Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/744

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


percie
709


cà / parché el "Saio" sti galiote / no i l vorea Piovan ca. I nos prèves, ma i badiote / dute i mode i à zercà / parché el "Saio" ’sti gagliotte / no il voréa Piovan cà. DegasperF, CodaBadiote1860-2013:471 (amp.); g) chest saroe perder la fadìa per nia, perché l’era n Re scì debol e fiach e g’ emportava scì pöch de l’onor chest zaroe perder la fadìa per nìa, perchè l’era ‘n Re sì debol e fiach e gen portava si pöch dell’ onor SommavillaA, DecameronIXMOE1875:639 (moe.); h) ma per sodisfazion de chëla te preie, che ti te me nsegne come ti te sofre chële, che sente se fesc a ti, perché col mparé da ti, mi posse comporté con pazienza la mia ma per soddisfazion de calla te preje, che ti te me insegne co me ti te soffre calle, che sente se feš a te, perchè coll’ imparè da te, mi posse comporte con pazienza la mia PescostaC, DecameronIXFOD1875:655 (fod.) ☝ percie.

perché (Badia, fas., caz., bra., fod., amp.) ↦ perché.

percheche Ⓔ comp. di perché + che 6 1832 perché che (HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146)
fas. percheche caz. parcheche
congiunz.
con valore causale equivale a ‘perché’, ma vuole mettere in rilievo più una conseguenza che una causa vera e propria (fas. Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013) Ⓘ poiché, perché Ⓓ da, weil ◇ a) E chest ge à dit, l’é vegnù to fra, e to père à mazà n vedel engrassà, percheche l l’à ciapà san de retorn. E chest j’a dit, l’é vegnú to frà, e to pére a mazzá un vedél ingrassá, perché che ‘l l’a tgjapá san de retorn. HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146 (caz.) ☝ percieche.

percheche (fas.) ↦ percheche.

perchel Ⓔ comp. di per + chel 6 1832 porch’ al (HallerJTh, FigliolProdigoBAD1832:141)
gad. porchël mar. porchël Badia purchël grd. perchël fas. per chel bra. per chel fod. perchël col. perchel amp. parchel LD perchel MdR perchël, porchël
avv.
1 per questo fatto, per questo o per tale motivo (gad. P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. DILF 2013, fod. P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ perciò Ⓓ deswegen, darum, deshalb ◇ a) perchël déssen bëin impò pensè a la mort. Ne savëise pa che sant Paul dij ch’an dess vire con timore e tremore! per quël dessǹ bëiǹ impò pensè a la mort. Ne savëise pa che sant Paul diŝ ch’an dess vire coǹ timore e tremore! DeRüM, OmVedl1833-1995:277 (MdR); b) T’âs denant madër ligrëza / Con vicí, sanc y spaternöres; / Al ne t’á porchël mai fat tristëza, / Y al ne t’an röará, canche te möres. T’ aas dönant ma der ligrezza / Con vitschi, sangt i spaternōres; / Al nö ta porchel mai fat tristezza, / I al nö tang röarà, chanche tö mōres. AgreiterT, SënJan1838*-2013:246 (mar.); c) Ma zachèi ge l’à dit e per chel l’aea tanta furia contro chel che aea scomenzà. Ma zachei gö la dit, ö per chöl l’aöa tanta furia contro chöl chö aöa scomenzà. ZacchiaGB, ZecheVita1858*:2 (bra.)
2 quanto a ciò (MdR) Ⓘ se è per questo Ⓓ was das betrifft ◇ a) Ne foss pa chëst n bel pice pêr? Ël é n polit e bel jonn, e vos… Ël ne me desplej porchël nia, mo porćì che toca le maridé… Ne foss pa quëst uǹ bel picće pär? Ël é ‘ǹ polit e bel ĵon, e vos… Ël ne me despläŝ por quël nìa, mò porçhi che tocca le maridé… DeRüM, MaridéPüchTëmp1833-1995:239 (MdR); b) Iö à porchël bëin inće iö da fà, e da festedié assà, mo iö ne me la tole pa tant ćialda iö J’ha porquël bëiǹ inçh’ jeu da fà, e da festedié assà, mó jeu ne me la tòle pa tant çhialda jeu DeRüM, BunDéJanDomëne1833-1995:242 (MdR)
perchel che (gad.) Ⓘ perché, poiché Ⓓ weil, da ◇ a) To fre é gnü, y to pere á mazé n videl gras, porchël ch’al l’á ciafé intun. To fré é gnü, e to père ha mazze ‘n videll gras, porch’ al ch’al l’ha tschafe intung. HallerJTh, FigliolProdigoBAD1832:141 (Badia).

