Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/237

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


conesce
202



7 rendersi conto a un tratto di qualcosa che prima non si era osservato o si ignorava (gad., grd., fod., amp.) Ⓘ accorgersi Ⓓ merken, spüren, einsehen ◇ a) ‘l à sapù fei ra fegura / da conosce, se ‘l é dreto l’a sapù fei ra fegura / da conosce, se l’e dreto DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:115 (amp.); b) T. Caranta rainesc ve dé lassù? J. Śën cunësci, che m’ëis per vosc mat. T. Carànta ràineŝ vë dè lassu? S̄. Źëŋ conosci, che m’ëis per voŝ màtt. VianUA, JanTone1864:199 (grd.); c) Mirete, y sce tu cunësces y tu ses de vester bel, / No te lauré cun vic, o cun purté aut y stort l ciapel. Miratë, y ŝë tu cunës̄es y tu ses de vöster böll, / No të laurè con viĉ, o con purté aut y stòrt ‘l tgiapöll. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); d) Avè rejon, anzi me par che encia tra de lori un o l auter cugnesse, che la novità no n à portà i fruti che i sperava. Avè reson, anzi me par che enĉia tra de lori un o l’auter cognese, che la novità non ha portà i frutti che i sperava. AgostiniM, Dialogo1870*-2013:432 (col.); e) dopo che Sigfrid s’un ê jü ala vera, conesciôra, ch’ara ê uma dopo che Sigfrid sè n’è ju alla verra, conesceōla, ch’ella ē uma DeclaraJM, SantaGenofefa1878:16 (Badia)
p.p. come agg. Ⓜ conesciù, conescius, conesciuda, conesciudes
1 che si conosce, per esperienza diretta o per informazione (gad. P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, fod. Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ conosciuto, noto, famoso Ⓓ bekannt, berühmt ◇ a) N müt da maridé, conesciü per sües bofonades ‘Ǹ mütt da maridé, conesciü per sü[e]s boffonades DeRüM, MütMaridé1833-1995:280 (MdR); b) Le Bracun da Brach da La Pli de Marou / conesciü da düc y dant y do L’Bracun da Brach da La Pli de Marô / conosciü da düć y dant y daò PescostaC, BracunCoz1853-1994:225 (Badia)
2 che denota intimità, familiarità (gad.) Ⓘ docile Ⓓ zutraulich ◇ a) Insciö tirâl ’ci fora sëgn, ch’i rehli o i loi gnô tan mesti, ch’ai i tolô le mangé fora de süa man, y conesciüs en manira, ch’ai saltâ y sogâ cun ël. Ingsceou tirāle ci fora ſengn’, ch’i rechli o i lěoi gnē tang mesti, ch’ei i tolō ‘l mangiè fora d’sua mang, e cun’sceus in maniera, ch’ei saltā e ſugā cung el. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:59 (Badia)
emparé a conesce (gad. DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fod. DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ imparare a conoscere Ⓓ kennenlernen ◇ a) le Signur Idie nes done indô la sanité, che nos stimarun certamënter de plü, spo ch’avun a nostes spëises inće imparè a conësce la süa perdita. le Signur Iddie nes donne indò la sanité, che nos stimaruǹ certamëntr de plü, spo ch’avuǹ a nostes spëises inçhié imparè a connësce la süa perdita. DeRüM, Poste BëinDormì1833-1995:257 (MdR); b) y t’impararas por la pröma ota a conësce to fi e t’ impararàs pur la pruma ota a conesce to fì DeclaraJM, SantaGenofefa1878:22 (Badia) ◆ se lascé a conesce (gad.) Ⓘ dare a vedere Ⓓ sich anmerken lassen ◇ a) en na moda, che vignönn co â val’ mëia, se la parâ ia zonza s’al lascé conëscer o (zonza) vergogna in na mǫda, cho vignun che ǫva vàl möja, se la parǫva ia zǫnza sel lassè conęsser o (zǫnza) vergogna PescostaC, DecameronIXMAR1875:650 (mar.); b) en na moda, che vignun ch’â val’ möia, se la parâ ia zënza s’al lascé a conësce o vergogna in na mo̲da, che vignun ch’ava val mo̮ja, se la parava ia zanza sẹl lassè a co̮nasćer o vergo̮gna PescostaC, DecameronIXLMV1875:651 (S. Martin); c) de manira che vignun ch’â val’ möia s’ la parâ ia zënza se lascé a conësce o vergogna de måinira che vignun ch’ava val moja, s’ la parava ia zåinza s’ lassè a conasse o vergogna PescostaC, DecameronIXCor1875:653 (Badia).

