Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/724

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


past
689


logo1870*-2013:432 (col.); c) Por ascogne les leghermes, che cuntra orenté i bagnâ i edli, sbalzel söl ciaval, y raita asvelt a ce dla trupa, ch’i vá do cun n romú sciöche le tonn a passé le punt da balza Pur ascogne les legrimes, che cuntra orentè i bagnà i oudli, sbalzel soul ciaval, e reita svelto a ciè d’la truppa, ch’i va do cunung rumù sceoucche ‘l ton a passè ‘l punt da balza DeclaraJM, SantaGenofefa1878:9 (Badia)
3 riferito a un luogo, lasciare indietro, superare (gad., grd. F 2002, fod. Ms 2005) Ⓘ passare Ⓓ vorbeigehen an ◇ a) Y os, püri vedli, che jëis col bachët, os dal me sëch, passede Col Maladët, / sa Morin Rot da Calfosch a bëre ega, / y che fosses jön funz de Marou o a Longega! Y os, püri vedli, che jîs col bachët, / os dal mè sëch, passed’ Côl Maladët, / sa Morin Rot da Calfosch a bëir’ ega, / y che fosses jö in funz de Marô o a Longega! PescostaC, BonesEghes1858-1994:229 (Badia)
4 passare da parte a parte, specialmente con un’arma da punta (gad.) Ⓘ trafiggere Ⓓ durchbohren ◇ a) spo i ái passé cun ciodi, che somëia les spines, che te conësces, mo plü stersc, les mans sacres y i pîsc y l’á imbruncé cui brac aspaná söla crusc spo i ai passè cung ciodi, che someia les spines, ch’t’ conesces, mo plou stersc’, les mangs sacres e i pisc’ e l’à imbrunciè cui bracc’ a spanà soulla crusc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:74 (Badia)
5 fig. superare una prova, un test (grd. F 2002, fas. DILF 2013) Ⓘ passare fig.Ⓓ bestehen ◇ a) Po n es mo una da passé, / Te muesses mo la damandé / A seniëur Cristl - cëla vé! Po n’es mo una da passè, / Te muesses mo la damandè / A seniëur Kristl - ciëla ve! PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:59 (grd.)
p.p. come agg. Ⓜ passés, passeda, passedes
che è trascorso nel tempo, anteriore rispetto al momento attuale, al presente (gad. V/P 1998, grd. F 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pz 1989; Ms 2005, MdR) Ⓘ passato, scorso Ⓓ vorbei, vergangen ◇ a) Desëin plöiel e ne fej plü tant frëit; mo chësta nöt passada àl dlacè e nevü. Desëiǹ pleujl e ne feŝ plü tant frëid; mó questa neut passada hal dlaćiè e nevü. DeRüM, CiTëmp1833-1995:249 (MdR)
s.m. sg.
azione del passare per un luogo, attraversandolo o sostandovi (gad.) Ⓘ passaggio Ⓓ Vorbeigehen ◇ a) Al passé chëra schira compagnativa pormez la fola n êl che scraiâ Al passè chella schira compagnativa pur mezz la folla n’ēle ch’scraiā DeclaraJM, SantaGenofefa1878:106 (Badia)
ala i é passeda (gad.) Ⓘ gli è passata Ⓓ es ist ihm vergangen ◇ a) Y spo ch’al â lit chëra burta scritöra, / bëgn i éra passada de fá vera indertöra. Y spo ch’al áa lit chëla burta scritüra, / bëgn i éla passada d’fá vera ‘ndertüra. PescostaC, BracunCoz1853-1994:227 (Badia) ◆ lascé pas-

sé ite (gad.) Ⓘ lasciare penetrare Ⓓ hindurchlassen, hereinlassen ◇ a) Les rames de peció curî la porta desco na cutra vërda, lasciâ ma passé ite n pü’ de lominus Les rames d’p’cceò curì la porta desco na cutra verda, lasceā ma passè ite ‘ng pu de luminùs DeclaraJM, SantaGenofefa1878:36 (Badia) ◆ passé via 1 (gad. DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ oltrepassare, superare, sorpassare, attraversare Ⓓ vorübergehen, vorbeigehen, überholen ◇ a) Canch’ëi s’à ancuntà passovi dlongia n tublà via, ulache l fova truep y gran lavac. Càŋch’ ëi s’ hà incuntà pssòvi dlongia uŋ tublà via, ulà che ‘l fòa truep y gràŋ lavàĉ. VianUA, DoiUemes1864:198 (grd.); b) La tor destinada por i malfaturs y por chësc nominada "Tor di condaná", ê spaventosa a odëi, y Genofefa ne la passâ mai ia zënza sgric La torr destinada pur i malfattori, e purchesc’ nominada Torr di condannà, ē spaventoſa a udei, e Genofefa nela passā mai ìa zenza sgricc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:13 (Badia) 2 (gad.) Ⓘ trascorrere Ⓓ verbringen ◇ a) en chëstes ores dla sëra éra pro sües compagnes te na stüa cialda a firé, o dlungia füch a passé ia le tëmp in chestes ores d’la sera ělla pro suus compagnes tena stua cialda a firè, o d’lungia fuc a passè ia ‘l temp DeclaraJM, SantaGenofefa1878:60 (Badia).

