Hüm Volapüka

From Wikisource

Jump to: navigation, search

Rigiko pepoedon fa ‚Franz Zorell‛ e penoatädon fa ‚J. M. Schleyer‛; vödem nulik pärevidon fa ‚Arie de Jong‛.


Volapük perevidöl Volapük rigik


Sumobsöd svistama stäni! Sumolsöd stäni blodäla!
Neflenami obs hetobs. Dikodi valik hetobs.
Dakipobsöd ga baläli! Tönöls jüli baladäla,
Volapüki beyubobs. Volapüke kosyubobs,
Vokädobsöd ko cifal: Vokobsöz ko datuval:
„Menefe bal, püki bal!“ „Menade bal, püki bal“!


Kis okanon-li plu svistön Kis also, kanos koblodön
lölika vola menis? lölika vola menis?
Kis plu ogudükumon-li Kis also kanos menodön,
ka pük bal onas stadis? äs pük bal, omsa stadis?
Klu vokädobsöd bu val: Klu tonodosöz in val:
„Menefe bal, püki bal!“ „Menade bal, püki bal!“


Cifal püka ga lifomös! Datuvel püka lifomöd,
Lifonsös slopans ona! Lifomsöd pakels ota,
Volapük ai floronös, Volapük aiflolomöd,
e spiked jönik ona! e välapüked oma!
Klu tonosös love tal: Oibinomöd su tal
„Menefe bal, püki bal!“ Menade bale püki bal!



Vödem in Volapük perevidöl. Se Volapükagased pro Nedänapükans 1933, Nüm: 4, Pad: 18. Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1958, Nüm: 4, Pad: 17. Päpüböl i nesekidiko fa Volapükaklub valemik Nedänik su pad tiädü: „HÜM VOLAPÜKA“.

Vödem in Volapük rigik. Se Lekaled Volapüka plo yel 1888 / Volapük-Almanach für 1888 fa Sigmund Spielmann (Leipzig: Verlag von Eduard Heinrich Mayer), Pad: 75.