Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/60

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


amazé
25


Scassada1848-1978:72)
gad. amainé, amagné mar. amainé Badia amainé fod. smanié
v.tr. Ⓜ amaina
riportare allo stato di calma, di tranquillità; cal-mare (gad. P/P 1966; V/P 1998) Ⓘ placare Ⓓ beruhigen ◇ a) Mefodër le Giubileo m’á amainé sciöche Saul ebreo Mefodër el Giubilèo m’à amainé sciöch’ Saul Ebrèo PiccolruazA, Scassada1848-1978:72 (Badia).

amainé (gad., mar., Badia) ↦ amainé.

amal (gad., Badia) ↦ amel.

amalà (grd.) ↦ amalé.

amalé Ⓔ nordit. amalà ‹  AD + MALE HABITUS (GsellMM) 6 1763 amarè ‘aegrotus’; amalè ‘valetudinarius’ (Bartolo-mei1763-1976:69)
gad. amaré mar. amaré Badia amarè grd. amalà fas. malà fod. malé, amalé † col. malà amp. marà LD amalé MdR amarè
agg. Ⓜ amalés, amaleda, amaledes
che è colpito da una malattia (gad. B 1763; A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1983; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ ammalato Ⓓ krank ◇ a) N uem, ciarià de debic, che fova sterch amalà Ung vuem, tgiarià dœ debitg, kœ fova sterk ammalà PlonerM, Erzählung5GRD1807:47 (grd.); b) Ah, plajéssel a Idie! An ne sà ći bëin che la sanité é che canch’an é ama-rà. Ah, plaŝessl a Iddie! Aǹ ne sa çhì bëiǹ che la sanité é che quaǹch’ an é amarà. DeRüM, Poste BëinDormì1833-1995:257 (MdR); c) Tö sas che töa oma nea / é dagnora amarada! / Oh, ciara pa de ëra, / Scenó este na busarada! Tö sass chö tōa oma nea / E dagnora amarada, / O tgiara-pa dö era, / Schono estö na busarada! AgreiterT, ConLizonza1838-1967:132 (mar.); d) N om, ciarié de debic, che fô (ê) sterch amaré Uŋ om çharié de debitŝ, che fè (ê) stàrc amaré PlonerM, Erzählung5BAD1856:26 (Badia); e) N om plen de debic, che fova trement malé Uŋ om pleŋ de debitŝ, che fova tremend amalé PlonerM, Erzählung5FOD1856:27 (fod.); f) Diré vos, ch’el no staghe pì a ciantà / co ‘l é marà… Dirè vos, ch’el no staghe pì a ciantà / Co l’è marà… DegasperF, AgostinoCostantini1860:1 (amp.); g) Jan fova jit sun Resciesa a tré lënia, toma, se fej mel, y rua dut amalà a cësa. S̄àŋ fòà s̄it suŋ Res̄iöźa a trè lëgŋa, toma, së fèŝ mèl, y rua dutt ammalà a tgèsa. VianUA, JanAmalà1864:199 (grd.); h) Sigfrid ê sté n bun pez amaré por süa ferida Sigfrid ē ste ‘ng bung pezz amarè pur sua firida DeclaraJM, SantaGenofefa1878:82 (Badia)
s.m.f. Ⓜ amalés, amaleda, amaledes
chi è colpito da una malattia (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ammalato Ⓓ Kranker ◇ a) Sce Die me fajëssa chësta grazia, dij l amalà, se autan viers n amich Sche Diœ me fa-schæssa kæsta grazia, disch l’ammalà, se autang viers ung amic PlonerM, Erzählung5GRD1807:47 (grd.); b) Le confessur cherdô, che l’amaré ess la bona intenziun de so-desfá ai crediturs ‘L confessúr cherdô, ch’l’amaré ess la bona intenziuŋ de sodeŝfé ai creditúrs PlonerM, Erzählung5BAD1856:26 (Badia); c) Un marà pien de debite i dijea al so confessor che ‘l aa na grazia sola da i domandà al Signor Un mará pien de debite i diceva al só confessór che ‘l ava na grazia sola da i domandá al Signor PlonerM, Erzählung5AMP1856:26 (amp.); d) L confessour cherdëva, che l malé assa la bona ntenzion de paié ju i debic L con-fessour cherdeva, che l’amalé avessa la bona intenzioŋ de paye ĝiú i debitŝ PlonerM, Erzählung5FOD1856:27 (fod.); e) Al tolô na bona man de müstl y assuiâ jö chël tan ch’al podô i parëis moi dla grota, acioche al n’i gotass jö ados ala uma amarada. El tolō na bona mang d’must’l e suià jou chel tang ch’el pudō i pareis mōi d’la grōtta, acceocch’ el n’i gottass’ jou adōs alla uma amarada. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:71 (Badia)
se amalé (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1983; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ammalarsi Ⓓ erkranken ◇ a) Söl finí dla frëida sajun, s’ êl amaré le pice Soul finì d’la freida sajung, s ēle amarè ‘l picce DeclaraJM, SantaGenofefa1878:44 (Badia).