passé (gad., mar., grd., fod., LD, MdR) ↦ passé.

passè (Badia) ↦ passé.

passèr (fas., caz.) ↦ passé.

past Ⓔ PASTUS (EWD 5, 196) 6 1832 past (HallerJTh, FigliolProdigoGRD1832:143)
gad. past mar. past Badia past grd. past, bast fas. bèst caz. bèst bra. bast moe. bast fod. past amp. pasto LD past MdR past
s.m. Ⓜ pasć
1 ciascuna delle consumazioni di alimenti che si succedono a intervalli più o meno regolari in corrispondenza di esigenze fisiologiche o dietetiche (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ pasto Ⓓ Mahlzeit ◇ a) Co ‘l é pasto, par mesora / chel scritorio par na zela; / no se sente a stà defora, / ch’el cuciaro e ra forzela. Co l’e pasto, par mèz’ ora / chel scritòrio par na z̄èla; / no se sènte a sta defòra, / ch’el cuciaro e ra forz̄èla. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:113 (amp.); b) Asvelt é le grof jö por les scalinades por azeté i ciavaliers y i mené tl salun dl recevimënt; intan che la contëssa döt spordüda salta te ciasadafüch a i arjigné le past Svelto è ‘l grof jou pur les scalinades pur azzettè i cavalieri e i menè t’ l sallung d’l receviment; intang che la contessa dutt spurduda salta te ciaſa da fuc a i arjignè ‘l past DeclaraJM, SantaGenofefa1878:7 (Badia)
2 lauto pranzo con molti convitati, di solito per festeggiare un avvenimento (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, grd. A 1879; G 1923; L 1933, fas. A 1879, fod. A 1879, amp. A 1879; C 1986, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ banchetto Ⓓ Festessen ◇ a) Ve, ie te serve tan d’ani, y mei fat velch contra ti cumand, y tu ne m’es mei dat n bëch per maië n past cun mi amisc. Ve, je te serve tang d’agn, y mei fat velc contra ti cumand, y tu ne m’és mei dat un böc per majé un past cung mi amiches. HallerJTh, FigliolProdigoGRD1832:143 (grd.); b) Ma fè n past e ester de bona voia l eva debujen; percieche chëst to fradel eva mort e mpo tourné vif Ma fé ‘ng past e ester de bonna voja l’eva de buséng; pertgiéche cast tó fradel èva mort e ’mpó tourne viv HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:153 (fod.); c) N ater pice müt ê jü na ota a na noza. Apëna ch’an s’ â sentè pro le past, mët chëst müt man de mangé tüt a rota de col ‘Ǹ atr picće mütt ê ĝiü ‘na óta a ‘na nozza. Apëna ch’aǹ s’ â sentè prò le past, mëtt quest mütt maǹ de mangé tüt a rotta de còl DeRüM, MütPastNoza1833-1995:279 (MdR); d) jì a tor n vedel engrassà e mazal, che anché volon fèr n bèst, perché se à troà chest fi amò vif e san gì a tor ung vedél ingrassà e mazzàl, che inché volòng fèr ung best, perché se ha troà chest fì amò vif e sang SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:246 (caz.); e) condujede ca n bel videl gras, sbocarile, che orun fá n past, porcí [che] chësc mi fi é inciamó vi y intun condusède cà ‘n bel vidèl gras, sboccarìlle, ch’orùng fà ung past, porchci casc (chest) mi fì è inciamò vì e in tung FlatscherGV, FiProdigoBAD1841-1986:249 (Badia); f) jide a tò n vadel gras, y mazële, jache ulon fé ncuei n bast, y sté de bona ueia gide a tò ‘n vadèl gras, i mazzele, jacché ulong fè ancuèi ‘n bast, i sté de bona ueje