Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/647

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


morde
612


mordere Ⓓ plagen, beißen ◇ a) Y sc’ la cosciënza se mord: y che ne sënt rimorsi "E s’ la coscienza s’ mort: e chè nè sent rimorsi DeclaraJM, SantaGenofefa1878:119 (Badia).

morde (gad., mar., Badia, fod., LD) ↦ morde.

morder (grd., fas.) ↦ morde.

möre (Badia) ↦ mueve.

möre † (gad.) ↦ möie.

Morgante 6 1844 Morgante (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:112)
amp. Morgante
antrop.
personaggio immaginario (gigante) dell’omonimo poema di luigi pulci (amp.) Ⓘ Morgante Ⓓ Morgante ◇ a) Ma cemodo éi śude ad ora / coscì a i zerne dute cuante, / che i à propio ciatà fora / i neode de Morgante? Ma cemodo e i zude adora / coscì ai z̄èrne dute quante, / che i a pròpio ciatà fóra / i nevode de Morgante? DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:112 (amp.).

Morgante (amp.) ↦ Morgante.

morí (gad., mar., Badia) ↦ morì.

morì Ⓔ MORĪRE (EWD 4, 460) 6 1763 morì ‘morior’ (Bartolomei1763-1976:88)
gad. morí mar. morí Badia morí grd. murì fas. morir caz. morir bra. morir fod. morì amp. morì LD morì MdR morì
v.intr. Ⓜ muer, morion, mort
cessare di vivere, detto di uomini, animali, piante (gad. B 1763; A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1983; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ morire, perire Ⓓ sterben, umkommen ◇ a) Sce Die me fajëssa chësta grazia, dij l amalà, se autan viers n amich, fossi segur de ne murì mei. Sche Diœ me faschæssa kæsta grazia, disch l’ammalà, se autang viers ung amic, fossi segùr dœe ne murì mèi. PlonerM, Erzählung5GRD1807:48 (grd.); b) Gejù mor sula Crëusc. Giesu mor sulla crousch. RungaudieP, LaStacions1813-1878:91 (grd.); c) Ma nte la lege l à pa comané a nos Moisé, che se dëssa na tela la fè morì a ie trè de sasc (la lapidé). Ma ‘ntella lege l’ha pa comané a nos Moisé, che se dassa na téla la fé mori ai tré de sass (la lapidé). HallerJTh, MadalenaFOD1832:160 (fod.); d) Ëi dij ch’ëla ne sie pa nia de bun, mo ëla morirà pa tost; che ëla é bele tant vedla. Oh, chëstes vedles à pa na pel stranciosa ëles; ëles ne mör pa insciö prëst. Ëi diŝ ch’ëlla ne sie pa nìa de buǹ, mò ëlla morirà pa tost; ch’ëlla é bel[e] tant vedla. O, questes vedles ha pa ‘na pél stranćiosa ëlles; ëlles ne meur pa insce[u] prëst. DeRüM, NozaSignuraSo1833-1995:239 (MdR); e) N mercadant da ćiavai â mefo gonot la desgrazia, ch’ël i n morî. Süa fomena dunca le rejiava vign’ota ch’ël i n moriva un. ‘Ǹ mërcadant da çhiavai â meffo gonót la desgrazia, ch’ël i ‘ǹ morî. Süa fomena dunca le reŝiava vign’ôta ch’ël i ‘n moriva uǹ. DeRüM, MercadantCiavai1833-1995:273 (MdR); f) T’âs denant madër ligrëza / Con vicí, sanc y spaternöres; / Al ne t’á porchël mai fat tristëza, / Y al ne t’ an röará, canche te möres. T’ aas dönant ma der ligrezza / Con vitschi, sangt i spaternōres; / Al nö ta porchel mai fat tristezza, I al nö tang röarà, chanche tö mōres. AgreiterT, SënJan1838*-2013:246 (mar.); g) e mazalo, che voron fei un pasto e stà alegre, perché on ciatà sto me fiol vivo e san che credeon ch’el fosse morto. e mazzallo, che voron fei un pasto e stà allegre, perché hon ciatà sto me fiol vivo e san che credevòn ch’el fosse morto. ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.); h) Döt é plü saurí, / finamai morí. Düt é plö saurì, / finamai morì. PiccolruazA, Scassada1848-1978:72 (Badia); i) Sce Dio mo fajess cösta grazia, dij l’amaré, te chël ch’al s’oj vers n compagn, fossi sogü de ne morí mai. Ŝe Dio mo facéss quèsta grazia, diŝ l’amarè, ’te quèl ch’ël s’og’ vers ’ŋ compagn, fossi segù de nè morì mai. PlonerM, Erzählung5MAR1856:26 (mar.); j) Oh, se ‘l Signor me fajesse sta grazia, dijea ‘l marà, voltà ves un amigo, sarae seguro de ne morì mai. O se ‘l Signor me facesse sta grazia, diceva ‘l mará, voltá ves un amigo, sarae seguro de ne morí mai. PlonerM, Erzählung5AMP1856:27 (amp.); k) Se Dio me fajëssa chësta grazia, disc l malé, te chël che l s’ousc (da l’autra parte) vers n compagn, mi saria segur de no morì mei. Se Dio me faŝëssa quësta grazia, diŝ l’amalé, te quël ch’el s’ oug’ (dall’ autra parte) vers un compagn, mi saria segur de ne morí mei. PlonerM, Erzählung5FOD1856:27 (fod.); l) Jent dal cher / Scutà che che l Piovan ve disc, / Dal fantolin al velge grisc / Scutalo duc, perché - se mer! Xent dal choer / Scutà che che ‘l Piovang ve dis, / Dal fantoling al velge gris / Scutalo dutg, perché - se moer! BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:250 (bra.); m) Veies e joegn tegnivel a ment / Besegna compatir / Perché se cogn morir / Oh! che gran spaent. Vegies e soen tegnivel a ment / Besegna compatir / Perche se cong morir / Oh! che gran spavent. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:269 (bra.); n) "che la [vae] coche la vel, più che morir da la fam no é nience a jir intorn chisc bosć." più ke morir da la fam no è nience a ʒ̉ir intorn kiš bošć. BrunelG, Cianbolpin1866:13 (caz.); o) Al n mör prësc vigni de un o l’ater El ‘ng mour presc’ vigne dè ung o l’at’r DeclaraJM, SantaGenofefa1878:65 (Badia); p) recordete de tüa uma, che morî cun chësta crusc en man r’cordete de tua uma, che morī cung chesta crusc’ ing mang DeclaraJM, SantaGenofefa1878:77 (Badia)
p.p. come agg. Ⓜ mort, morc, morta, mortes
1 che ha cessato di vivere (gad. A 1879; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ morto Ⓓ tot, gestorben ◇ a) Tlo cëla, mort l bon Gejù per te a tort. Clò ciala, mort ‘l bon Giesu per te a tort. RungaudieP, LaStacions1813-1878:91 (grd.); b) Porcí che chësc mi fi fô mort, y al é ressorí Portgíche chast mi fi fóa mort, e al è ressori HallerJTh, FigliolProdigoBAD1832:140 (Badia); c) Percie che chësc mi fi fova mort, y l ie inò vif Perchié che chest mi fí fóa mort, y el joe inó viv HallerJTh, FigliolProdigoGRD1832:141 (grd.); d) Ma fèr noza, e se consolèr se cognea; perché tie fra chiò l’era mort, e l’é ressuscità Ma fer nozza, e se consolér se cognéa; perché to fra cgló éra mort, e l’é risuscitá HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146 (caz.); e) Percieche chëst mio fi eva mort, e l é tourné vif Pergiéche cast mio fí eva mort, e l’é tourné viv HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:152 (fod.); f) Süa uma vî inćiamò ëla, mo so pere é bele mort ch’ël é n pez. Süa uma vì inçhiamò ëlla, mó sò père é bel[e] mort ch’ël é ‘ǹ péz. DeRüM, NozaSignuraSo1833-1995:238 (MdR); g) porcí [che] chësc mi fi é inciamó vi y intun, che nos tignîn por mort porchci casc (chest) mi fì è inciamò vì e in tung, che nos tignong por mort FlatscherGV, FiProdigoBAD1841-1986:249 (Badia); h) e po menà ca un vedel ingrassà, e mazalo, che voron fei un pasto e stà alegre, perché on ciatà sto me fiol vivo e san che credeon ch’el fosse morto e pò menà cà un vedel ingrassà, e mazzallo, che voron fei un pasto e stà allegre, perché hon ciatà sto me fiol vivo e san che credevòn ch’el fosse morto ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:256 (amp.); i) dime no n’évelo un doer de fei un bon disnà e de stà alegre, perché s’à ciatà sto to fardel san e salvo, che se ‘l cre-