Boyad de ‚Malmaison‛

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
Koned fa ‚Franz Hoffmann
petradutöl fa ‚J. Schmidt


Lü blesirakaseds jönikün Fransänik kased: ‚Malmaison‛ duton, kel topon in fagot mö liöl bal e foldilik vesüdü ‚Paris‛, e kel äbinon ün vönäd seimna busteböp ela ‚Napoléon‛ I ed ela ‚Joséphine‛.


Foginan, kel stunidon jöni e magifi länädadoma at, bo kanon-la töbo kredön, das pälecedon seimna ün vönäd as topät tirena e krima. El ‚Malmaison‛ niludo egeton-la nemi okik: ‚dom badik‛ ün tim, ven[1] äbinon letopät kardinala: ‚Richelieu‛: ministeral ela ‚Louis‛ XIII, kel äduinom jelü tron krimi ömik. Se tim at konot sökik eloveikon.


Tü novuladel glumidik tävan su jevod ästopom fo yan bötädöpa vilaga ‚Ruelle‛, kel miedon legadi ela ‚Malmaison‛. Jibötädan ägolof plödio ad getedön omi, kel, posä ilovegivom jevodi oka lecekadünane, äbonedom fidedi.


Äjonidükoy ome cemi gudikün doma, e jilotidan jäfedik ämogolof ad ledunön vipis lotana oka. No lunüpo pos atos monitan votik ästopom fo bötädöp, ed äflagom leigo fidedi. “Pidob vemo, o söl! das no kanob fölön vipi olik,“ jilotidan äsagof, “ibä stok valik, keli labobs in dom, pebonedom fa söl, kel elükömon bü timüls anik bü köm olik.“ - “Gololös täno löpio lü om!“ foginan äsagom, “e sagolös lotidäbe olik, das obinoböv vemo danöfik kol om, if odälomöv obe, ad kompenön pö fided omik. Vilob vilöfo pelön dilodi obik fideda.“ - Jilotidan änunof komiti at lotane balid ed ägetof plütiküno de om gespiki: “Sagolös söle foginik, das kompen omik opliton obi vemo, ab das no kösömob ad lasumön peli de utan, keli evüdob ad fidedön ko ob!“ Foginan telid kludo ägolom löpio ini cem löpik, e posä inotodom danöfi oka demü geted so gudöfik, bofikans äseidoms okis len tab. Fidäd vo no äjenon fredöfikumo, kas äkanoy spetön osi pö seiv so brefik; ab pö poszib, pö kel äbötoy vinis legudik anik, spikotam ävedon nenplafikum, e foginan telid ädälom oke ad säkön kompenane oka utosi, kelos ikodedon ome ad kömön ini topäd at, kö äjinom binön foginik. “Egetob de ministeran büdi ad kömön isio,“ gespik äbinon. “De kardinal-li?“ fidedakompenan omik ävokädom ön süpäd klülabik. “Pardolös nunäli obik! labol-li ba kodi kredön, das bo enofol-la omi dub alseimikos?“ “Lenö!“ votikan ägesagom, “e voiko ekömob isio ad gidükön obi ta kusad somik.“


“Din binon soik: In lomazif obik: ‚Rochelle‛ bü brefüp pamflät dö lif notidik e kalad kardinala päpakon, kela samäds anik äreafons jüo lo reg. Do ob dü lif lölik oba neai ekoedob bükön tonati balik bal, ekusadoy too obi ad ebinön lautan lenoda at. Nos pakredon so fasiliko, äsä mispik fa mens fopik e badöfiks; e sekü kod at no eperob timüli bosik ad jonülön lobedi oba tefü büd, ön spel ad sälonöfükön löliko kusadi so stupädiki, äsä ejonüloy oni ta ob.“ -


„O söl!“ foginan ävüspikom nu ko notod klülabik dredäla, „o söl! danolöd Büologali demü fäd läbik, kel edugon obi ad kolkömön oli. I ob pebüdob fa ministeran ad kömön isio, ab in disein no votik, süadob dö atos, äsä ad decöpön kapi ola.“ - Dremäl lejeka ädaikon pö utan, lü kel vöds at pisagons. „Ob, o söl!“ lotan miklänöfik äfovom, „ob dönuob osi, bligäd obik obinonöv, ad säkapön oli. Binob boyad zifa nilädik, ed alna, ven el ‚Richelieu‛ ekoedom fölön kläno vinditiäli oka ta alseiman, ob getob büdi ad komikön ini kased. Utos, kelosi änu ekonol obe, düp, tü kel pebüdol ad kömön isio, val süadükon obi, das evälom oli as viktim vindita oka. Ab no dredolöd! Oyufob oli ad fugön. Büedolöd säedön sunädo jevodi olik, e sökolöd obi! Gebob pöti at, ad bläfön debi danöfa, keli gudöf oli ebligädon obe.“


Jeki e kofudi tävana pöfik kanoy gudikumo fomälön, kas bepenön. Sunädo äbüedom lüblinön jevodi oka, äpelom bötidakaloti oka, ed äsökom dugädani oka, kel ädugom omi da fotil de ‚Butard‛ lü veg nenilik. “Logol-li us,“ dugädan omik äsagom, ven änilikoms nilü kased, “treilafenäti et, kel tenikon löpio tio jü skers tümila zänodik? In fanäböp at cödets palonülons e paledunons, ta kels lapel pö stadät löpikum no dabinon; koapis viktimas cödeto pedeidölas stüroy donio ini vatasöp dono topöl, kö suno panosükons dub zem no pevatädöl. No nekälolöd konsäli obik! Klänedolöd oli po fotil! ed if ologol ünü düp bal lunidi lita se fenät ut, keli ejonob ole, täno okanol kludön sekü atos, das pebüedob kömön isio, ad ledünön pö votikan cödetadeidi; if ye ologol zao ün tim at liti nonik, täno okanol binön süadik, das ol äjonidol ad paviktimön. Ön jenet at perolöd timüli nonik! gebolöd neiti e vifi jevoda olik! Steifolöd ad rivön miedi, e bejäfolöd usao dini olik, soäsä oplidol! Ab dälolös obe ad sagön ole, das pö dinäd olik obinosöv fop, ad vilön jelodön oki - i ven binol nendöbik - ta kusad negidik! ibä utöpo, kö däspotan reigom, lons e gid no labons lonöfi.“


Posä foginan ijonülom daifidäbe oka senäli danöfa nenfinik okik, äklänedom oki ini klänedöp oka. Nilud boyada klülädon binön go verätik. Lit nonik äpubon de tümafenät, e pos pasetikam düpa bal, tävan ädegalotom usao. Nenzogo älüvom Fransäni, ini kel pas pos deadam ela ‚Richelieu‛ äkünom ad gekömon.


Egekömölo in lomän oka, dun balid oka äbinon ad visitön bötädöpi de ‚Ruelle‛ ed ad dagetön nünis tefü benodan oka; ab sis yels plu aniks no ililoy plu bosi dö om. Äkonom pos atos ventüri oka, kel sis tim et evedon in topäd et pöpasagäd, ed egevon bötädöpe de ‚Ruelle‛ kel sevädon medü nem: „Domü el ‚Jevod vietik‛“, fami semik.


Jonoy nog cemi, in kel foginans bofik efidoms kobo, e pö vätäl kuratik fätot omsik jinon leno ebinön so neluveratik.



NOETS. (Vükifonät)

  1. Jiniko pök; pla: .



Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 1, Pads: 6-7, Nüm: 2, Pad: {{{pads2}}}.