Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/892

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


Scimeon
857


ra (gad. Ma 1950; P/P 1966, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ fischietto, zufolo Ⓓ Pfeife ◇ a) Voi orghenist sonà sù ben! / Prest clarinec, flauc e sciubioc Voi orghenist sonà su beng! / Prest clarinetg, flautg e subiotg BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:244 (bra.).

sciblot (gad., Badia, grd., LD) ↦ sciblot.

sciche Ⓔ comp. di sce + che (EWD 6, 96) 6 1807 schkœ (PlonerM, Erzählung6GRD1807:49)
gad. sciöche mar. sciöche Badia sciöche grd. sciche, sche, sceche † fas. sche caz. sche bra. sche LD sciche MdR sche, sco
congiunz.
alla maniera di, nel modo che (in una comparazione esprime somiglianza o identità) (gad. A 1895; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ come Ⓓ wie ◇ a) sce chël, ch’à perdù chësta bëursa, fossa restà pendù te liet, sciche ie, ne l’ëssel perduda sche kœl, k’a perdù kæsta bœursa, fossa ræstà pendù te liet, schkœ je, ne l’æssel perdùda PlonerM, Erzählung6GRD1807:49 (grd.); b) Ël ova na gran biescia / Sciche n bagot da Tieja El ova na gran biesha / She ke n bagot da Tieſha PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); c) Na tara sciöche tö gibt es net boll. Na tara schö che tö giebtes nöt boll. PezzeiJF, MHitthaler1819-2010:198 (Badia); d) L maridé ie sciche n juech, / N muessa fé a puech a puech L maridè ie shike n ʃhuek, / N muessa fe a puek a puek PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:56 (grd.); e) vëgnel Domenedie a ciafè Adamo e Eva per se devertì con ëi sco ël fajô dant ia, perćì ch’ël i orova bun sco n pere a sü prosc mütuns vëgnl Domenedie a ćiaffè Adamo e Eva per se devertì coǹ ëi scò ël faŝô dantìa, perçhì ch’ël i orova buǹ sco ‘ǹ père a sü proŝ müttuǹs DeRüM, Perdicadù1833-1995:282 (MdR); f) Nos nes lamentun / Ch’i dis, che nos un / In chësc mond a vire, é püć, / E fajun impò con tüć / Sch’ ëi n’ess mai na fin. Nos nes lamentuǹ / Ch’i dis, che nos uǹ / Iǹ queŝ Mond a vire, é püçh, / E faŝuǹ impò coǹ tütg / Sch’ ëi n’ess mai ‘na fiǹ. DeRüM, Verkehrtheit1833-1995:291 (MdR); g) Verscio Pera i se n va da desperé / Coran sche n poie sun n paré. Veršo Perra i se ‘n va da desparè / Koráng ske n polje su n parè. BrunelG, MusciatSalin1845:7 (bra.); h) Do le cené y la corona / sciöch’ al foss te na morona / stôl iló taché / fin ch’al gnô ciamé. Dô l’cenè y la corona / scioch’ al foss te na murona / stêl ilò tachè / finch’ al gnê ćiamè. PiccolruazA, Scassada1848-1978:70 (Badia); i) No assà più superstizion: / Saslonch, Pordoi, Vael, Duron / chisc l’é dut monc sch’ i autres, mac! Non assà più superstitziong: / Sass lonch, Pardoi, Vael, Durong / Chis l’è dut montg sch’ i autres, matg! BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:248 (bra.); j) Mo chël ne fôl ch’al fô a Bornech, stanch y pëigher sciöche n gran sgnech! Ma chël ne fovel ch’al foa a Bornech, stanch y pëigher sciöco n gran sgnech! PescostaC, OrcoIocl1858-1994:231 (Badia); k) La mascèra à fat sche che l Vent volea. La mascera a fat ske ke l Vent volea. BrunelG, Cianbolpin1866:20 (caz.); l) Le re, co fina chë ora é sté tan da marmota y frat, sciöche al se descedass dala som, á motü man dal tort fat a cösta signura, che al á paié fora dër rigorus Le Rè, cho fin a chel ora è stè tan da marmotta e fràt, söcco al se dẹsẹdęssa dalla son, ha mẹtö man dalle tǫrt fat a chösta signora, che all’ ha pajè fora dęrt regorus PescostaC, DecameronIXMAR1875:651 (mar.); m) Bel y nët sciöche la dlijia adertöra! Bell e nátt söcch’ la dlisia a dertüra! PescostaC, MëssaPescosta1879:3 (Badia) ☟ cual.