perchel (col., LD) ↦ perchel.

perchël (grd., fod., MdR) ↦ perchel.

perćì (MdR) ↦ percie.

percì † (fod.) ↦ percié.

perćì che (MdR) ↦ percieche.

percie Ⓔ PER QUID? (EWD 5, 434) 6 1763 pourcì ‘cur’ (Bartolomei1763-1976:93)
gad. porcí mar. porcí Badia purcí grd. percie fod. percié, percì † col. parcé amp. parcé LD percie MdR perćì, porćì
avv.
in proposizioni interrogative, richiede una risposta in fatto di causa o di fine (gad. B 1763; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Mj 1929; C 1986, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ perché Ⓓ warum, weshalb ◇ a) Sce mei la dij per finta: no! / Ne muesses tu prëst zeder, / Damanda po: percie pa no? She mei la dish per finta: no! / Ne muesses tu prëst zeder, / Damanda po: percie pa no? PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:58 (grd.); b) Mia so à scomencè a imparè do da me e rajona mì che iö. Chëst é pa vëi; mo savëise vos inće porćì? Mia só ha scomenćè a imparè dò da mè e raĝiona mì che jeu. Quëst é pa vëi; mó savëis[e] vos inçhié porçhì? DeRüM, ImparèLinguaTaliana1833-1995:231 (MdR); c) Iö m’en pò dërt mal de ne podëi azetè vosta generosa invitaziun. Mo perćì pa no? Jeu m’eǹ pò dërt mal de ne podëi accettè vosta generosa invitaziuǹ. Mó perçhì pa nò? DeRüM, SëiseMiAmisc1833-1995:254 (MdR); d) Dandadöt damani os, / Os dui nüc o os dui Jans, / Porcí nes ëise os mai nos / Cherdé atló os dui compagns? Dang da dōtt damani oss, / Os dui Nütsch o os dui Schangs / Portgi nös öisö os mai nos / Chördö atló os dui Compagns? AgreiterT, ConLizonza1838-1967:130 (mar.); e) Percie stajëis tlo a fé nia? dij l patron a chisc. Pertgë stas̄ëis̄ tlò a fè nia? diŝ ‘l patroŋ a chiŝ. VianUA, LaurancVinia1864:194 (grd.) ☟ per-

ché
congiunz.
può essere causale oppure finale (gad., grd., fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp., MdR) Ⓘ perché, poiché Ⓓ denn, weil ◇ a) Tost pulënta, tost na jufa; / Percie n puere zumpradëur / Ne po maië do l miëur. Tost pulënta, tost na ſhufa; / Percie n puere zumpradëur / Ne po majë do l miëur. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); b) Cun te bin i dër contënt, / obschon du hast n ri talënt. / So bist du doch erst eminënta / Porcí tö ês recht diligënta. Con te bin i där contänt, / Obschon du hast un rie talänt. / So bist du doch erst eminente / Portgì tö ees recht diligente. PezzeiJF, MHitthaler1819-2010:198 (Badia); c) Porćì a chësta fosa ne feji ater che promovè la fortüna de sü mütuns Porçhi a quësta fòsa ne feŝi atr che promovè la fortüna de sü müttuǹs DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:268 (MdR); d) e spo jì a tò n vedel, che siebe gras, mazelo, percié nos volon fè ncuoi n gran past; percié nos on ciapé chëst tosat liegher e sann e spo ji a to ‘n vedel, che siebe grass, mazzello, perciè nos volong fè ‘ncuoi ‘n grang past; perciè nos òng ciapè cast tosat liegher e san DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.); e) Chël orghen ci n rumour! / Percì l à cane grane / E lerge de doi spane Cal orghen çh’ en remou! / Perçhi l’ha canne grane / E lergie de doi spanne PescostaC, OrghenPlie1843-2013:428 (fod.); f) De dí breviare ál zedü / Porcí insciö á le vësco orü Dë di breviario Al cedü / Purgì insö ha ël Vasco orü PescostaC, SonëtCoratBadia1852:2 (Badia); g) ma brae pares, i dajé benon / a ra vosc fies na bela educazion!… / parcé