amalé (LD) ↦ amalé.

amalé † (fod.) ↦ malé.

amàncol (fas.) ↦ almàncol.

amangoré Ⓔ ahd. (gi-)mangolôn (Gsell 1990a:122) 6 1833 ammangorëise 5 invers. (DeRüM, CotagnDeBrac1833-1995:246)
gad. amangoré mar. armangoré Badia amangorè MdR amangorè
v.tr. Ⓜ amangora
abbisognare (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998, MdR) Ⓘ avere bisogno di Ⓓ etwas benötigen, brauchen ◇ a) Cotagn de brac en amangorëise? / Avede la bontè de n taié jö cater brac. Cotagn de braćh eǹ ammangorëise? / Avéde la bontè de ‘ǹ tajé ĝeu quatr braćh. DeRüM, CotagnDeBrac1833-1995:246 (MdR).

amangoré (gad.) ↦ amangoré.

amangorè (Badia, MdR) ↦ amangoré.

amant Ⓔ it. amante 6 1833 amante (DeRüM, OnurReverì1833-1995:234)
gad. amant Badia amant grd. amant fod. amánt, amánte LD amant MdR amante
agg. Ⓜ amanc, amanta, amantes
che ama, che predilige (gad., MdR) Ⓘ amante Ⓓ liebend, leidenschaftlich ◇ a) Ne sëise forsce amante de les tragedies? Ne sëise forŝe amante de les tragédies? DeRüM, OnurReverì1833-1995:234 (MdR); b) Ël ne passa mia n dé, che vignun ejortëie i sü a ester sinceri, amanti de le la-vur, de la netijia, de l’ordine, a dì sëmper la verité Ël ne passa mìa ‘ǹ dé, che vign’uǹ eŝortëje i sü a estr sinceri, amanti de le lavur, de la nettiŝia, de l’ordine, a dì sëmpr la verité DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:265 (MdR); c) ára nia püch smorjelé i costüms groi de chëra jënt aman-ta dla vera àla nia puc smorjelè i costumi grŏi de chel-la jent amante d’la verra DeclaraJM, SantaGenofefa1878:1 (Badia); d) por grazia ch’i pröms convertis al Vangele ê amanc dl laur pur grazia ch’i prumts convertiis al Vangele è amanti d’l laur DeclaraJM, SantaGenofefa1878:1 (Badia).

amant (gad., Badia, grd., LD) ↦ amant.

amánt (fod.) ↦ amant.

amante (MdR) ↦ amant.

amánte (fod.) ↦ amánt.

amar (bra.) ↦ amé.

amaré (gad., mar.) ↦ amalé.

amarè (Badia, MdR) ↦ amalé.

amazé Ⓔ it. ammazzare, nordit. amazar (EWD 1, 89) 6 1710 amaze (Proclama1710-1991:167)
gad. amazé Badia amazè
v.tr. Ⓜ amaza
uccidere in modo violento (gad.) Ⓘ ammazzare Ⓓ umbringen ◇ a) Me, por me, amazeme pö ma, cun ligrëza abracëii la mort Mè, pur mè, amazzemme pouma, cung li-grezza abbraccei la mort DeclaraJM, SantaGenofefa1878:27 (Badia)
mazé.