Vög Volapüka, Yelod 23id, Nüm 2 (Febul 2013)

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search

O Volapükaflens Valöpo!


Sis Volapük, mekavapüks mödik alsotik epubons. El Schleyer it päsüädükom, das pük omik öfasilükon nunami calöfik da vol. Id el Samenhof päsüädükom, das Sperantapük binon pük gudikum, e medü on, nets okanons kobo bespikön fikulis valik pla feitön. Dials at äbinons jöniks. Ab nets nämädik vola no ävilons fövön diali at, nemuiko no medü pük atsotik. Ävilons plao propagidön pükis netik lönik da vol. Bü yels tum, Fransänapük äbinon pük bevünetik, ab anu Linglänapük pledon rouli at.


Sekü atos, mödikans osagons, das mekavapüks jenöfo eneplöpons. Ab fümiko no baicedob ko ced somik: balido, dub stud oba mekavapükas, ekolkömob flenis da vol; telido, mekavapüks ejonons, das dabinon tuvedot balugik ad moükön misuemis valemik; kilido, mens valik, e pöfikans. e liegikans, kanons lärnön e gebön püki somik vifikumo, ka me püks netik.


Seko, no kanoy sagön, das mekavapüks eneplöpons, bi pagebons aldeliko, no bevü bolitans, kels suvo neodons nätäpretanis ad suemön odis, ab bevü mens komunik, kels ba no dalabons timi saidik u no binons saidiko täleniks ad dedietön okis studes atsotik, ab kels vilons too seivön menis nitedas sümik foginäno ad flenükön onis.


Verat binon, das nen mekavapüks bevünetik, vol obas nelabonöv stumi vemo frutiki.


Valikosi Gudikün Oles ed Olikanes

sedom


Ralph


LÄLID IN STUNALÄN (fa hiel Lewis Carroll)[edit]

KAPIT JÖLID — KRÖKIDÖP KÖRADAIMA (3)[edit]

“Köradaim olilof oli! Ilükömof boso latiko, e lo Köradaim äsagof - “

“Labülolsöd pladis olsik!” älerorof Köradaim me vög tonära, e valans äprimons ad rönön valöpio mo e ge; änokons ta ods, ab fino, ünü brefüp, alikan ituvon pladi oka, e pled eprimon. Lälid äcedof, das neai büo ilogof krökidöpi so bisariki; äbinädon me vefaliens fagotaleigik, glöps äbinons lüstrids lifik, krökidafögs äbinons flamens lifik, e soldats ämutoms biegädön ad doatön gluni fo oks, sevabo ad bobotikön.

Lälid ätuvof, das fikul gretikün äbinon ad reigön flameni. Äplöpof gudiko ad koveniko pladön koapi ona dis brad oka, ko lögs lagöl pödü of, ab suviküno, ven iplöpof ad löükön särvigi ota, ed äblümof ad flapön lüstridi ko kap flamena, at äzütülon oki ed älöpiologedon lü of me logodajäst so kofudik, das Lälid lölöfiko no äkanof vitön smilarorüli, e ven fino iplöpof ad donükön kapi flamena, ed ävilof primön dönu, ekö lüstrid, kel isevilupon, ed ämokripon; zuo, glun, kiöpio ävilof tridi, äbinon vemo vefik, e soldats pebiegädöl älöükoms okis ai ad golön lü plads votik krökidöpa. Lälid suno äsüadof, das pled äbinon dido go fikulik.

Pledans valik äpledons otüpo nen stebedön turnis okas; äzanons ai, ed äkomipons ta ods ad getön lüstridis.


Ünü brefüp Köradaim äzunikof levemo. Äzimalekof, ed älerorof: “Säcöpoyöd kapi omik!” u “Säcöpoyöd kapi ofik!” za balna a minut. Kodü atos, Lälid äbinof go dredälik: fümo no nog ifeitof ko Köradaim, ab äsevof, das atos ökanos jenön seimna; “täno,” ätikof, “kis öjenos-li obe?” Plidoy vemo ad säkapön menis is; binos stunidabik, das pösod igo bal bleibon lifik!”

Äzilogedof ad tuvön pöti gönik ad morönön, id änulälof, va ökanof mogolön nen palogön fa ek. Vüo äküpedof pubi bisarik in lut: balido äkofudof vemo, ab posä ilogedof oni brefüpo, äkonstatof, das äbinos lusmil, ed äsagof oke: “Ekö Kat se grafän “Cheshire:” anu okanob spikön eke.”

“Pledol-li gudiko?” äsagon ofe Kat, sosus mud saidik ad spikön ipubon.

Lälid ästebedof jüs pub logas, tän änutof. “Ab lölöfiko no frutos ad spikön one,” ätikof, “jüs lils opubons, u nemuiko bal onas.” Ünü minut nog bal, ekö kap lölik. Lälid ädoseitof flameni, ed äprimof ad bepenön one pledi. Binof fredik anu, das labof dalilani. Kat äcedon, das ya binon saidiko logädik, seko koap mödikum no epubon.

