Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/708

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


p


p Ⓔ POS(T) (EWD 5, 330) 6 1807 pa (PlonerM, Erzählung4GRD1807:47)
gad. pa mar. pa Badia pa grd. pa, ’a fas. pa caz. pa bra. pa, po moe. po fod. pa col. po MdR pa
1 particella grammaticalizzata in vari livelli per la domanda (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, MdR) Ⓓ denn ◇ a) Co t’es’a pudù namuré te na tel persona? Co t’espa pœdù inamurè t’una tel persona? PlonerM, Erzählung4GRD1807:47 (grd.); b) Dijëis’ a de sci? / Ie crëie bën de no. Diſhëise pa de shi? / Je krëje bën de no. PlonerM, CuraziansBula1828-1915:64 (grd.); c) Olá é pa chi, che t’á acusé? Ne t’á pa condané degügn? Olà é pa chi, che t’ ha accusé? Ne t’ ha pa condanne degügn? HallerJTh, MadalenaBAD1832:154 (Badia); d) olà éi pa, chi che te à acusà? ollá ei pó, chi che te a accusá? HallerJTh, MadalenaCAZ1832:157 (caz.); e) Che dess pa ester so spojo? Ché dess pa estr sò spoŝo? DeRüM, NozaSignuraSo1833-1995:238 (MdR); f) Dì mut tan d’elemënc iel pa? Doi, respuend l mut bel franch. Dì mut tan d’elemënc iel pa? Doi, respuend l mut bel franch. VianUA, MaesterSculé1864:196 (grd.)
2 denota una successione ideale, assumendo così l’aspetto di un avverbio di modo; può avere un valore leggermente avversativo (gad., grd., fas., fod., MdR) Ⓘ poi Ⓓ dann ◇ a) Jide, portai ca duc; ió stae pa endana apede chest segnor. Schide: portai ca dutg: io stae pà indana appede chest segnor. GiulianiGB, Gespräch1812-2014:57 (bra.); b) Sté pa bën inò pra te, / É n iede ulù purvé, / Sce te ies bon da me giapé. Ste pa bën inò pra te, / E n jëde ulù pruvè, / She t’ ies bon da me giapè. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); c) N ater ann, mësseste pa dí sö la dotrina amënt. Un’ ater ân, mästepa dì sö la dottrina a mënt. PezzeiJF, MCamploj1819-2010:197 (Badia); d) Ne ve feje plu menines: / ve sautësse gën tla tlines!! / Sibe vedl oder jëunn, / ve mazëssa pa pu l tëune!! Ne ve fese plu Menines: / ve sautesse gieng tla tlines!! / Sibe vödl oder scheun, / ve mazzes pa pu el Toun!! PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:142 (grd.); e) no son pa plu degno de ester nominé vost fi no song pa plú degno de ester nominé vost fí HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:152 (fod.); f) Chëst diji pa inć’ iö: olach’ ëla manćia, mànćel tüt. Quëst diŝi pa inçh’ jeu: olà ch’ëlla mançhia, mançhiel tüt. DeRüM, BunDéBerbaTone1833-1995:258 (MdR); g) Cösc sará pa mio fre Jan / Co vá pa por cösc tru Cösch sarapa mio Frö Schang! / Co vapa por chōsch trú AgreiterT, ConLizonza1838-1967:130 (mar.); h) Ades cogne po ben fenir. / Parché sente jà Salin vegnir / Con n bachet te man / Per no dir n ram. Adés kogne po beng fenìr. / Parkè sente ža Salìng vegnìr / Kon ‘n bakét te mang / Per no dir un ram. BrunelG, MusciatSalin1845:11 (bra.); i) Canche son pa te Gherdëina / Nëus ulon pa se la goder / Ai pensieres, ala crëujes / Nëus ne ulon pa plu pensé. Can che sumpa te Gardeina / Neus volumpa se la gudè / Ai pensieres, a le creuses / Neus ne ulon pa plu pensé. ZacchiaGB, GardeneraD1858*-1995:174 (grd.); j) E canche te sarès pa n pera stenta / E che no te ès pa più polenta / E ti es pa soula a vadagnèr / E sie o set che vel magnèr. Ö canchö ti saräs pô n pörâ stöntô / Ö chö non ti äs pô più polentâ / Ö ti äs po soulâ a vadagnär / Ö siö o set chö völ magniär. ZacchiaGB, CianzonValDeSora1858*-1995:166 (caz.); k) ëi m’ova pa dit dant, che zeche iel pa dlonch, ma tlo n iede no iel pa nët nia! ëi m’òva pa ditt dànt, che zöchë jèl pa dlonch, mà tlò ‘n jèdë non jèl pa nètnia! VianUA, FredescSurans1864:197 (grd.).

pa (gad., mar., Badia, grd., fas., caz., bra., fod., MdR) ↦ pa.

pa (Rina, fod.) ↦ pere.

pa (mar.) ↦ pro2.

paament (fas.) ↦ paiament.

paan (fas.) ↦ paian. p