conesce (LD) ↦ conesce.

conësce (gad., mar., S. Martin, Badia, MdR) ↦ cone-

sce.

conescenza Ⓔ it. conoscenza (EWD 2, 257) x conesce 6 1833 conoscënzes f. pl. (DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:269)
gad. conescënza mar. conescionza Badia conescënza grd. cunescënza fas. cognoscenza fod. cugniscënza col. conoscenza LD conescenza MdR conoscënza
s.f. Ⓜ conescenzes
nozione, acquisizione sul piano logico o dell’esperienza (MdR) Ⓘ conoscenza Ⓓ Kenntnis ◇ a) abe inće gran premüra de se procuré les nezesciaries conoscënzes e capazitês abbe inçhie graǹ premüra de se procuré les necesŝaries conoscënzes e capacités DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:269 (MdR).

conescenza (LD) ↦ conescenza.

conescënza (gad., Badia) ↦ conescenza.

conescionza (mar.) ↦ conescenza.

confalon Ⓔ nordit. confalon ‹ frz. gonfalon (EWD 2, 347) 6 1763 confaròn ‘vexillum’ (Bartolomei1763-1976:75)
gad. confarun mar. confarun Badia cunfarun fas. confalon bra. confalon moe. confolon fod. gonfalon amp. confaron LD confalon
s.m. Ⓜ confalons
grande vessillo usato durante le processioni religiose (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ gonfalone Ⓓ Kirchenfahne ◇ a) E zenza trota! N procescion / Fosc pa che chest Reverendiscem / L portarà chel Die sentiscim, / Mo zenza cente e confalon E tzentza Trotta! ’N processiong / Fos pa che chest Reverendissem / ‘L portarà chel Dio sentissem, / Mo tzentza cente e confalong BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:252 (bra.); b) Viva l nef decan de Fascia / Con bandiere e confalogn / Con trombete e tamburogn Viva l nef Decan de Fassa / Con bandiere e confalogn / Con trombette e tamburong PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:262 (bra.).

confalon (fas., bra., LD) ↦ confalon.

confaron (amp.) ↦ confalon.

confarun (gad., mar.) ↦ confalon.

confermà (col., amp.) ↦ confermé.

confermar (bra.) ↦ confermé.

confermé Ⓔ it. confermare 6 1878 confermā (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:88)
gad. confermé mar. confermé Badia confermè grd. cunfermé fas. confermèr bra. confermar fod. confermé col. confermà amp. confermà LD confermé
v.tr. Ⓜ confermeia
ribadire in forma esplicita o solenne (gad. DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. R 1914/99; DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ confermare Ⓓ bekräftigen, bestätigen ◇ a) y confermâ döt cun na sinzirité tan da ingiané, ch’al á basté a svercé deplëgn le conte […] e confermā dutt cuna sinzeritè tang da ingiannè, ch’el à bastè a sverceiè d’plengn’ l’conte DeclaraJM, SantaGenofefa1878:81 (Badia)
p.p. come agg. Ⓜ confermés, confermeda, confermedes
ribadito in forma esplicita o solenne (gad., grd. F 2002) Ⓘ confermato Ⓓ bestätigt ◇ a) Chësta confesciun â solevé le conte, y al ê por ël na gran consolaziun ad aldí da Golo istës la purité de Genofefa confermada. Chesta confessiung ā sollevè ‘l conte, e el ē pur el na grang consolaziung ad aldì da Golo istess la puritè de Genofefa confer-