“Cedü ob, pledoy go negidiko,” äprimof Lälid me vög boso plonik, “e valikans zanons sovemo, das no kanoy lilön vögi lönik – e jinos, das no dabinons pledanoms patik; nemuiko if jenöfo dabinons noms, nek lobedon onis - e bi val binon lifik, no kanol fomälön kofudi valemik; samo, bobot, keli mutob zeilön, spaton pö flan votik krökidöpa - ed ebo anu, ämutob fögaflapön lüstridi Köradaima, ab sosus ilogon lüstridi oba, emokripon vifiko!”


(Okanols reidön reti kapita su pads gaseda okömöl)


PARAD HÖLÖFIK (fa hiel Frank Roger)[edit]

Hiel Jeff Campbell älogedom viföfiko bradaglokili oka. Töbo äkanom stebedön kafapaudi. Spelabiko el Harvey öbinom us ko blün nulik ela ‘Shimmer’. Äpödiostutom su stul oka ed äzilogom büri. Älogom menis, kels äseadons fo büratabs okas, kels älelogons nünömaskrinis, kels ägebons telefoni, kels äjäfons me doküms alsotik. Da fenäts äkanom logön bürabumoti votaflanü süt, kö mens mödikum äbejäfons tio otosi. Äbinos-li soiko zi zif lölik? Zi vol lölik? Fümiko äjinos soiko.

Büralif änaütom omi levemo, ed if el Harvey no ilüspikomöv omi ün del seimik, no üsufälomöv vali. Mödül balid oma ela ‘Shimmer’ imaifükon ome voli nulik – e vödiko, e nevoiko. Igebom suvo eli ‘Shimmer,’ e no plu äkanom fomälön lifi nen piluls blägik at. Mödül balid et ibinon glatik - anu äpelom moni gudik, abatos no liedükon omi . Ägetom völadi fulik tä mon oka.

Nügolölo fino ini fidasälun, koteniko älogöm eli Harvey, kel äslürfom kafi oka, e kel äsmililom frediko ome. “Eblinob ole anikis atas,” äsagom, ed ämaifükom nami dü sekun, dat Jeff äkanom logedön vifiliko pilulis blägik ömik. Mans tel at äspikoms ko od dü nelunüp, mon pälovegivon, e Jeff äpokom blüni nulik ela ‘Shimmer.’ Pos paud ägekömom lü büratab oka, ed ämütom oki ad no slugön sunädo pilulis. Vol votik dunas heroedik, fäkas nämik e blesiras balugik äbätons omi, ab ämutom zögön atosi. Ästeifülom ad ledunön vobi, keli ähetom somödiko, ed äfölom bligi oka in tef at. Klüliko atos äbinon vob omik. Sosus igekömom lomio, äslugom pilulis, äbenoglidom ma nem otas, ed äyilidom lo jänäl onas. Cem zü om älunidon äs magälod, du vol ‘votik’ äsenovikon ai plu jü fülükam lölöfik jenöfa. Suno mems valik dö ‘vol jenöfik’ ümoikons lölöfiko.

Sosus xüamöp oma dabinotik ijenöfikon, Jeff ämufükom muskulis oka. Äbinos ai fikulik ad fövön ventüri ya peprimöli, bi mems ota ägekömons te pianiko. Om e komipans oma, no äpreparoms-li komipi gretik ta barbarans nüdranik? Älüvom tänadi oka, äzilogom viföfiko, ed äküpetom, das komipans votik ästebedoms büdi oma. Solalit änidülon su koaps suetik e su glävs e lecüds omas. Lesi! anu ämemom osi. Äprimikoms ad dadun tataki sunokömik ta fotrupem nüdrananas.

“Föfiö!” äsagom balugiko. Valikans ämospidoms lanöfiko ad lekomipön. Atosi äledesirom somödo: säboflapami, flenädöfi, romati vemik, dalestimi ä ritöfi nestipikis kekomipanas omik. Atos ägivon ome senäli ad binön lifik. Ekö dabin lifabik. Äföfiorönom, ledesirik ad logön bludi neflena. Pö solamodonikam val äfinikon. Neflens pideidons jü man lätik, ab milit ela Jeff id isufon deadanis mödik. Te laf manas omik igekömoms de komipöp kobü mans anik vemo pevunöls. Jeff it isufom köti dibik in brad, ed iperom bludi vemo mödiki.

In tänad vuns omik pälekälons fa voms fol, ko kels äbuükomöv ad jäfön me duns votik, if sanastad ädälonöv osi ome. Ab anu äkotenikom ad takädön e staudön. Latikumo dü neit et, medinan ävisitom omi. ävestigom flabülis omik, änutom lobülölo, ed äseidom oki nilü om. “Adel äbinon te lukomip. Suno komip voik ojenon. Cedol-li, das obinobs saidiko nämiks?” “No sevob osi,” äkoefomJeff. “Esufobs peri manas mödik, e pö komip okömöl neflens ba numo opluoms lä obs. Dabinons mens, kels sagons, das ya päridobs. Spelobsös, das gods omiseroms obis.”

