Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/878

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


savei
843


‘ntorn n pikol ǧiro i ha fat, / No da savek, mo da mat, / Kon una tal paùra semper, / Ke i ha čapà te l venter. BrunelG, MusciatSalin1845:9 (bra.); b) Digo anch’ io, che ‘l à da sbate / (Pardonamera Signor!) / ‘L à da fei con savie e mate, / Se ‘l vó fei da bon Pastor. Digo anch’ jò, che l’ha da sbate / (Pardonamera Signor!) / L’ha da fei con savie e mate, / Se ‘l vo’ fei da bon Pastor. ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.).

save (LD) ↦ save.

savech (bra.) ↦ save.

savei Ⓔ *SAPĒRE ‹ SAPĔRE (EWD 6, 54) 6 1631 savassa 6 cong. imperf. (Proclama1631-1991:157)
gad. savëi mar. sëi Badia savëi grd. savëi fas. saer caz. saer bra. saer moe. saer fod. savei col. savei amp. saé LD savei MdR savëi
v.tr. Ⓜ sà, savon, sapù
1 avere a disposizione certe cognizioni, acquisite attraverso lo studio, l’apprendimento o la memorizzazione (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ sapere Ⓓ wissen, können ◇ a) t’es moro, e slocé, ma t’as talent / te sas velch, e t’as virtù tes moro, e slochie, ma tas talent / te sas velch, e tas virtu PezzeiJF, TTolpei1805-2010:191 (fod.); b) Ie é ulù mustré, / Chi che son y ce che sé Ie e ulù mustrè, / Ki ke son i ceke se PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); c) Per latin? Latin ne sài pa mefo iö Per latiǹ? Latiǹ ne sai pa meffo jeu DeRüM, BunDéBerbaTone1833-1995:259 (MdR); d) A no saer Sepon / Ne scriver ne lejer per fascian / Ben che l sapie per talian / Cogn esser ampò n gran zucon. A no saer Sepon / Ne scriver ne leser per Fassang / Bench’ el sapie per Talian / Con esser ampò un gran zucon. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:264 (bra.); e) Idî su, che döt sá, l’á en vista Iddì su, ch’dutt sa, l’ha in vista DeclaraJM, MëssaGrossrubatscher1865:1 (Badia); f) L savëi velch ie bona cossa, donca mpera cun ueia, / Y tu giateres roba, stima y unëur a marueia. ‘L savëi vëlch jè bòna còssa, donca ’mpèra con uöja, / Y tu giaterés ròba, stima y unour a maruöja. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); g) Ió no sei, ma daparduto / Par saé, beśen studià Io no sei, ma daperduto / Par saè, besèn studià Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:18 (amp.); h) La usc ie bën unida dala bocia de na puera fëna, ma Die l à fat nsci ch’é messù svaië adaut y te cherdé per inuem zënza savëi velch de te. la̤ už íe ba̤ŋ unída̤ da̤ la̤ bótxa̤ dę na̤ púera̤ fá̤ŋa̤, ma̤ díe l a fat ŋši k’ ę męsú žva̤iá̤ a̤dáut i tę kę̆rdę́ pę̆r inúem tsá̤ntsa̤ sa̤vái vęlk dę tę. RifesserJB, Tëune1879:108 (grd.)
2 avere a disposizione come informazione, essere a conoscenza di qualcosa (gad. P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. DLS 2002, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ sapere Ⓓ kennen, wissen ◇ a) No mé nëus - dut Urtijëi! / Ve spitova ert - chël sei. / Pitl y grant, uniun l sà, / Che sëis n uem dlonch stimà. No me nëus - dut Urtiʃhëi! / Ve spitova ert - kël sei. / Pitl i grant, uniun el sa, / Ke sëis n uem dlonk stimà. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:56 (grd.); b) Iö n’ó dì nia por zacotanć de rainesc plü o manco, pö ch’iö sape che t’i impieghes bëin. Jeu n’ó dì nìa por zacotantg de rëineŝ plü o manco, peu ch’jeu sappe che t’i impieghes bëiǹ. DeRüM, Grosc1833-1995:287 (MdR); c) Tö sas che töa oma nea / é dagnora amarada Tö sass chö tōa oma nea / E dagnora amarada AgreiterT, ConLizonza1838-1967:132 (mar.); d) Vedé ben, che se ra pó / anche lieśe inze na jejia, / duto chel, ch’éi betù śo, / śà ‘l savé un par ciameśa. Vedé ben, che se ra po / anche lieze inz̄e na gegia, / duto chel, ch’ei betù zò, / za ‘l savé un par ciameza. