Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/683

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


648
648


Ⓘ o Ⓓ o ◇ a) O mi seniëura, respuend la muta: cie cossa pon avëi de bel per vint toleri? O mi segniœura, respuend la muta: tgiè cossa pong avèi dœ böll pœr vint toleri? PlonerM, Erzählung4GRD1807:47 (grd.); b) O segnor scì. L’é de burc lesc. O Segnor sì. L è de burtg lesch. GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.); c) V’adore pra chësta otava Stazion o caro Gejù, che cunsulëis la bona dones che bredla V’adore pra chasta ottava Stazion o caro Giesu, che cunseleis la bonna donnes che bredla RungaudieP, LaStacions1813-1878:90 (grd.); d) O mi bun pice Pitschaider / sce tö vas col Ijodoro / vëgneste pa n püre laider O mie bung pitsche Pitschaider / Schë tö vas’ coll’ Isodoro. / Vängnäste pa un püre Laider PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195 (Badia); e) O nobl Signur Vicare, respogn le vedl, sce mia fomena n’orova un che bevess con les alćes, sce dòvela tó n alcun. O nobl Signur Vicare, respogn le vedl, ŝe mia fomena ‘ǹ orova uǹ che bevess coǹ les alçhies, ŝe dovela tó ‘ǹ alcuǹ. DeRüM, VizBëire1833-1995:275 (MdR); f) Tu da le musce e di musciac; o Dio! / Senti ades n giust lamento mio Tu dalle muše e dei mušač; o Dio! / Senti adés ‘n just lamento mio BrunelG, MusciatSalin1845:1 (bra.).

o (gad., mar., Badia, grd., fas., fod., amp., MdR) ↦ o2.

öa (mar.) ↦ ua.

obedí (gad., Badia) ↦ obedì.

obedì Ⓔ it. ubbidire ‹  OBOEDĪRE (EWD 7, 208) 6 1763 obedì ‘obedio’ (Bartolomei1763-1976:89)
gad. obedí grd. ubedì fas. obedir caz. ubidir bra. obedir moe. obedir fod. obedì, ubidì amp. obedì LD obedì MdR obedì
v.intr. Ⓜ obedesc
fare ciò che viene ordinato o richiesto sottomettendosi all’altrui volontà (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ ubbidire Ⓓ gehorchen, folgen ◇ a) Fàte animo, racomanete a Idie, fà cherdè le dotur, e obedësc bel in punt a tüt ći ch’ël te dij, e t’ordonëia. Despò jirà tüt bëin. Fate animo, raccommanete a Iddie, fà cherdè le Dottur, e obbedëŝ bel iǹ punt a tüt çhi ch’ël te diŝ, e t’ordonnëja. Despò ĝirà tüt bëiǹ. DeRüM, Poste BëinDormì1833-1995:257 (MdR); b) Recordonse che sion fede; / L’é l paster soul chel che comana, / Se l’obedesc, no se domana / Perché e percó se la entenede. Recordonsse che siong fede; / L’è ‘l paster soul chel che comana, / Se l’obbiedes, no se domana / Perché e percò se la ‘ntenede. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:248 (bra.); c) Castich no giata, chi cun amor olga a chël, che nsënia, / La paierà chi l desprieja, y a ubedì no se dënia. Castìch no giàta, chi con amor òlga a chëll, chë ’ŋsëgna, / La pajerà chi ‘l despriës̄a, y a ubedì no së dëgna. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); d) te mësses i rengrazié, porcí ch’ai â le comando, de t’acopé, mo ai á orü obedí plütosc a Idî, ch’ai uomini t’ messes i ringraziè, purcicch ei ā ‘l comando, d’t’accopè, mo ei à urù obbedi plouttosc’ a Iddì, ch’ali uomini DeclaraJM, SantaGenofefa1878:104 (Badia).

obedì (fod., amp., LD, MdR) ↦ obedì.

