Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/510

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


475
475


einst ◇ a) L fova n iede un che ova doi fions ‘L foa ‘n iede ung, ch’oa doi fiongs Anonim, PezFiProdigo1835*-1913:130 (grd.).

iade (gad., mar., Badia, LD) ↦ iade.

iade (gad., mar., Badia) ↦ viade.

iadedô (gad., mar., Badia) ↦ viadedò.

ial (gad., mar., bra.) ↦ gial.

iama (gad., mar.) ↦ giama.

Iani (mar.) ↦ Jani.

iardun (gad.) ↦ giardon.

iat (gad., mar., caz.) ↦ giat.

iava (caz.) ↦ giava.

idea Ⓔ it. idea ‹ IDEA ‹ iδέα (EWD 4, 19) 6 1873 idea (Anonim, Monumento1873:2)
gad. idea mar. idea Badia idea grd. idea fas. idea fod. idea amp. idea LD idea
s.f. Ⓜ idees
1 rappresentazione mentale schematica, sommaria, ossia nozione elementare, di un oggetto, di un fatto, di un concetto (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ idea Ⓓ Idee, Vorstellung ◇ a) T’as vorù, col "Monumento" / Brao el musc, éi capì ades / Dà una idea del to talento / A ra śente del paes. Tas vorù, col monumento / Brao el mŭsc, ei capĭ adés / da una idea del to’ talento / Ara zènte del paes. Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:26 (amp.); b) Ciáreme avisa, ch’i sun tüa fomena; […]; revëgn a te istës, o signur, desmëna dala fantasia la trista idea. Ciareme avviſa, ch’i sung tua fomena; […]; r’vengn’ a tè istess, o Signur, desmena dalla fantasia la triste idea. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:92 (Badia)
2 ispirazione, progetto, proposta da tradurre in realtà (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ idea Ⓓ Idee ◇ a) No ‘l é nuia de mereea / Che un somaro come te / El no ebe calche idea / Vera lingua, cioè chel che ‘l é!… No le nuia de mereea / Che un somaro come tè / El no ebbe, calche idĕa / Vera lingua, cioè chel che le!… Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:25 (amp.)
nience per idea (gad., fod. Ms 2005, amp.) Ⓘ neanche per sogno, neanche per idea Ⓓ nicht im Traum, keinesfalls ◇ a) Co ‘l à vedù el Podestà / Che cuaji cuaji vencea / El responde ben stizà: / "Chesto gnanche par idea!" Co l’á vedú el Podestá / Che quagi quagi vincea / El responde ben stizzá: / "Chesto gnanche par idea!" Anonim, Monumento1873:2 (amp.).

idea (gad., mar., Badia, grd., fas., fod., amp., LD) ↦

idea.

Idî (gad., Badia) ↦ Idie.

