Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/511

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


ie
476



gad. iö mar. iu Badia iö grd. ie fas. gé caz. gé bra. ió, gio moe. giö amp. ió LD ie MdR iö
pron.
pronome soggetto tonico di prima persona singolare (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1983; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ io Ⓓ ich ◇ a) Ie stlaf y franch Jw sglaff ee frankh WolkensteinO, DoFraigAmorß1445*-1979:104 (grd.); b) jit ie tl rot sit tutel rot WolkensteinO, Bogdeprimi1445*-1979:107 (grd.); c) sce chël, ch’à perdù chësta bëursa, fossa restà pendù te liet, sciche ie, ne l’ëssel perduda. sche kœl, k’a perdù kæsta bœursa, fossa ræstà pendù te liet, schkœ je, ne l’æssel perdùda. PlonerM, Erzählung6GRD1807:49 (grd.); d) Jide, portai cà duc; ió stae pa endana apede chest segnor. Schide: portai ca dutg: io stae pà indana appede chest segnor. GiulianiGB, Gespräch1812-2014:57 (bra.); e) Mi caro bon amich, / Orghenist de San Durich! / Ie te dëss gratulé. Mi karo bon amik, / Orghenist de San Durik! / Ie te dës gratulè. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); f) Mo iö me pënsi che tö te sides / chëst ann che vëgn / chël tan plü derijënt. Ma iö me pense, che tö te sies / Käscht an, che väng / Käll tang Plü d’rsänt. PezzeiJF, GMiribung1819-2010:200 (Badia); g) Cotan de servitú en ciasa de mi pere á pan dessurora, y iö me möri chiló da fan. Cotang de servitu in tgiasa de mi père ha pang d’sorora, e iö me möre chilò da fang. HallerJTh, FigliolProdigoBAD1832:139 (Badia); h) gé te serve jà tenc de egn je te serve shà teng d’eng HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146 (caz.); i) Iö sun por fà tüt, chël che vorëis. Jeu suǹ por fà tüt, quël che vorëis. DeRüM, TëmpRetornunseCiasa1833-1995:244 (MdR); j) Aha, mo ponsâi iu, / Cösc sará pa mio fre Jan Aha mo pungsai iú / Cösch sarapa mio Frö Schang AgreiterT, ConLizonza1838-1967:130 (mar.); k) cuanta servitù a ciasa de me pare à pan che ghin vanza e ió son ca che moro da ra fame! quanta servitù a ciasa de me pare ha pan che ghen vanza e iò son ca che moro dara fame! ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:255 (amp.); l) Gio volesse orc e gnoches Io volössö ôrtsch e gniôches ZacchiaGB, CianzonSonador1858-1995:164 (bra.); m) Aré zerto anche vos / de sta storia cognizion / ma ió taje no no pos, / e se parlo éi ben rajon Avaré zèrto anche vos / de sta storia cognizion / ma io taje nò no pos, / e se parlo éi ben rajon DegasperF, CodaBadiote1860-2013:471 (amp.); n) ue udëi, chi ch’à da cumandé te cësa, ie oder tu! voi udëi, chi ch’hà da cumandè te tgèsa, jö oder tu! VianUA, OstFëna1864:196 (grd.); o) Segnor mio, giö no vegne a la tova prejenza per vendicazion che giö me spete de l’ofeja che m’é stat fat Signor mio, giö non vegne alla toa presenza per vendicazion che giö me aspette dell’offesa che m’è stat fat, SommavillaA, DecameronIXMOE1875:639 (moe.); p) Mi Signur, iö ne vëgni ala tüa presënza por vendëta ch’i oress chirí Mi Signur, jö nẹ vagnẹ alla tüa prẹsåinza pẹr vẹndatta ch’i’ o̮rẹssẹ chirì PescostaC, DecameronIXBAD1875:652 (Badia).

ie (grd., LD) ↦ ie.

ièch (fod.) ↦ liech1.

iede (grd.) ↦ iade.

iega (fod.) ↦ ega.

ienn (mar.) ↦ gen.

ierba (grd., fod.) ↦ erba.