obedient Ⓔ it. ubbidiente (EWD 7, 208) 6 1763 obediaent ‘obediens’ (Bartolomei1763-1976:89)
gad. obediënt Badia obediënt grd. ubedient fas. obedient fod. obedient col. obediente amp. ubidiente LD obedient
agg. Ⓜ obedienc, obedienta, obedientes
che obbedisce, che esegue gli ordini impartiti (gad. B 1763; A 1879; Ma 1950; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ubbidiente Ⓓ gehorsam ◇ a) Pu mpo iel stat cuntënt / Y stajova ubedient. Pu m po iel stat kuntënt / I staſhova ubidiënt. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); b) E ch’el ‘l é come un pare, e vedaré / Ce pize ubidientes che aré… E ch’el l’è come un pare, e vedarè / Ciè pize ubbidientes ch’avaré… DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.); c) N pez parôl obediënt a sü comandi, porvâ anzi d’ascogne cun gran premura sü defec ai edli de Genofefa ’Ng pezz parōle obbedient a su comandi, purvā anzi d’ascogne cung grang premura su defettg’ ai oudli de Genofefa DeclaraJM, SantaGenofefa1878:11 (Badia).

obedient (fas., fod., LD) ↦ obedient.

obediënt (gad., Badia) ↦ obedient.

obediente (col.) ↦ obedient.

obedir (fas., bra., moe.) ↦ obedì.

oblich (LD) ↦ obligh.

òblich (bra.) ↦ obligh.

oblié (gad., mar., Badia) ↦ oblighé.

obligà (amp.) ↦ oblighé.

obligh Ⓔ it. obbligo (EWD 5, 78) 6 1811 obligo; obligô (CostadedoiJM, InomReBaira1811-2013:158)
gad. obligo mar. obligo Badia obligo grd. obligo fas. òbligh caz. òbligo bra. òblich moe. òbligo fod. obligo amp. obligo LD oblich MdR obligo
s.m. Ⓜ obligs
vincolo giuridicamente o moralmente previsto e imposto, in corrispondenza delle norme vigenti all’interno di una collettività o di un ambiente (gad. A 1879; P/P 1966; V/P 1998, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ dovere, obbligo Ⓓ Pflicht, Verpflichtung ◇ a) de pici rubamënć, infedeltês, ćioches, trasgresciuns de sü oblighi, dijubidiënza ec., de te’ cosses vëgn consciderades e castiades rigorosamënter inte le Militare de picći rubamëntg, infedeltés, çhiocches, trasgre[s]ŝiuǹs de sü obblighi, diŝubidiënza ec., de tä cosses vëgn conŝiderades e castiades rigorosamëntr inte le Militare DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:266 (MdR); b) Ma se ‘l é da stà in rejon, / ‘L obligo ‘l ea de lore, / De ra Deputazion. Ma se l’é da stá in resón, / L’obbligo l’ea de lore, / Dera Deputazion. Anonim, Monumento1873:3 (amp.); c) Ah! i sperâ de podëi deventé uma a tüa jënt, y i fá dl bëgn, mo tö te le fajaras sëgn impede me, dopl pere, aste l’obligo, d’i ester. Ah! i sperā d’pudei deventè uma a tua jent, e i fa d’l bengn’, mo tou t’ l farās sengn’ impede mè, dop’l pere, aste l’obligo, d’i est’r. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:24 (Badia).

òbligh (fas.) ↦ obligh.

oblighé Ⓔ it. obbligare ‹ OBLIGĀRE (EWD 5, 78) 6 1740 (sia) oblie p.p. m.sg. (Proclama1740*-2019:6)
gad. oblié mar. oblié Badia oblié, oblighé grd. ublighé fas. oblighèr fod. oblighé amp. obligà LD oblighé MdR oblighè
v.tr. Ⓜ obligheia
1 vincolare con un obbligo giuridico o morale (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DLS 2002, fod. A 1879; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ obbligare Ⓓ verpflichten
2 fare in modo con atti di cortesia che qualcuno si

o2