Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/129

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


bochel
94


un bochè ‘amphora’ (Bartolomei1763-1976:70)
gad. boché mar. boché Badia bochè grd. buchel fas. bochèl caz. bocal bra. bocal moe. bocal fod. bochel col. bocal amp. bocal LD bochel
s.m. Ⓜ bochei
vaso di terracotta, metallo o vetro per contenere liquidi (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ brocca, boccale Ⓓ Krug ◇ a) De y nöt se lasciâra jö sön n gröm de stran, da na pert êl n boché de tera plëgn d’ega, y n pü’ de pan fosch ê süa spëisa. Dè e noutt sè lasceala jou sounung grum de strang, da na pert elle ‘ng bocchè de terra plengn’ d’ěga, e ‘ng pude pang fosc’ ē sua speiſa. Dè e noutt sè lasceala jou sounung grum de strang, da na pert elle ‘ng bocchè de terra plengn’ d’ěga, e ‘ng pude pang fosc’ ē sua speiſa. (Badia).

bochel (fod., LD) ↦ bochel.

bochèl (fas.) ↦ bochel.

bocia Ⓔ BUCCA (EWD 1, 307) 6 1763 boccia ‘os’; slargiè la boccia ‘rictus’; sot la boccia ‘palatus’ (Bartolomei1763-1976:70, 99, 100)
gad. bocia mar. bocia Badia bocia grd. bocia fas. bocia caz. bocia bra. bocia moe. bocia fod. bocia amp. bocia LD bocia MdR boćia
s.f. Ⓜ boces
cavità corrispondente all’inizio del canale alimentare (gad. B 1763; A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ bocca Ⓓ Mund ◇ a) Ël ne dëura mai la boćia, ch’a spëises d’atri. Ël ne dëúra mai la boçhia, ch’a spëises d’atri. DeRüM, DonzelaComplimënt1833-1995:241 (MdR); b) Ch’i se bete ‘l cuor in pasc, / ch’i se nete pu ra bocia Ch’i se bete ‘l cuór in pasc, / ch’i se nete pu ra bocia DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:113 (amp.); c) Mo a veder la bocia e i pie / Metesse pegn n bel da sie; / L’era Tonele de Grava l’ost / Jà l’aea beù e magnà rost Mo a vedér la boča ed i pie / Metese peng n bel da sie; / L era Tonele de Grava l ost / Ža l aéa beu e magnà rost BrunelG, MusciatSalin1845:4 (bra.); d) Al trëma la tera ch’al pësta cui fers, / y dala bocia - oh! - ci n bur vers! Al trëma la tera ch’al pësta coi fers, / y dala boćia - oh! - ći n bur vêrs! PescostaC, OrcoIocl1858-1994:234 (Badia); e) Sce ulëis tlo fumé tabach, messëis tò la pipa ora de bocia! Ŝe ulëis tlò fumè tabàch, muessëis tò la pipa òra de botgia! VianUA, FuméTabach1864:197 (grd.); f) A paroles a mesa bocia no dé pa mei amënt, / Chi che de chëstes se god, schiva for y for cun spavënt. A paròles a möźa botgia ‘no dèpa mëi a mënt, / Chi chë de chëstes së gòd, schiva fort y fort con spavënt. PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); g) Duc chi che l’era ló te stua i é resté co la bocia daverta Duč ki ke l era lo te stua i e reste ko la boča daverta BrunelG, Cianbolpin1866:10 (caz.); h) Bocia larga, mus pelos / Dente fate par tazà. Bòcia larga, mŭs pelόs / Dente fatte, par tazzà. Anonim, ManageriaComunal1873-1973:32 (amp.); i) Ci ch’al é por mia bocia süta chësta fontana, chël é por mia anima, o Signur, osta dotrina Cicch’ el è pur mia boccia sūta chesta fontana, chel è pur mia anima, o Signur, osta dottrina DeclaraJM, SantaGenofefa1878:40 (Badia)
tré de bocia (gad.) Ⓘ parlare a vanvera Ⓓ plappern ◇ a) Al n’é co baia bun / Por trá ma val’ de bocia, / Spo saltai pa en scofun / Por la cunté plü tocia! Al né co baja bung / Por tra ma val dö botgia / Spo saltai pa ‘ng Scofung / Por la cuntö plü totgia. AgreiterT, ConLizonza1838-1967:134 (mar.).

