Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/1069

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page has not been proofread.


Valdander
1034


badia (gad.) Ⓘ Valdander Ⓓ Valdander ◇ a) Y le miú de düc, le Bagn de Valdander, che fej te cialdira na crosta de cënder. Y l’miú de düć, l’Bagn de Valdander, che fej te ćialdira na crosta de cënder. PescostaC, BonesEghes1858-1994:230 (Badia).

Valdander (gad., Badia) ↦ Valdander.

valè (col.) ↦ valei.

valei Ⓔ VALĒRE (EWD 7, 268) 6 1833 vè 6 (DeRüM, MercadantCiavai1833-1995:273)
gad. valëi, varëi † mar. valëi Badia varëi grd. valëi fas. valer bra. valer fod. valei col. valè amp. varé LD valei MdR valëi
v.intr. Ⓜ vel, valon, valù
1 avere potere, autorità, importanza; contare (gad. Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ valere Ⓓ zählen ◇ a) Ma con zerte ‘l é da ride / R’ esperienza pì ra no val Ma con zèrte le da ride / Resperiènza pi ra no val Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:22 (amp.)
2 avere validità giuridica e legale, essere valido (fas.) Ⓘ valere Ⓓ gelten ◇ a) Segnor Sepon nia permal / De chel che v’é scrit / Chel che a voi ve é dit / Perché chest dut val. Signor Sepong nia per mal / De chel che ve scrit / Chel che a voi ve e dit / Perché chest dut val. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:270 (bra.)
3 avere pregio, valore intrinseco e perciò un certo prezzo o valore (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ valere Ⓓ wert sein ◇ a) Tö ne t’en intënes tö de ćiavai. Te compres demà de te burć ćiavai da la vita lungia e da le col sotì; chi ne vè nia ëi Teu ne t’eǹ intënes teu de çhiavai. Te compres demà de tä burtg çhiavai da la vita lungia e da le còl sotti; chi ne vè nìa ëi DeRüM, MercadantCiavai1833-1995:273 (MdR); b) E coscì zenza nesciuna paura / I à fat veder la so braura. / Che a mi dit no la val nia / Parché i à batù con chi che dormìa. E koši zenza nesùn paùra / I ha fat vedér la so braùra. / Ke a mi dit no la val nia / Parke i ha batù kon ki ke dormìa. BrunelG, MusciatSalin1845:10 (bra.); c) Su na drëta dumanda, na drëta resposta: Cincantesies rainesc velela, y vo me n dajëis cincantecater. Su na drètta dumànda, na drètta rìposta: Cincànta sies ràineŝ vëlela, y vo mën dasŝëis cincànta cater. VianUA, JanTone1864:199 (grd.); d) Spose, ancuoi coscì a ra bona / Cuatro verse sentirè / S’i no val na busarona / El poeta scusarè. Spose, anquoi cosi ara bona / Quattro verse sentirè / S’i no val na busarona / El poeta scusarè. DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:11 (amp.); e) n om zënza religiun y cosciënza, en manira, che so proprio davagn i valô plü co döt le rest ‘ng om zenza religiung e coscienza, in maniera, che so proprio vadagn’ i varō ploucche dutt ‘l rest DeclaraJM, SantaGenofefa1878:11 (Badia); f) Sëgn impede dessel sorví a tüa noza, al vel plü mile rainesc: De sengn’ impede dess’ ‘l servì a tua nozza, el vè plou mille reinesc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:25 (Badia)
4 servire, essere utile in una situazione o in relazione ad altro (amp.) Ⓘ valere Ⓓ nützlich sein ◇ a) Élo un rejistro? Ce ve val beltà / se ve mancia modestia e sobrietà? Elo un registro? Ce ve val beltà / se ve mancia modestia e sobrietà? DegasperF, TenpeAdes1862-1974:473 (amp.)
fé valei (grd.) Ⓘ valorizzare Ⓓ hervorheben ◇ a) La roba muessen fé valëi, che, sce cieres no mënt, stleta la fej pa bën i autri. La ròba muessuŋ fè valëi, che, ŝe ciëres no mënt, sclötta la fèŝ pa bëŋ i àutri. VianUA, JanTone1864:198 (grd.) ◆ ne valei nia (gad. DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. Mz 1976; DLS 2002, fod. P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ non valere nulla Ⓓ nichts wert sein, nichts taugen ◇ a) I dinà e tütes les richëzes é demà n gran bëin, sc’ an en fej n bun ujo, sce nò ne vêles nia I dinnà e tüttes les ricchëzzes é demà ‘ǹ graǹ bëiǹ, ŝ’ aǹ eǹ feŝ ‘ǹ buǹ uŝo, ŝe nò ne vèles nìa DeRüM, Grosc1833-1995:287 (MdR); b) E coscì zenza nesciuna paura / I à fat veder la so braura. / Che a mi dit no la val nia / Parché i à batù con chi che dormìa. E koši zenza nesùn paùra / I ha fat vedér la so braùra. / Ke a mi dit no la val nia / Parke i ha batù kon ki ke dormìa. BrunelG, MusciatSalin1845:10 (bra.) ◆ se la fé valei (gad. DLS 2002, grd. F 2002; DLS 2002, fas. DLS 2002; DILF 2013, fod. P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ farsi valere Ⓓ sich Recht verschaffen ◇ a) Cun bona rajun s’ la fá varëi, / A düc Ladins i le fajunse a savëi Cong bona reŝung s’ la fa varái, / A dütg Ladings il faŝungse a savái PescostaC, MëssaPescosta1879:3 (Badia) ◆ vel a dì (amp.) Ⓘ vale a dire, cioè Ⓓ das heißt ◇ a) Sti eletore, ci élo stà, val a dir, chiste sturloi, / che i à scelto a me guarnà Sti eletore, ci elo sta, val a dir, chiste sturlói, / che i a scèlto a me guarnà DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:112 (amp.).