sciche (grd., LD) ↦ sciche.

sciché Ⓔ mhd. schicken ‘bereiten, zurüsten’ (Gsell 1996b:230) 6 1828 shikëde su 5 imperat. (PlonerM, CuraziansBula1828-1915:63)
gad. sciché mar. sciché Badia scichè grd. sciché fod. sciché LD sciché
v.tr. Ⓜ scica
rendere bello o più bello aggiungendo uno o più elementi decorativi (grd. L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002) Ⓘ ornare Ⓓ schmücken
agg. Ⓜ scichés, scicheda, scichedes
dotato d’intelletto e d’intelligenza, che ha facoltà e capacità d’intendere (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, fod. Pe 1973; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ intelligente Ⓓ intelligent ◇ a) a l’aldí gnon cun domandes furbes y scicades, y a vigni domanda dé respostes intendores fora dl solit a l’aldì gnang cung dimandes furbes e siccades, e a vigne dimanda dè respostes intendores fora d’l solito DeclaraJM, SantaGenofefa1878:2 (Badia); b) Chël, che scolta sö mia parora é n om sciché, che fabrichëia la ciasa sön n crëp. Chel, chè scolta sou mia parora è ‘ng ŏm sicchè, ch’fabbricheia la ciaſa sounung crepp. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:41 (Badia)
sciché su (grd. L 1933; F 2002; DLS 2002) Ⓘ ornare Ⓓ dekorieren, schmücken ◇ a) I uemes tole chitli, / La breies la fenans! / Scichëde su chi pitli, / Scichëve, vo mutans! I uemes tole kitli, / La brejes la fenans! / Shikëde su ki pitli, / Shikëve, vo mutans! PlonerM, CuraziansBula1828-1915:63 (grd.) ◆ se sciché (grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002) Ⓘ adornarsi Ⓓ sich schmücken ◇ a) Lasce pro, che t’es na rica / Drët superbia che se scica Làsse prò, che t’ es na ricca / Drêt superba che sê schica PlonerM, VedlMut1828-1997:351 (grd.).

sciché (gad., mar., grd., fod., LD) ↦ sciché.

scichè (Badia) ↦ sciché.

scielta (fod.) ↦ scelta.

sciessa Ⓔ dtir. schiεssεr (EWD 6, 320) 6 1813 shiesses pl. (PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62)
grd. sciessa
s.f. Ⓜ sciesses
pallina d’avorio di vetro o di terracotta con cui si gioca (grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002) Ⓘ biglia Ⓓ Murmel ◇ a) L pitl bon bambin / Ne n’ova n catrin / A se cumpré doi biesces / O almancul cater sciesses. L pitl bon bambin / Ne n’ova n katrin / A se kumprè doi bieshes / O al mankul kater shiesses. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.).

sciessa (grd.) ↦ sciessa.

scigolar (bra.) ↦ sciolé.

scigolèr (fas., caz.) ↦ sciolé.

scilafé Ⓔ comp. di sci ‹ SĪC + la ‹ ILLA + ‹ FIDĒS (Q/K/F 1988:321) 6 1852 Sì la fè! (ZardiniB, Rudiferia1852:1)
amp. scilafé
interiez.
formula di giuramento positivo (amp. Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988) Ⓘ certamente Ⓓ gewiss, sicher ◇ a) Ah! mangare fosson boi / De fei senpre chel ch’El disc! / Scilafé! ve ‘l digo, fioi, / Śisson dute in paradis. Ah! mangare fosson boi / De fei sempre chel ch’El disc’! / Sì la fè! vel dìgo, fioi, / Zisson dute in Paradis. ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.).

scilafé (amp.) ↦ scilafé.

Scimeon 6 1878 Simeone (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:116)
gad. Scimeun Badia Scimeun
antrop.
(gad.) Ⓘ Simeone Ⓓ Simeon ◇ a) Le düca n vecio venerabl, s’ l’abracia dl döt scomöt, sciöche zacan Scimeun tl tëmpl ‘L duca ‘ng veccio venerabile, s’ l’abbraccea d’l dutt