Idie Ⓔ it. iddio (EWD 3, 97) 6 1631 Iddio (Proclama1631-1991:156)
gad. Idî mar. Idio Badia Idî grd. Idie fas. Idio caz. Idio fod. Idio col. Idio amp. Idio MdR Idie
s.m. sg.
l’essere supremo, concepito come perfettissimo, eterno, creatore e ordinatore dell’universo (gad. A 1879; Ma 1950, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. A 1879; R 1914/99, fod. A 1879, amp. A 1879, MdR) Ⓘ Dio, Iddio Ⓓ Gott ◇ a) y respuend, che chësta fossa na bona gauja per speré, che Idie ejaude si preghiera y respuend, kœ kæsta fossa una bona gauscha pœr speré, kœ Idìœ eschaude si preghiœra PlonerM, Erzählung5GRD1807:48 (grd.); b) Tö te as porté al German na fortaia / Mo al á dit, al sará Idî che te la paia. Tö te ās porté al Germann una fortaja / Mo all’ ha dit, al sarà Iddio, che tla paja. PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195 (Badia); c) O sibe laudà Idie! śën t’ei! O si lauda Idie! ʃën t’ ei! PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:59 (grd.); d) Perdonede, iö me stà dërt bëin, sie ringrazié Idie! Perdonéde, jeu me sta dërt bëiǹ, sie ringrazié Iddie! DeRüM, InciamòInteLet1833-1995:247 (MdR); e) Mi è ofendù Idio, e è ofendù ence vos. Mi è offendù Iddio, e è offendù ‘ncie vos. DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:260 (fod.); f) y respogn, che cösta foss na bona gauja por speré, ch’Idio ejaudiss söa periada y respogn, che quèsta foss ‘na bona gauŝa por sperè, ch’Iddio eŝaudiss soa priada PlonerM, Erzählung5MAR1856:26 (mar.); g) A patrun este pro Idî: / dagnora stá, sce no dí! A patrun est’prò Idî: / dagnëra sta, sce no dî! DeclaraJM, ITavella1857-1988:9 (Badia); h) Salamon da la Scritura sà pa Idie che che i se dura / gé per me lascia stèr, che gé la inchèghe al maridèr. Salamon dalla scritura zapo iDio cheche i ze dura / gie per me lassa stè, che gliel’ incheghe al Maridè. ZacchiaGB, GardeneraB1858*-1995:171 (caz.); i) Auza la mënt y l cuer a Idie, che l uebe te custodì. Auza la mënt y ‘l cuer a Iddie, chë ‘l uëbbe të custodì. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); j) Idio ne la mande bona a noi e a lori. Iddio ne la mande bona a noi e a lori. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:433 (col.); k) Oh conserved’ la gherlanda, Signur Primiziant, / Fin che Idî al gran cunt Ves chërda pa inant! Oh conservéd’ la gherlanda, Signur Primiziant, / Fing che Iddie al grang cunt Ves cárda pa inant! PescostaC, MëssaPescosta1879:5 (Badia); l) chësta usc ie unida da ciel! Vo, bon Idie, vo m’ëis salvà! ká̤šta̤ už íe uní[da̤] da̤ tšíel! vo, boŋ idíe, vo m’áis sa̤lvá! RifesserJB, Tëune1879:108 (grd.)
Die1.

Idie (grd., MdR) ↦ Idie.

Idio (mar., fas., caz., fod., col., amp.) ↦ Idie.

idolatria Ⓔ it. idolatria 6 1878 idolatrìa (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:1)
gad. idolatria Badia idolatria grd. idolatria fas. idolatrìa
s.f. sg.
adorazione tributata a oggetti o a immagini a cui si attribuiscano caratteri e poteri divini (gad. A 1879; Ma 1950, grd. F 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DILF 2013) Ⓘ idolatria Ⓓ Götzendienst ◇ a) Dopo che la löm dl Cristianejim â fat sparí les scurités dl’idolatria en Germania - ti lüsc todësc - ára nia püch smorjelé i costüms groi de chëra jënt amanta dla vera Dopo che la lum d’l Cristianesimo ā fatt sparì les scuritès d’l’ idolatrìa in Germania - in t’ i lusc’ todesc’ - àla nia puc smorjelè i costumi grŏi de chella jent amante d’la verra DeclaraJM, SantaGenofefa1878:1 (Badia).

idolatria (gad., Badia, grd.) ↦ idolatria.

idolatrìa (fas.) ↦ idolatria.

Idolfo 6 1878 Idolfo (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:4)
gad. Idolfo Badia Idolfo
antrop.
(gad.) Ⓘ Idolfo Ⓓ Hildolf ◇ a) En chël momënt comparësc le vësco Idolfo, ch’â bele dé adöm i sposi Ing chel moment comparesc’ ‘l Vesco Idolfo, ch’ā belle dè adum i sposi DeclaraJM, SantaGenofefa1878:4 (Badia).

Idolfo (gad., Badia) ↦ Idolfo.

ie (grd.) ↦ ti2.

ie Ⓔ EGO (EWD 4, 110) 6 1445 jw (WolkensteinO, DoFraigAmorß1445*-1979:104)

ie