Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/64

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


ampl
29


benedisciun por döt chël paisc. La pietè, les desgrazies, la rassegnaziung t’ l orentè d’Iddì, les ammoniziungs e l’e-sempio d’Genofefa deventā dunque gausa d’benedisiung pur dutt chel paìsc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:122 (Badia).

amonizion (fas., fod., amp., LD) ↦ amonizion.

amoniziun (gad., mar., Badia) ↦ amonizion.

amor (grd., fas., caz., bra., col., amp.) ↦ amour.

amoré (gad., mar.) ↦ amolé.

amorè (Badia) ↦ amolé.

amour Ⓔ it. amore ‹ AMOR (GsellMM) 6 1445 avnor (WolkensteinO, Bogdeprimi1445*-1979:106)
gad. amur mar. amur Badia amur grd. amor fas. amor caz. amor bra. amor fod. amour col. amor amp. amor LD amour MdR amur
s.m. Ⓜ amours
intenso sentimento di affetto (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ amore Ⓓ Liebe ◇ a) cun bon amor cū bonavnor WolkensteinO, Bogdeprimi1445*-1979:106 (grd.); b) ma fra se stës se pensáva / o per forza o per amour / la voi fè ca, e con onour ma fra se stes se pensava / o per forza o per amour / la voi fè cha, e con onour PezzeiJF, TTolpei1805-2010:189 (fod.); c) V’adore pra chësta prima Stazion, redentor dut d’amor! V’ado-re pra chasta prima Stazion, redentor dut d’amor! RungaudieP, LaStacions1813-1878:89 (grd.); d) Ma sce no t’ames i autri, sëni d’amor degun no te manda. Ma ŝë no t’ àmes i autri, sëgn d’amor d’guŋ no të manda. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.)
fé l amour 1 (grd. F 2002, fas.) Ⓘ fare l’amore Ⓓ mit jemandem schlafen ◇ a) Dut l dì l’à fat l’amor con chela tousa. Tutt l di la fat l’amor cun calla touschô. ZacchiaGB, ContieFasciane1858* (bra.) 2 (grd. L 1933) Ⓘ vezzeggiare Ⓓ schön tun ◇ a) Ja, per me ne n’iel plu vela! / me faré tost santarela, / chësc sarà per me unëur, / plu che fé cun vo l’amor. Gia per me, ne n’iel plu vella! / me faré tost santarella, / chest sarà per me Uneur, / plu che fé cun vo l’amor. PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:142 (grd.) ◆ per

l amour de Die (gad. V/P 1998, grd. F 2002, fas., fod. Ms 2005, MdR) Ⓘ per l’amor di Dio Ⓓ um Gottes Willen ◇ a) O per l amor de Die! Chësc tu es liet ora per ti nevic, y per ti uem? O pœr l’amor dœ Dìœ! Kæst tu es liet ora pœr ti nœvitsch, y pœr ti vuem? PlonerM, Erzählung4GRD1807:47 (grd.); b) Per l’amur de Die, de bun sce! Valch de piec ne seràl pa mia. Per l’amur de Die, de buǹ sé! Valq de piéĝ ne seràl pa mìa. DeRüM, BunDéBerbaTone1833-1995:259 (MdR); c) Per l amor de Die! dij la fëna duta spriguleda, co es mei fat? Per l’amor di Die! diŝ la fënna dutta spri-gulèda, co hès mèi fatt? VianUA, JanAmalà1864:199 (grd.); d) Canche l’é ruà l disc: Ma per amor de Dio che èste fat chiò! Kan ke l e rua el diš: "Ma per amor de Dio, ke este fat kio! BrunelG, Cianbolpin1866:18 (caz.) ◆ porté amour (gad. A 1879) Ⓘ amare Ⓓ lieben ◇ a) os me portëis gran amur, mo maiú é l’amur ch’Idî se porta a nos intrami os me portëis gran amur, mo maiú é l’amur ch’Idî se porta a nos intrami DeclaraJM, SantaGenofefa1878:19 (Badia).

amour (fod., LD) ↦ amour.

Ampez (fas., LD) ↦ Anpezo.

