Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/984

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


stocfisc
949


G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ stivale Ⓓ Stiefel ◇ a) Śën auza su la tlapes, / Ne sparanië la soles, / Ne sparanië ciauzei, / Ne sparanië paroles, / Ne sparanië stivei Sën auza su la tlapes, / Ne sparanië la soles, / Ne sparanië ciauzei, / Ne sparanië paroles, / Ne sparanië stivei PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:57 (grd.); b) N calighé che fova n pue maladët, à n di purtà n pèr de stivei a n seniëur t’ustaria Uŋ calighë che fòa uŋ pue maladëtt, hà uŋ di purtà uŋ pèr de stivëi a uŋ Signour t’ ustaria VianUA, CalighéMaladët1864:196 (grd.).

stivel (grd., fod., LD) ↦ stivel.

stivèl (fas.) ↦ stivel.

stiza Ⓔ it. stizza 6 1844 stiz̄a (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:116)
amp. stiza
s.f. sg.
irritazione violenta prodotta dal senso della propria impotenza o da un’improvvisa delusione o contrarietà (amp. C 1986) Ⓘ stizza Ⓓ Zorn, Ärger ◇ a) El par un’ anima persa, / duto stiza, duto fiel, / ma in cuor ‘l ea vizeversa / duto festa, duto miel. El par un’ ànima pèrsa, / duto stiz̄a, duto fiél, / ma in cuór l’èva viz̄evèrsa / duto fèsta, duto miél. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:116 (amp.).

stiza (amp.) ↦ stiza.

stiza (col.) ↦ tiza.

stizà (amp.) ↦ stizé.

stizà (col., amp.) ↦ tizé.

stizar (bra.) ↦ tizar.

stizé Ⓔ anordit. stizzare ‹ tizzo ‹ TĪTIO (GsellMM) 6 1841 stizzà p.p. m. sg. (ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256)
amp. stizà
v.tr. Ⓜ stizeia
far innervosire, irritare, indispettire (amp. Mj 1929) Ⓘ stizzire Ⓓ ärgern ◇ a) De calzes no rajonon / Che i ome no pó vede / E stizà nos fajon / Ma ra pì autes / ’Es và fin al galon. De calzes no ragionon / Che i ome no’ po’ vede / E stizà nos fason / Ma ra pi autes Es và fin al galon. Anonim, TosesCortina1873-1938:30 (amp.)
p.p. come agg. Ⓜ stizés, stizeda, stizedes
vivamente irritato per fastidi o contrarietà (amp. C 1986) Ⓘ stizzito Ⓓ verärgert ◇ a) El responde ben stizà: / "Chesto gnanche par idea!" El responde ben stizzá: / "Chesto gnanche par idea!" Anonim, Monumento1873:2 (amp.)
se stizé (amp. C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ stizzirsi Ⓓ sich ärgern ◇ a) In chera ota el s’à stizà e no vorea pì śi inze; finché ‘l é vegnù fora so pare e ‘l à scomenzà a ‘l preà In chra vota el s’ ha stizzà e novorea pi zi inze; finché le vegnù fora so pare e l’ha scomenzà al preà ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.).

stizé (fod.) ↦ tizé.

stizos (amp.) ↦ stizous.

stizous Ⓔ it. stizzoso 6 1873 stizòs (Anonim, ManageriaComunal1873-1973:36)
amp. stizos
agg. Ⓜ stizousc, stizousa, stizouses
che si lascia facilmente vincere dall’ira, che ha frequenti scatti d’ira (amp. C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ irascibile Ⓓ jähzornig ◇ a) ‘L é un gatato, maladeto / Pizo, negro e forestier / ‘L é stizos, el no stà ceto / El fesc senpre un burto ves. Le un gattato, maladetto / Pizo, negro e forestier / Le stizòs, el no sta cieto / El fesc sempre un burto vès. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:36 (amp.).

stlaf (grd.) ↦ sclaf.

stlaië (grd.) ↦ sclaié.

