Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/534

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


j

ja Ⓔ IAM, REW 4572 (Q/K/F 1985:286) 6 1763 za è denant ‘pridem’ (Bartolomei1763-1976:106)
gad. ja † grd. ja fas. jà caz. jà bra. jà fod. jà col. jà amp. śà LD ja
avv.
1 indica che un’azione o un fatto si sta compiendo, o si è ormai compiuto (gad. B 1763, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986, LD DLS 2002) Ⓘ già Ⓓ schon, bereits ◇ a) gé te serve jà tenc de egn, e no é mai dejobedì a tie comandi, e no te me ès mai dat n śol, che me l’ aesse podù magnèr con mi amisc je te serve shà teng d’eng, e no é mai deshobedí a tie comándi, e no teme és mai dat un zol, che mel aése podú magnér co mi amish HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146 (caz.); b) Jà l é mo cotán de agn, che sierve, e no n è mei falé a chël, che me comaneiva, e mei no m’ei dé n asol da me l mangé de bona voia con miei amisc. Dgia l’ e mo cotan de agn, che sierve, e no n’ hé mei fallé a cal, che me comaneiva, e méi no m’ éi dé ’ng azól da mel mangié de bona voja con miei amis. HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:152 (fod.); c) Ci che no ra vó capì, / ch’ i se volte pure in là; / śà ’l eśordio ’l é fenì, / s’aé voia, tabacà! Ci che no ra vo capì, / ch’ i se vòlte pure in la; / za l’ ezòrdio l’ e fenì, / s’ avé vóia, tabacà! DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111 (amp.); d) Ades cogne po ben fenir. / Parché sente jà Salin vegnir / Con n bachet te man Adés kogne po beng fenìr. / Parkè sente ža Salìng vegnìr / Kon ’n bakét te mang BrunelG, MusciatSalin1845:11 (bra.); e) Infinamai un s’à pensà, jà avarà sentì, de menà sue armente (vace) fora per piaza fornide con gherlande a uso tirolese. In fin a mai un s’ ha pensà, jà avarà sentì, de menà sue armente (vaĉĉe) fora per piazza fornide con gherlande a uso tirolese. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:432 (col.)
2 esprime conferma o riconoscimento di un fatto o di una situazione (grd., fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Mj 1929; Q/K/F 1985; C 1986, LD DLS 2002) Ⓘ già Ⓓ schon ◇ a) Ja, per me ne n’iel plu vela! / me faré tosc santarela Gia per me, ne n’ iel plu vella! me faré tost santarella PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:142 (grd.); b) père gé é ofenù Dio e ence vo, jà no merite più de vegnir chiamà vosc fi père ge é ofendù Dio e èncie vo, za no mèrite plu de vegnir clamà vos fì SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:246 (caz.); c) Śà, saon che in conpagnia / De ra tigre t’as lourà / E che ’l estro in poesia / El nosc jato t’à inspirà. Zà, săon che in compagnia / Dera tigre, tas lourà / E chel’ estro in poesia / El nòsc, giatto tà inspirà. Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.).

ja (grd., LD) ↦ ja1.

ja2 Ⓔ JŪSUM (EWD 4, 128) + AD; rispett. comp. di ju + a 6 1832 sha (HallerJTh, MadalenaCAZ1832:156)
gad. ja grd. ja fas. ja bra. ja fod. ja
prep.
esprime il concetto basilare di posizione inferiore, sottostante o il movimento verso tale posizione (gad. P/P 1966, grd. F 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005) Ⓘ giù a Ⓓ unten in, hinunter nach ◇ a) Canche i é rué ja Cascian / I à scomenzà a meter man / I nesc bie cinch a scutar / E daperdut a vardar. Kanke i e ruè ža Kašáng / I ha skomenzà a meter mang / I neš bie čink a skutár / E dapèrdut a vardár. BrunelG, MusciatSalin1845:7 (bra.)
ja bas (fas. Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ per terra, a terra Ⓓ auf dem Boden ◇ a) Ma Gejù se à arbassà en ju col cef, e à scrit col deit jabas. Ma Gesú se a arbasá inshú col chiéf, e a scrit col deit sha bás. HallerJTh, MadalenaCAZ1832:156 (caz.); b) l’à scomenzà a begar col faure j