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:117 (amp.); e) Salamon da la scritura sà pa Idie che che i se dura / gé per me lascia stèr, che gé la inchèghe al maridèr. Salamon dalla scritura zapo iDio cheche i ze dura / gie per me lassa stè, che gliel’ incheghe al Maridè. ZacchiaGB, GardeneraB1858*-1995:171 (caz.); f) Y le pere verc che fô Iocl dl Vedl / - sán bele - na te ota ne stlujô pa n edl. Y l’pere verc che foa Iocl dl Vedl - / san bele - na te’ ôta ne stlojoa pa n ödl. PescostaC, Orco- Iocl1858-1994:234 (Badia); g) Chel pere cos sciampa e sauta jun cort col piet te un temon che crese segur che l’abie cognù morir. Ió volee saer perché dut chest e é domanà. Cöl porö côs schampô ö sautô schun cort col piet tö un temon chö cresö segur chö labiö cognu morir. Io volöö saör perchö dut cöst ö ö domanà. ZacchiaGB, ZecheVita1858*:2 (bra.); h) Co là inze i à sapù / Che i aea fato sta roba: / El giudizio aé pardù! Co lá inze i á sapù / Che i avea fatto sta roba: / El giudizio avé pardù! Anonim, Monumento1873:3 (amp.); i) che giö (el Segnoredio lo sà) se demò podesse farlo, cotant volentiera che te la zederìa a ti che giö (el Zegnoredio lo za) ze de mo podezze farlo, cotant volentiera che te la zederìa a ti SommavillaA, DecameronIXMOE1875:639 (moe.); j) perché con l’emparar da te ió posse comportar pazientementer la mia, la cala, Dio sà, se ió l podesse far, bolintiera te la donasse perché co̬ll’ imparar da te iò̬ posse co̬mportar pazientementer la mia, la cala, Dio sa, se iò̬ ‘l po̱dössę far, vo̬lentięra tęla do̬nasse RifesserJB, DecameronIXBRA1875:649 (bra.); k) Nos savun sëgn cun ci trica, / Ch’ëi pulî nüsc spiric groi Nos savung sengn’ cung ci tricca, / Ch’ei pulì nousc’ spir’ti groi DeclaraJM, MaringSopplà1878:2 (Badia); l) Caos, mia uma, sc’ esson salpü döt chësc Caŏs, mia uma, s’essung saipù dutt chesc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:101 (Badia)
3 conoscere per aver visto, provato, esperimentato (gad., grd., fas., fod., amp.) Ⓘ sapere Ⓓ wissen ◇ a) Oh spo a te, mia bona so, / Te diji iu cösc tant: / Confida ince en Dio, / Chël saste bën denant! O spo a tö mia bona Só! / Tö dischi ju cōsch tangt / Confida intgiö ‘ng Dio / Chel sastö böng dönangt! AgreiterT, ConLizonza1838-1967:132 (mar.); c) l’à dit: Ve pree jìvene senó canche vegn al drach al ve maza. Ma chest, desche che saon, no l’aea paura da nesciugn e l’é restà. la ditt. Vö pröö schivene senò chan chö veng al drach al vö mazza. Mo chöst döschö, chö saong, nol aöa paurô da nösuin ö lö restà. ZacchiaGB, Filamuscia1858*:9 (bra.); b) Saon ben, che a duto Anpezo / Se ‘l pioan no fosse stà, / Ra i śirae mal da un pezo, / Beśen dì ra verità. Savon ben, che a duto Ampezzo / Se ‘l Piovan no fosse stà, / Ra i zirave mal da un pezzo, / Besen dì ra verità. ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); c) Te me credes no ‘l é vero? / un baujon non son mai stà: / te sas ben che son sinziero / che no son bon de t’inbroià…! Te me credes no le vero? / un baugion non son mai sta: / te sas ben che son sinziero / che no son bon de t’ inbroià…! DegasperF, ARaMeNoiza1860*-1975:109 (amp.); d) Che la sibe plu jëuna che vo, chël sé ie dessegur Che la sibbe plu s̄ouna che vo, chëll sè jö desegur VianUA, JanTone1864:199 (grd.); e) A Lienz no n é palazi ne gran signori, che se sà, ma gnanca gran povertà. A Lienz non è palázzi nè gran signori, che se sa, ma neanca gran povertà. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.)
4 in forma negativa, esprime esitazione, dubbio, incertezza (gad. DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. DLS 2002, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ sapere Ⓓ wissen ◇ a) Dëssi dì? - L dije: ne sé. / Pudëis bën zënza ve l pensé, / L ie saurì da ndeviné. Dëssi di? - L diʃhe: ne se. / Pudeis bën zënza vel pensè, / L’ie sauri da ndevinè. PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:59 (grd.); b)