Klän ela ‚Sally‛

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
Fa ‚Ch. S. Reid


‚Sally‛ äbinof cilajidünan: cilajidünan degvelid, sisä putül zao bü muls degkil ipubom ini vol at. Suniko söl e läd: ‚Smith‛ ädagetons süadi, das ituvons in ‚Sally‛ divi völada gretik. Äbinof plödakösömiko datuvälik‚ e mod sagatik, me kel äsevof ad jäfükön hiputi smalik, äsüükonöv stunidi pö glötan gretikün.


Jimilagan at äfrädof famüle: ‚Smith‛ te jilidis deg a vig. Ab äklienonsöv ad givön ofe nenmuriko jilidis teldeg ya ünü tim viga läs bala, posä ikömof.


E jönikünos dina äbinon‚ das ägebädof mödikumi ka lafi meseda ofik pro pledadins smalik valasotik ad jäfükön me ats eli ‚Smith‛ yunik. Ün del alik ädunof ko om tä pelots lönik oka vabami me nibud lü legad. Putül ävedom suno so ledivodik kol of, das mot oma no plu jinof nitedälükön omi.


Soelikos, keli ba äkanoyöv blametön ofe, äbinon, das äklülädof binön vemo nedomöfik. Dü del lafik äbinof ko cil plödü dom; ab bi hipul smalik kodü blesir ai benovögölo ägekömom de lespatils at, läd: ‚Smith‛ äzedof atosi. Spetid cilajidünana degjölid no äbinon bätodik pro of.


‚Sally‛ ai älabof logoti leigöfiko plitüliki ä jöniki; e söl e läd: ‚Smith‛ suvo äjäfons ad datikön dö klänöf, vio ämögos‚ das ‚Sally‛ äkanof gebädön alvigiko lafi meseda okik pro hipul smalik‚ e ga äkanof labön klotis so plitülikis ä gütöfikis. Fino äkludons kobiko, das ‚Sally‛ äremof-la täko is ed us klotis oka‚ ed äsludons ad mödükumön mesedi ofik, ko disein ad fasilükön ofe peli.


Ab ebo za tim et hiel ‚Smith‛ älogom ün del seimik ofi se banköp äkömöli, nendas äküpof omi.


„Ekö!“ ätikom, „klülos, das loenof us moni.“


Bi kädan banka äbinom flen gudik oma, ‚Smith‛ äsludom ad steifön ad seividön bosi dö monatedots ofik. Atos äflagon de om töbi nemödik; ab ad stun gretik oka älelilom, das ‚Sally‛ no ägolof lü bank ad loenön moni‚ ab ad stüredön moni ini kal oka, efe igo mö pouns fol u luls a vig.


‚Smith‛ äkonferom mu veitöfiko ko jimatan oka dö jenet klänöfik. Kod, sekü kel pösod äs ‚Sally‛, jikel ägebof dili mona okik ad muadön hipuli, kel pikonfidom kudes ofa‚ e ga äfägof ad blinön alvigo pounis fol u lulis lü bank‚ - kod sekü kel pösod somik ädünof as cilajidünan tä poun lafik a vig, äbinon pro om rät netuvedovik. Ga ‚Sally‛ no äbinof jitifan. No din smalikün u pülikün labü völad anik imoikon, sisä of äbinof domü ons‚ e moni els ‚Smith‛ no äleadons seatön nekälöfiko.


Klän ävedon ai klänöfikum; ab els ‚Smith‛ äsludons ad laikibön eli ‚Sally‛, igo üf omutonsöv pelön ofe jilidis kildeg a vig, do atos sinifonöv pelot ti nedunovik demü stad finenik söla: ‚Smith‛.


Klu ‚Sally‛ äblibof, äledunof programi delik oka, ed äkoedof plütülön hiplu smalik ai medü bos votik. Atos ba ökanonöv fovön nog dü tim vemo lunik, if fäd no ineleton atosi.