Dü timül seil äreigon, täno medinan älaispikom: “Liedo dabinons nuns badik nog mödikums. Stok oba sidas di ‘Glimmer’ efinikon.” “Sidas di ‘Glimmer’,” ävisipom Jeff. Vög oma äbinon däsperik. Tio iglömom dö atos, ab anu mems ägekömons ome. Äkösömikom ad slugön sidis et, kelas vobed äbinon so stunidabik. Ämögükons ome ad skeapön ini vol magälik dü brefüp, kö äkanom glömön fikulis lifa heroedik oka, kel jenöfo no äbinon ai so heroedik.

Vol magälik et äbinon paset büpaokalüpik, tim te nekleiliko pememöl dü tim at töbik nula-barbarik. Mens us älüxüödons, ävobons in bürabumots kö riskäds nonik ädabinons. Vol et äsevon ni trupis nüdranik, nimis natädik, döfis mitulöl, vunis, ni näfätamalädis.

Anu ämemom vali me pats lölöfik: Büralifi. Nünömaskrinis. Telefonömis. Zifi fulü bürs somik, kö mils menas älifädons lifi takedik e nentöbik, glöfölas karieris kotenüköl. Voli sefa e disinam lunüpik, keli minünäns bo cänidonsöv ko neliegöf, e nedanöfans ko naüt.

Nen sids ela ‘Glimmer’ no omögos ad gegolön usio. Ömutom sufälön lifi jenöfik ko fikuls valik ota. Parad, do ädabinon te in kap omik dü düps anik, no öbinos rivovik. Neföro öseadom-li dönu lä büratab omik? Neföro ögebom-li nünömi u telefonömi dönu? Neföro ölogom-li eli ‘Harvey’ dönu, lutedan magälik, kela komikam änunädon finodi vobeda sidas di ‘Glimmer’? ä gekömi gebana sunokömöli lü jenöf grobik? Ägesadom ini kusens. “Nuns badik dido,” äsagom medinane.


KADÄM BEVÜNETIK VOLAPÜKA[edit]

O Volapükaflens Valöpo!

Pos vätäl kälöfik, vöds kaenik sököl pezepons fa Kadäm, e kanons pubön in vödabuks e tidodems calöfiks:

  • DIGITIK: digital. numérque, digitale;
  • DISKUD DENSITIK: compact disc, disque compact, Compact Disc, disco compacto, disco compatto;
  • KONTAGASKRIN: touch screen, écran tactile, Sensorbildschirm, pantalla táctil, schermo tattile;
  • MEDÄD(S): media, Medien, medios;
  • MÖDAMEDÄD(S) (subsat): multimedia;
  • MÖDAMEDÄDIK (ladyek): multimedia;
  • NAALOGIK: analogue, analogique, analog, analógico(a);
  • PLATANÜNÖM: tablet computer, tablette tactile, Tablet-Computer, computadora tablet, computer tascabile;
  • REGISTARÖM: reorder, enregistreur, magnétophone (audio), magnétoscope (vidéo), Aufnahmegerät, grabadora, registratore;
  • SKRIN: (televidöm, nünöm, bioskop) screen, écran, Bildschirm, Monitor, pantalla, schermo;
  • TABANÜNÖM: desktop, bureau, Schreibtisch-rechner, ordenador de escritorio, computer da tavolo;
  • TELEFONÖM POLOVIK: mobile, téléphone portable (mobile), Handy, móvil, cellulare, telefonino;
  • TONODAKAEN: audio;
  • TONODA-VIDEODA-KAENIK: audio-visual;
  • VIDEODAPLEDÖM: video game, jeu video, Videospiel, videojuego, videogioco.


Ralph Midgley

Sekretan: Kadäm Bevünetik Volapüka


SAGODS FA HIEL OSCAR WILDE[edit]

Stab pötöfik mata binon misuem bofaflanik.


Din gudik tefü pledam ko fil binon, das no igo paflamädoy. Pafilikons utans, kels no sevons, viomodo pledoy ko fil.


Dabinons timüls, tü kels mutoy välön vevü lif, kel binon löliko lönik, e dabin, kel binon neverätik, nedidik ä bapik, ab keli voläd flagon.


Ven binoy in zif, muadoy oki. Ven binoy su länäd, muadoy votikanis. Binos tumödiko naütik.


Romat binon bugitod liegikanas, no binon cal nenkosidanas. Pötikans sötons binön plagäliks e komunäliks.


Seväd, kel primikon ko plim ga ovedon flenalöf veratik. Primikon gidetiko.


erats metafüda binons verats maskaras.


Nolav no kanon suemön netikälikosi. Seko no labon fütüei in vol at.


Fredans voläda labons völadi, ab te völadi noik leigodäbas. Lelogädükons jöni e jänäli nefredanas.


In vol at binons te lelügs tel. Bal onas binon: no getön uti, keli viloy, e votikos binon: getön oni - atos binos go badikum - binos lelüg veratik.


Nelobed cedü seiman, kel estudon jenavi, binon tug rigik. Binos dub nelobed, das dabinon proged - dub nelobed e volut.


No binos sapik logön valikosi as sümbol. Votiko lif binon tu jeikik.


(Tradutods fa hiel Ian Niles)