Ampëz (gad., grd., fod.) ↦ Anpezo.

ampezan Ⓔ deriv. di Anpezo 6 1844 Anpez̄ane pl. (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111)
gad. ampezan mar. ampezan Badia ampezan grd. ampezan fas. ampezan fod. ampezán col. ampezan amp. anpezan LD ampezan
s.m.f. Ⓜ ampezans, ampezana, ampezanes
abitante della valle d’ampezzo (gad. V/P 1998; DLS 2002, grd. L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ampezzano Ⓓ Ampezzaner ◇ a) Anpezane! sentreae, / s’aé fosc vediei da maza, / che colore magnarae / ra rea tegna an-che del Naza. Anpez̄ane! sentreave, / s’avé fosc vediéi da maz̄a, / che colore magnarave / ra reategna ‘nche del Naz̄a. DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111 (amp.); b) Sc’ Idî i dá ciamó tröc agn / á i ampezans n gran davagn, / Porcí n te prou, n te famëi / Ne n’él ignó, insciö diji ëi. S’ Iddì i dà giamo trots agn / Ha i Ampëzzain ën gran vadagn, / Pur-gì ën të Pro, ën të Famäi / Në n’ëllë iniò, insö disi ai. PescostaC, SonëtCoratBadia1852:4 (Badia); c) Presto Anpezane ch’el pioan ‘l é ca; / Sora fó ra menestra lascià stà / che ra se brostole, ancuoi no conta nuia. Presto Ampez-zane ch’el Piovan l’é cà; / Sora fò ra menestra lassà stà / ch’a se brostole, anquoi no conta nuja. DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.); d) Padre Basilio, ancuoi scusà ve preo, / se un pormai d’anpezan algo el vó dì / Aé scel-to un mestier che ‘l é un dei meo / ma che ades ‘l é difizile che mai pì Padre Basilio, anquoi šcusà ve preo, / se un por-mai d’ampezan algo el vo dì / Avè scielto un mestier chè l’è un dei meo / ma che ades l’è difizil che mai pì DegasperF, PrimaMessaGhedina1868-1990:358 (amp.)
s.m. sg.
idioma della valle d’ampezzo (grd. L 1933; F 2002, amp.) Ⓘ ampezzano Ⓓ Ampezzanisch ◇ a) che deboto, / Co se trata del pioan, / Ben, o mal, na fre de moto / Fejo anch’ ió par anpezan che deboto, / Co se trata del Piovan, / Ben, o mal, ‘na fre’ de moto / Fego anch’ jò par ampezzan ZardiniB, Rudiferia1852:1 (amp.); b) E vos no v’in aé amal, pioan, / De sti cuatro versate in anpezan, / Parché el nosc orto no pó dà de pì E vos no vi n’avede a mal, Piovan, / De sti quattro versate in Ampezzan, / Parchè el nosc orto no po dà de pì DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.); c) Un laoro coscì fato / Ne in talian, ne in anpezan / No ‘l podea fei che un mato / Un por fouro, o un patan. Un laoro cosci fatto / Nè in taliàn, ne in ampezzàn / Nol podea fei che un matto / Un por fauro, o un patàn. Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:25 (amp.)
agg. Ⓜ ampezans, ampezana, ampezanes
della valle d’ampezzo (gad. V/P 1998; DLS 2002, grd. L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ampezzano Ⓓ ampezzanisch ◇ a) E coscì el diornista / Podea esse anpezan; Ma lore à abù ra vista / D’i dà a un outro chel pan… E cosscí el Diurnista / Podéa esse Ampezzan; / Ma lore á abú ra vista / Di dá a un autro chel pan… Anonim, Monumento1873:2 (amp.).

ampezan (gad., mar., Badia, grd., fas., col., LD) ↦ am-

pezan.

ampezán (fod.) ↦ ampezan.

ampl Ⓔ AMPLU (probabilmente lessema ereditato, GsellMM) 6 1833 ampl (DeRüM, CiAvessesGën1833-1995:246)
gad. ampl mar. ampl Badia ampl grd. ampl fod. ámple amp. anpio LD ampl MdR ampl
agg. Ⓜ ampli, ampla, amples
che ha grande estensione, vasto, spazioso (gad. P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fod., amp., LD DLS 2002, MdR) Ⓘ ampio Ⓓ weit, breit ◇ a) Ël é dërt bun, iö ves en stà bun e ël é ampl de trëi brac. Ël é dërt buǹ, jeu ves eǹ sta buǹ e ël é ampl de trëi braćh. DeRüM, CiAvessesGën1833-1995:246 (MdR); b) Canal anpio o bona ciucia, / che no teme ‘l fun del vin, / e ra panza fata a gucia, / che non ebe fon ne fin! Canàl ànpio