bocia (gad., mar., Badia, grd., fas., caz., bra., moe., fod., amp., LD) ↦ bocia.

boćia (MdR) ↦ bocia.

bòcia (fas.) ↦ boza.

bocon Ⓔ nordit. boccon (EWD 1, 308) 6 1833 boccuǹ (DeRüM, CurtSuramunt1833-1995:281)
gad. bocun mar. bocun Badia bocun grd. bucon fas. bocon caz. bocon fod. bocon amp. bocon LD bocon MdR bocun
s.m. Ⓜ bocons
1 quantità di cibo che si può mettere in bocca in una sola volta (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ boccone Ⓓ Bissen, Happen ◇ a) entant che l magnèa n bocon de rost, che l camerier ge aea portà intan che el magnea un bochon de rost, che el camerier ge haea porta IoriG, InjignàLet1860*-2013:402 (caz.); b) ‘L é el sbroà, e boi bocoi / ‘L é ra carne, i asc, e el sa! Le el sbróà, e boi bocói / Le ra carne, i àsc, e el sà! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:20 (amp.); c) sü bugn bocuns ne m’imbratará, plütosc ói mangé en compagnia di lus sū bongn’ buccungs nè m’imbratterà, plouttosc’ oi mangiè in compagnia di luus DeclaraJM, SantaGenofefa1878:66 (Badia); d) Ahi! set agn lungiscims messëi sté zënza n bocun de pan, zënza n ciöm de guant, descuza söla nëi d’invern ahi! sett angn’ lunghissimi m’ssei ste zenza ‘ng buccung d’pang, zenza ’ ng ceum d’guant, descuzza soulla nei d’ingvēr DeclaraJM, SantaGenofefa1878:96 (Badia)
2 quantità limitata nello spazio o nel tempo, riconducibile a un intero reale o immaginario (gad. V/P 1998; DLS 2002, grd. DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ pezzo Ⓓ Stück, Brocken ◇ a) N bocun de strada denant ch’ëi arivass a la dlijia, dij le vedl: "Jide pö demà vos jogn, che iö vëgne pa bëin do iö, con la grazia de Die." ‘Ǹ boccuǹ de strada denant ch’ëi arrivass a la dliŝia, diŝ le vedl: "Ĝide peu demà vos ĵogn, che jeu vëgne pa bëiǹ dò jeu, coǹ la grazia de Die." DeRüM, CurtSuramunt1833-1995:281 (MdR).

bocon (fas., caz., fod., amp., LD) ↦ bocon.

bocun (gad., mar., Badia, MdR) ↦ bocon.

boder (caz.) ↦ poder.

Boé 6 1879 Boá (PescostaC, MëssaPescosta1879:4)
gad. Boá Badia Boá grd. Boè fas. Boè fod. Boè amp. Boè LD Boé
topon.
massiccio delle dolomiti (gad. DLS 002, grd. DLS 2002, fas. DLS 2002, fod. DLS 2002, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ Boè Ⓓ Boè ◇ a) Sossungher y Boá y i pic de Ciampëi, / ciarede ma dërt, ne n’él pa vëi? Sossungr e Boà e i pits de Tgiampái, / Tgiarède ma dart, ne n’elle pa váj? PescostaC, MëssaPescosta1879:4 (Badia).

Boé (LD) ↦ Boé.

Boè (grd., fas., fod., amp.) ↦ Boé.

bòea (moe.) ↦ boia.

bofonada (MdR) ↦ bufoneda.

bofun (MdR) ↦ bufon.

bogna (col.) ↦ bujegné.

boia Ⓔ it. boia ‹ BOIA (EWD 1, 312) 6 1878 boies pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:21)
gad. boia mar. boia Badia boia grd. boia fas. boia moe. bòea fod. boia LD boia
s.m. Ⓜ boies
chi deve eseguire la sentenza capitale (gad. A 1879;