe
    We swojich komorkach.

    Za čeŕwjeny bant na hłowi
    Chcu měć wěnc rućany;
    Mać budiźe čěpcow kupić mi
    Za drohe pjenjezy.

    Mi družčić budźa holiča,
    Te wjesne towaŕški,
    A budźe kwasna hosćina
    Přez tři dny zaspochi.