Balan vobanas fabrika, in bür kela ‚Smith‛ äjäfom calo‚ idagetom viodis vemik pö kobojok nibudas tel seimöpo in el ‚Eastend‛ (ela ‚London‛)‚ e ‚Smith‛ pilesedom ad vestigön modi, vio mijenot ijenon.


Dini ifinükom suniko. Dü vegam lü bür äkolkömom fleni okik: ‚Jenkins‛, keli lunüpo no ilogom. El ‚Jenkins‛ äbinom sevädik as pösod, kel ädaplidom sirkudaplösenis.


Klülädos, das ävakenom, ed ebo ävegom lü sirkud, kel nilädü top usik iregulon tänadis oka.


„He! o ‚Smith‛!“ avokädom. „Gololös ko ob! edatuvob nu sirkudi, kö man bitom, kel pluom tefü val, keli elogob jünu.“


„Kisi üfo dunom-li?“ ‚Smith‛ äsäkom.


„Binom leoniteiman, e dunom duinodis so stunidabikis me nims oka‚ das sirkud ya sis vigs mödik aldeliko fulon jü in seadöps mu lätikün oka. Mutol logön atosi. Pato plöseni poszedelik, ibä täno ai givom duinodanümi zuik.“


‚Smith‛ äleadom slüdön oki, e suno bofikans ästanoms lä nügolöp tänada spadöfik. Plödo pilenkleibon num semik notädas in köls tutaädik, sui kels plösens difik pimagons. Bal notädas et pato äsüükon küpäli oma demü duinod lenaudodik, kel pimagon sui on: duinodanüm zuik plösena poszedelik. Ab ‚Jenkins‛ iremom nügolabilietis ed ätirom omi koo ninio.


Älaboms seadöpis gudik, e suniko plösen äprimon. Duinodanüms difik päledunons, e fino leoniteiman famik äpubom ini bitöp dub treilakiud pimiedüköl. Ävobom me bers, tigrids, leopars e nims votik, e fino el ‚King Leo‛: leon gianagretik pälületom ini cek.


„Nu duinodanüm zuik kömon“, ‚Jenkins‛ äsagom neolaodiko. „Küpälolös gudiko!“


Nimiteiman ämaifükom kläpedili smalik in kiud, ed äsagom lüspikoti sököl: „If balan lädas se publüg vilof gividön obe dü timüls anik putüli oka, odajonob oles milagi dräta: el ‚Leo‛ okipom smalikani leigo so zadiko e prüdiko in lumud oka, äsä mot kälöfik‚ nes dämükön in bosil pülikün cili. Mot dabinof-li, kel vilof lükonfidön obe brefüpilo putüli oka?“


„Nu mutol küpälön‚“ ‚Jenkens‛ äsagom‚ „su bal kedas föfikün vomik seadof, kel tü poszedel alik givof nimiteimane putüli oka. Sagoy, das getof pö naed alik pouni bal tä atos.“ „Naudodö!“, ‚Smith‛ ävokädom.


Ottimülo vom yunik su bal kedas föfikün, älöädof, ed älüstepof lü cek ko putül in brads oka. Töbo ‚Smith‛ ilogedom ofi, ed i älöjutedom. Vom äbinof ‚Sally‛ e putül äbinom hicil smalik lönik oma!


Ün sunäd ästanom näi ‚Sally‛ ed ädeletirom de of cili.


In jov, kel ädavedon, ätuvof pöti ad mofugön nenküpo. Niludo fövof febädi gaenodi givöli oka in zif votik, kö sirkud anu givon plösenis oka.


Utos, kelos tefon famüli: ‚Smith‛, binon, das on ebuükon ad klemön fovo cilajidünanis valik. Ab söl e läd: ‚Smith‛ desinons vemiko ad nemön fovo puti smalik eli ‚Daniel‛ demü kods, kelis reidan fasiliko kanon niludön.



Se Volapükagased pro Nedänapükans 1936, Nüm: 4, Pads: 25-27.