Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/642

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


moment
607


molestà (col.) ↦ molesté.

molestar (bra.) ↦ molesté.

molesté Ⓔ it. molestare 6 1807 mulestè (PlonerM, Erzählung3GRD1807:46)
gad. molesté Badia molesté grd. mulesté fas. molestèr bra. molestar fod. molesté col. molestà MdR molestè
v.tr. Ⓜ molesteia
recare molestia, dare grave noia e fastidio (gad., grd. L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976, fod. P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, MdR) Ⓘ molestare Ⓓ belästigen, stören, quälen ◇ a) Na vedla, che ne fajova auter che tussì y batulé, ova scheje daniëura mel de dënz, y jiva suvënz a mulesté n dutëur cun si ciacules. Una vödla, kœ ne faschòva auter kœ tussì y batulè, avòva schkesche dagniœura mel de dænts, y schiva suænts a mulestè ung dutœur cun si tgiacules. PlonerM, Erzählung3GRD1807:46 (grd.); b) S’en stà bëin e sarà felize / E godrà sëmper la ligrëza, / Sënza n’invidié valgügn / O ne molestè degügn. S’ eǹ sta bëiǹ e sarà felice / E godrà sëmpr la ligrëzza, / Sënza n’invidié valgügn / O ne molestè degügn. DeRüM, VernunftHeiraten1833-1995:292 (MdR); c) Ne piova ne sol no m’à molestà gran fati. Ne’ piova ne’ zol no m’ha molestà gran fatti. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.); d) Impó á Sigfrid ciamó en chël de medejim de mené n curier a Golo col ordin de fermé Genofefa semplizemënter te süa stanza incina ch’al gnará de ritorno, mo de ne la molesté zënza en degöna manira Impò à Sigfrid ciamò in chel dè medesimo m’nè ‘ng currier a Golo coll’ ordine de fermè Genofefa semplizement’r t’ sua stanza ingcina ch’el gnarà d’ritorno, mo d’nè la molestè zenza in d’guna maniera DeclaraJM, SantaGenofefa1878:81 (Badia).

molesté (gad., Badia, fod.) ↦ molesté.

molestè (MdR) ↦ molesté.

molestèr (fas.) ↦ molesté.

mölge (moe.) ↦ muele.

molin Ⓔ MOLĪNUM (EWD 4, 461) 6 1763 morign ‘molendinum’ (Bartolomei1763-1976:88)
gad. morin mar. morin Badia morin grd. mulin fas. molin caz. molin bra. molin fod. molin amp. morin LD molin
s.m. Ⓜ molins
edificio in cui si macina il grano (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; G 1923; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1983; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ mulino Ⓓ Mühle ◇ a) Se sà ben, se sto madaia / tira r’aga al so morin Se sa ben, se sto madàia / tira r’ aga al so morìn DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:115 (amp.); b) I é jic inant e i é rué apede un gran muge de molins. I ö schitsch inant ö i ö ruö appedö un grang mugö dö molings. ZacchiaGB, Filamuscia1858*:4 (bra.); c) E intanto el i dà drio ra so parlada / con un sussuro che ‘l parea un morin… E intanto el i da drio ra so parlata / con un sušuro ch’el parea un morin… DegasperF, TenpeAdes1862-1974:473 (amp.); d) l’era ruà a cèsa da chel prum molin l era ruà a čes̅a da kel prum molin BrunelG, Cianbolpin1866:8 (caz.).

molin (fas., caz., bra., fod., LD) ↦ molin.

moliné Ⓔ MOLĪNĀRIUS (EWD 4, 463) 6 1763 morinà ‘molitor’ (Bartolomei1763-1976:88)
gad. moriná mar. morná Badia moriná grd. muliné fas. moliné bra. moliné fod. mulinè col. mulinar amp. morinaro LD moliné
s.m. Ⓜ molinés
chi per mestiere macina grano (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ mugnaio Ⓓ Müller ◇ a) Na uta l’era un moliné. Al vivea soul con so fémena. Nô utô l’erô un molinö. Al vivöa sôul con sô fömenô. ZacchiaGB, Filamuscia1858*:1 (bra.).

moliné (fas., bra., LD) ↦ moliné.

moltiplicà (amp.) ↦ multipliché.

moltipliché (fod.) ↦ multipliché.

moltiplichèr (fas.) ↦ multipliché.

molto Ⓔ it. molto 6 1631 molto (Anonim, Proclama1631-1991:156)
amp. molto
agg. Ⓜ molti, molta, moltes
in numero, misura o quantità considerevoli (amp.) Ⓘ tanto, molto Ⓓ viel ◇ a) Braa femenes… ai ome / Na lezion i aé śà dà / Aé scelto alcuante tome / Che onor molto i ve farà. Braa femmenes… ai ome / Na leziòn iaè za dà / Avè scelto alquante tόme / Che onor molto i ve farà. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:30 (amp.) ☝ truep
avv.
in numero, misura o quantità considerevoli (amp.) Ⓘ molto, assai Ⓓ viel, sehr ◇ a) El secondo su ra lista / Un stupendo orangotan / ‘L é una bestia molto trista / Da sta senpre da lontan. El secondo sura lista / Un stupendo Orangotán / Le una bestia molto trista / Da sta sempre da lontan. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:32 (amp.) ☝

truep.

molto (amp.) ↦ molto.

moment Ⓔ it. momento / dt. Moment (GsellMM) 6 1832 momento (HallerJTh, MadalenaFOD1832:160)
gad. momënt mar. momont Badia momënt grd. mumënt fas. moment caz. moment bra. moment fod. moment, momento amp. momento LD moment MdR momënt
s.m. Ⓜ momenc
1 minima frazione di tempo (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ momento Ⓓ Moment, Augenblick ◇ a) Maestro! chësta fëmena se l’à de chëst moment arclapada nte n adulterio. Maestro! casta famena se l’ha de cast momento arclapada ‘n teng adulterio. HallerJTh, MadalenaFOD1832:160 (fod.); b) i i sun corüda incuntra, mo inte un momënt l’ài perdü de vista j’i suǹ corrüda incuntra, mó int’ uǹ momënt l’hai perdü de vista DeRüM, DonzelaComplimënt1833-1995:240 (MdR); c) me tiro na fre de estro inz’ un momento / e senza outro pensà moo contento… me tiro na fre’ de estro inž’ un momento / e senža outro pensà moo contento… DegasperF, TenpeAdes1862-1974:472 (amp.); d) Te chël mumënt svea n vedl capuziner da viere ora: Chësc fej chisc tieres dal’alegrëza Te chëll mumënt svèa uŋ vödl Capuziner da viëre òra: Chëst fèŝ chiŝ tieres dall’ allegrëzza VianUA, JëntCunvënt1864:196 (grd.); e) La tousa la é endò sin jita ite per chist usc e n moment dò vegn fora Dona Chenina. La tousa la è ndò sin ʒ̉ita ite per kist uš e un moment do ven fora Dona Kenina. BrunelG, Cianbolpin1866:4 (caz.); f) Ma ra spesa pì stranbes / Vegnirà da un momento. Ma ra spesa pí strambes / Vegnirá da un momento. Anonim, Monumento1873:2 (amp.); g) Sëgn él le momënt dla Consacraziun, / Le plü sant dla gran tremenda funziun Sang elle l’momaint d’la Consacraziung, / L’plö sant della grang tremenda fonziung PescostaC, MëssaPescosta1879:5 (Badia); h) en chisc rajonamënc de devoziun i passâ les ores snel sciöche momënc! in chisc’ rajonamentg’ de devoziung i passā les ores snell