Iere (mar., bra.) ↦ Iuere.

ierpadú (mar.) ↦ arpadour.

ierpé (mar.) ↦ arpé.

ierpejun (mar.) ↦ arpejon.

iesta (gad., mar., Badia) ↦ viesta.

iestì (mar.) ↦ vistì.

iestimont (mar.) ↦ vestiment.

ietelpae † (caz.) ↦ dietelpae.

ièva (caz.) ↦ giava.

ignante (amp.) ↦ inaànte.

ignante duto (amp.) ↦ dandadut.

ignante mesodì (amp.) ↦ dantmesdì.

igner (Badia, moe.) ↦ inier.

ignó (gad.) ↦ iniò.

ignorant Ⓔ it. ignorante (da lGNŌRANTIA) (EWD 4, 21) 6 1873 ignorante (Anonim, Monumento1873:3)
gad. ignorant Badia ignorant grd. iniurant fas. ignorant fod. ignoránt amp. ignorante LD ignorant
agg. Ⓜ ignoranc, ignoranta, ignorantes
che non conosce una determinata materia, che è in tutto o in parte digiuno di un determinato complesso di nozioni (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879, LD DLS 2002) Ⓘ ignorante Ⓓ unwissend ◇ a) Pitosc che śì a spende / Inze na comiscion, / Che ra no se pó mia ofende, / A i dì ignorante in chistion. Pittosc che zí a spende / Inze na Commission, / Cá no se pó mia offende, / Ai dí ignorante in quistion. Anonim, Monumento1873:3 (amp.).

ignorant (gad., Badia, fas., LD) ↦ ignorant.

ignoránt (fod.) ↦ ignorant.

ignorante (amp.) ↦ ignorant.

ignoranza Ⓔ it. ignoranza ‹  lGNŌRANTIA (EWD 4, 22) 6 1870 ignoranza (AgostiniM, Dialogo1870*-2013:432)
gad. ignoranza Badia ignoranza grd. iniuranza fas. ignoranza fod. ignoránza col. ignoránza LD ignoranza
s.f. Ⓜ ignoranzes
l’ignorare determinate cose, per non essersene mai occupato o per non averne avuto notizia (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ ignoranza Ⓓ Unkenntnis ◇ a) I se l’à meritada, ma zerti e forsa la maor part à falà per ignoranza I se l’ha meritada, ma zerti e forsa la maor part ha fallà per ignoranza AgostiniM, Dialogo1870*-2013:432 (col.).

ignoranza (gad., Badia, fas., LD) ↦ ignoranza.

ignoránza (fod., col.) ↦ ignoranza.

Ijep (fod.) ↦ Ujep.

Ijidoro 6 1819 Isodoro (PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195)
gad. Isidoro mar. Dolo Badia Isidoro, Ijodoro
antrop.
(gad. V/P 1998) Ⓘ Isidoro Ⓓ Isidor ◇ a) O mi bun pice Pitschaider / sce tö vas col Ijodoro / vëgneste pa n püre laider, / Porcí che plom ne n’é or. O mie bung pitsche Pitschaider / Schë tö vas’ coll’ Isodoro. / Vängnäste pa un püre Laider, / Portgicché plom nö n’é oro. PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195 (Badia).

ijin (mar.) ↦ vejin.

Ijodoro (Badia) ↦ Isidoro.

ilaota (Badia) ↦ inlaota.

ilezit Ⓔ it. illecito 6 1878 illezites f. pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:11)
gad. ilezit Badia ilezit fas. ilézit
agg. Ⓜ ilezic, ilezita, ilezites
contrario all’ordinamento giuridico o morale vigente (gad., fas. DILF 2013) Ⓘ illecito, illegale Ⓓ ungesetzlich, illegal, unrechtmäßig ◇ a) S’imaginëies vignun, cun ci sdëgn, che la virtuosa Genofefa desprijâ y refodâ te domandes ilezites S’ immagini vignung, cung ci sdegno, che la virtuosa Genofefa desprijā e refudā te dimandes ille-