valei (fod., LD) ↦ valei.

valëi (gad., mar., grd., MdR) ↦ valei.

valent Ⓔ VALĒNS (EWD 7, 255); ma sarebbe possibile anche ait. valente o il participio presente di alad. valei (GsellMM) 6 1805 valent (PezzeiJF, TTolpei1805-2010:191)
gad. valënt Badia valënt grd. valënt fas. valent caz. valent bra. valent fod. valent amp. varente LD valent MdR valënt
agg. Ⓜ valenc, valenta, valentes
1 onesto, dabbene, di buon cuore (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ bravo, buono Ⓓ brav ◇ a) Va ben, va ben coscì / valent Tomesc valent / con ti son dërt content Va beng va beng cosi / Valent Thomes Valent / con ti son dart content PezzeiJF, TTolpei1805-2010:191 (fod.); b) Di cians i plu valënc / Zanovel bel cui dënz. / Capiva prëst: Wart auf! / Geh, Pimperl, friß(t) und sauf! Dei cians i plu valënc / Zanovel bel kui dënz. / Kapiva prëst: Wart auf! / Geh, Pimperl, frißt und sauf! PlonerM, CuraziansBula1828-1915:64 (grd.); c) Coscita i peres fascegn / zenza i sacramenc / Ence i più valenc / Doventassa duc luteregn. Cosita i peres Fasseng / zenzo i Sacramentc / Encie i piu valentc / Doventassa dutc Lutereng. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:265 (bra.); d) perché la jent la é bona e valenta, coscita cogne ence gé osservèr de mia feides perkè la ʒent la é bona e valenta, košita cogne enče ğe osserver de mia feides BrunelG, Cianbolpin1866:5 (caz.)
2 che ha maniere garbate e affabili nei rapporti con gli altri (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. A 1879; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Mj 1929; C 1986; Q/K/F 1988; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ gentile Ⓓ freundlich ◇ a) Ma cun fé l zumpradëur / Al trat su nosc Seniëur. / Chësc i fova ubedient / Y ulgova da valënt. Ma kun fe l zumpradëur / Al tra su nost seniëur. / Këst i foa ubidiënt / I ulgova da valënt. PlonerM, Gratula-