Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/773

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


plié
738


Gesú se pliava schu, e schrivava col deit schu báss. HallerJTh, MadalenaFOD1832:160 (fod.).

plié (gad., mar., LD) ↦ plié.

plié (fod.) ↦ plief.

plië (grd.) ↦ plié.

plié † (Badia, fod.) ↦ plié.

plief Ⓔ PLĒBS (EWD 5, 318) 6 1856 pieif (BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:246)
gad. pli † grd. plief † fas. pieif bra. pief moe. pief fod. plié amp. pieve LD plief
s.f. Ⓜ plieves
chiesa parrocchiale dalla quale dipendevano altre chiese e filiali (gad. Ma 1950; DLS 2002, grd. Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. T 1934; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ pieve, parrocchia Ⓓ Pfarrkirche ◇ a) Fajege pur festa al paster nef! / Mo pensà mo che che l’à dit! / Tegnìlo a ment, fajé polit, / fossade bogn; e jì a la pieif. Faxee pur festa al paster nef! / Mo penssà mo che che l’ha dit! / Tegnilo a ment, faxè polit, / Fossade bogn; e xi alla pief. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:246 (bra.).

plief (LD) ↦ plief.

plief † (grd.) ↦ plief.

plö (Badia) ↦ plu.

ploan (gad., mar.) ↦ plovan.

plöëi (mar.) ↦ plovei.

ploia (fod.) ↦ pluevia.

plöia (gad., mar., Badia, MdR) ↦ pluevia.

plom Ⓔ PLUMBUM (EWD 5, 323) 6 1819 plom (PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195)
gad. plom mar. plom Badia plom grd. plom fas. pion bra. piomb moe. pionp fod. plom col. piombo amp. piombo LD plom
s.m. sg.
elemento chimico (simbolo pb) dal colore bluastro lucente, che posto a contatto con l’aria si ossida e assume un colore grigio, divenendo resistente a qualunque altro agente atmosferico (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ piombo Ⓓ Blei ◇ a) O mi bun pice Pitschaider / sce tö vas col Ijodoro / vëgneste pa n püre laider, / Porcí che plom ne n’é or. O mie bung pitsche Pitschaider / Schë tö vas’ coll’ Isodoro. / Vängnäste pa un püre Laider, / Portgicché plom nö n’é oro. PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195 (Badia); b) De ra ciadeneles no vardon / Che res porta par mostron / Ma veramente ‘l é ben algo / Tanto piombo a pendoron. De ra ciadeneles no’ vardon / Che res porta par mostron / Ma veramente l’è ben algo / Tanto piombo a pendoron. Anonim, TosesCortina1873-1938:30 (amp.).

plom (gad., mar., Badia, grd., fod., LD) ↦ plom.

plöma (gad., mar.) ↦ pluma.

plomac (gad., mar.) ↦ plumac.

plötosc (Badia) ↦ plutost.

plovan Ⓔ PLĒBĀNUS (EWD 5, 318) 6 1828 pluan (PlonerM, CuraziansBula1828-1915:64)
gad. ploan mar. ploan Badia plovan grd. pluan fas. piovan bra. piovan fod. pleván col. piovan amp. pioan LD plovan
s.m. Ⓜ plovans
sacerdote che regge una pieve (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ pievano, parroco Ⓓ Pfarrer ◇ a) Vo sëis mo jëunn y sann, / Per nëus fossel n dann. / Sarëis bën mo zacan / Mpo giut assé pluan. Vo sëis mo ſhëun i sann, / Per nëus fossel n dann. / Sarëis bën mo zakan / Mpo giut assè pluan. PlonerM, CuraziansBula1828-1915:64 (grd.); b) Perauter l pleván / E de Menëcol Ján / Cánche se ciánta e craia / Se i sent segur nfin / Via n fonz de Davedin Perauter el Plevaŋ / E de Menaccol Ǵéan / Quaŋ che se çhianta e craja / Se i sent segur infiŋ / Via in fonz de Davediŋ PescostaC, OrghenPlie1843-2013:428 (fod.); c) Co se trata del pioan, / Ben, o mal, na fre de moto / Fejo anch’ ió par anpezan. Co se trata del Piovan, / Ben, o mal, ‘na fre’ de moto / Fego anch’ jò par ampezzan. ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); d) Noi aon abù vescovi, canones, / Capitanes, gregn piovegn, / Curac, e frati, e capelegn Noi ong bù vescovi, canones, / Capetanes, greng piovegn, / Curatg, e frati, e cappellegn BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:254 (bra.); e) Se i no śia co ra dures / el pioan no n’aesson / ma, varda se i é fegures, / i à fin scrito a Parsenon. Se i no sìva co ra dures / el Piovan no n’aveson / ma, varda se i é fegures, / i à fin scrìto a Parsenon. DegasperF, CodaBadiote1860-2013:472 (amp.).

plovan (Badia, LD) ↦ plovan.

plovei Ⓔ PLŎVĒRE (invece di PLŬĔRE) (EWD 5, 325) 6 1763 ploei ‘pluo’ (Bartolomei1763-1976:92)
gad. plovëi mar. plöëi Badia plovëi grd. pluëi, pluvëi fod. plovei LD plovei MdR plovëi
v.intr. Ⓜ pluev, plovù
cadere, venire giù, detto della pioggia (gad. B 1763; A 1879; G 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fod. A 1879; G 1923; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ piovere Ⓓ regnen ◇ a) Aspetede mo, iö crëie, ch’ël plöie. / Scé, ël plöi n püch. / Iö ves ó dè na ombrela. Aspettéde mò, jeu crëÿe, ch’ël pleuje. / Ŝé, ël pleuj ‘ǹ püc. / Jeu ves ó dè ‘na ombrella. DeRüM, TëmpIöVade1833-1995:240 (MdR); b) Al menâ n’aria dala doman frëida y taiënta, ala fin ál ciamó metü man a plovëi y novëi dër dassënn. El m’nā ‘ngn’ aria dalla dumang freida e taianta, alla fing āle ciamò m’tù mang a plouei e nevei der da senn. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:32 (Badia); c) Ciara, coche les rames vërdes dla brüscia stá incër la coa por i fá amabla ambria da sorëdl, y la defënn dal mol, canch’al plöi. Ciara, cocche les rames verdes d’la bruscea sta incear la cō pur i fa amabile ambria da sored’l, e la defenn dal mōl, cang ch’el ploui. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:50 (Badia); d) L à pluët aricëul, y l bon uem se à blandà tres ite I a pluá̤t a̤ritšóul, i l boŋ úem s’ a bla̤ndá tręz ítę. RifesserJB, Plueia1879:107 (grd.); e) Canche l ulova inò jì a cësa, iel unì n gran vënt, y l à scumencià a pluvëi, a tarluië y a tauné. kaŋ k RifesserJB, Tëune1879:108 (grd.)
plueve.

plovei (fod., LD) ↦ plovei.

plovëi (gad., Badia, MdR) ↦ plovei.

plu Ⓔ PLŪS (EWD 5, 321) 6 1631 plù (Proclama1631-1991:157)
gad. plü mar. plü Badia plö, plü grd. plu fas. più caz. più bra. più moe. più fod. plu col. pì amp. pì LD plu MdR plü
avv.
1 comparativo dell’avv. molto, significa ‘in maggior quantità, in maggior misura’, contrapponendosi direttamente a meno (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ più Ⓓ mehr ◇ a) Bon viac segnor. Ma vegnide pa amò; ve n enji-