stlara (gad., Badia) ↦ sclara.

stlarí (gad., mar., Badia) ↦ sclarì.

stlarì (grd.) ↦ sclarì.

stlefé (gad., grd.) ↦ sclefé.

stlefè (Badia) ↦ sclefé.

stlera (grd.) ↦ sclara.

stlet (gad., Badia, grd.) ↦ sclet.

stletorin (gad., MdR) ↦ scletorin.

stliturin (Badia) ↦ scletorin.

stlop (gad., Badia) ↦ sclap.

stlop (gad., Badia, grd.) ↦ sclop.

stlopeté (gad.) ↦ sclopeté.

stlopetè (Badia) ↦ sclopeté.

stlù (grd.) ↦ scluje.

stlü (gad., Badia) ↦ scluje.

stlüje (gad.) ↦ stlü.

stlupeté (grd.) ↦ sclopeté.

sto Ⓔ nordit. sto ‹ ISTE 6 1835 sta f. (RossiGB, LetteraFamiliare1835-1987:101)
gad. sto Badia sto grd. sto fas. sto moe. sto fod. sto col. sto amp. sto
agg. Ⓜ sti, sta, ste
indica persona, animale o cosa vicina a chi parla (gad., grd., fas. DA 1973, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. C 1986) Ⓘ questo Ⓓ dieser ◇ a) so père a sentir sta cossa l’é jit fora el stes sò père a sentir sta cozza l’é git fora el stess SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:247 (caz.); b) So pere cánche l à sentù ste parole, l é jù fora dël stës So père cang che l’ha sentì ste parole, l’è jù fora al stass DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:262 (fod.); c) e ‘l à ciamà un servidor e i à domandà, ce che vorea dì sta roba. Sto servo el disc: ‘L é vegnù vosc fardel, e vosc pare ‘l à fato mazà un vedel ingrassà e l’ha ciamà un servidor e gli ha domandà, ciè che vorea dì sta roba. Sto servo el dis: Le vegnù vos fradel, e vos pare l’ha fatto mazzà un vedel ingrassà ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.); d) Sta scassada / giubilada / i á mo fat tan bëgn ’Sta scassada / giubilada / i à mu fat tan bëgn PiccolruazA, Scassada1848-1978:72 (Badia); e) E vos no v’in aé amal, pioan, / De sti cuatro versate in anpezan E vos no vi n’avede a mal, Piovan, / De sti quattro versate in Ampezzan DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.); f) J. Per marciadé sonse unì sun la fiera; ma danz che no é auter, che sta vacia. S̄. Per mertgiàdè soŋse uni sulla fiöra; ma dànz che non hè àuter, che stà vàtgia. VianUA, JanTone1864:198 (grd.); g) Ma su sto confin se stà mal affatto. Ma su sto confin se sta mal affatto. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.); h) desperada de poder aer vendeta o calche solievo ala sova pascion, l’à ressolt de voler jir a enjuriar la viliacherìa de sto Re desperada de poder aver vendetta o calche sollievo alla soa passion, l’ha rezolt de voler zir a enzuriar la villiaccheria de sto Re SommavillaA, DecameronIXMOE1875:639 (moe.)
chest.

sto (gad., Badia, grd., fas., moe., fod., col., amp.) ↦ sto.

stöa (mar.) ↦ stua.

stocafisc (fas., LD) ↦ stocfisc.

stocfisc Ⓔ dtir. ‹ dt. Stockfisch (MEWD 2005:211) 6 1864 stochfiŝ (VianUA, JëntCunvënt1864:195)
grd. stocfisc fas. stocafisc bra. stocfisc moe. stofis LD stocafisc
s.m. Ⓜ stocfisc
pesce dei gadiformi che vive nell’atlantico settentrionale (grd.) Ⓘ merluzzo Ⓓ Kabeljau, Dorsch ◇ a) Per l amor de Die, percie cëla pa chisc chimpli nsci su-